1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 4, 1-61

1 Gorgias si vzal päťtisíc pešiakov a tisíc vybraných jazdcov. V noci vyrazili z tábora, 2 aby napadli tábor Židov a naraz ich pozabíjali. Viedli ho ľudia z pevnosti. 3 Dopočul sa o tom Júda a aj on a jeho vojsko vyrazili, aby zničili kráľovu vojenskú moc pri Emauzoch, 4 kým oddiely vojska boli ešte mimo tábora. 5 Gorgias prišiel do Júdovho tábora v noci a nenašiel tam nikoho. Hľadal ich teda vo vrchoch, pretože si povedal: Utekajú pred nami. 6 Len čo začalo svitať, bolo vidieť Júdu a tritisíc mužov na rovine. Lenže nemali ochrannú zbroj a meče, ako by sa žiadalo. 7 Videli tábor pohanov silný, dobre opevnený a obklopený jazdcami; boli vycvičení na boj. 8 Tu povedal Júda svojim mužom: Nebojte sa toho množstva a nezľaknite sa ich prudkého útoku. 9 Rozpomeňte sa, ako boli naši otcovia zachránení v Červenom mori, keď ich prenasledoval faraón s vojskom. 10 Aj teraz volajme k nebesiam, aby sa Boh — ak bude chcieť — rozpamätal na zmluvu s našimi otcami a aby dnes pred nami zničil tento vojenský tábor. 11 Nech všetky národy spoznajú, že jestvuje Vykupiteľ a Spasiteľ Izraela. 12 Vtedy cudzinci pozdvihli svoje oči a videli ich prichádzať z druhej strany. 13 Vyšli z tábora do boja. Júdovi vojaci zatrúbili. 14 Rozpútal sa boj a pohania boli rozdrvení. Zutekali smerom k rovine. 15 Všetci tí, čo zaostali, padli mečom. Prenasledovali ich až po Gezery a až po roviny Idumey, Azótu a Jamnie. Padlo z nich do tritisíc mužov. 16 Keď sa Júda i s vojskom vrátil a prestali ich prenasledovať, 17 povedal ľudu: Netúžte po koristi. Lebo ešte máme pred sebou boj z druhej strany. 18 Aj Gorgias a jeho vojsko na vrchoch je blízko nás. Teraz sa postavte proti našim nepriateľom a dajte sa do boja s nimi. Potom si voľne poberte korisť. 19 Ešte Júda hovoril, keď bolo vidieť, že z hory vyrazil nejaký oddiel vojska. 20 Nepriateľ však hneď zbadal, že jeho ľudia sa obrátili na útek, lebo ich tábor bol spálený a dym, ktorý bolo vidieť, im prezradil, čo sa stalo. 21 Keď to videli, náramne sa prestrašili, a keď zazreli ešte aj Júdovo vojsko na rovine pripravené do boja, 22 ušli všetci do krajiny cudzozemcov. 23 Júda sa vrátil a teraz začali zbierať korisť z tábora. Pobrali veľa zlata a striebra, fialovočervenej látky i morského purpuru a veľké bohatstvo. 24 Keď sa vracali, spievali hymny a ďakovali nebesiam: On je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky. 25 V ten deň zažil Izrael veľké oslobodenie. 26 Cudzí vojaci, ktorí sa zachránili, prišli k Lyziášovi a oznámili mu všetko, čo sa prihodilo. 27 Keď to počul, zdesil sa a zúril, lebo s Izraelom sa nestalo, ako si želal, a nesplnilo sa, čo mu kráľ prikázal. 28 V nasledujúcom roku zhromaždil šesťdesiattisíc vybratých pešiakov a päťtisíc jazdcov, aby ich úplne porazil. 29 Pritiahli do Idumey a utáborili sa v Betsure. Proti nim sa postavil do boja Júda s desiatimi tisícami mužov. 30 Keď videl silný vojenský tábor, modlil sa takto: Požehnaný si, Záchranca Izraela, ktorý si zničil útok obra rukou svojho služobníka Dávida a vydal si vojenský tábor Filištíncov do rúk Saulovho syna Jonatána a jeho zbrojnoša. 31 Teraz zovri tento vojenský tábor rukou svojho izraelského ľudu. Nech vyjdú nepriatelia na posmech so svojím vojskom aj so svojou jazdou. 32 Nažeň im strach a zlom ich spupnú odvahu. Nech sa trasú zo zdrvujúcej porážky. 33 Zraz ich mečom tých, čo ťa milujú, a nech ti spievajú chválospevy všetci, čo poznajú tvoje meno. 34 Potom sa dali do boja. Z Lyziášovho vojska padlo asi päťtisíc mužov. Padli v boji zblízka. 35 Keď Lyziáš videl rozpad svojho vojska i Júdovu vzrastajúcu odvahu, i to, ako sú Židia ochotní čestne žiť alebo so cťou umierať, odtiahol do Antiochie. Naverboval obzvlášť zdatných mužov, aby s nimi opäť tiahol proti Judsku. 36 Vtedy Júda a jeho bratia povedali: Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistime svätyňu a posväťme ju. 37 Zhromaždili všetko vojsko a vystúpili na horu Sion. 38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené. Na nádvoriach rástla burina ako v lese alebo na nejakom vrchu. Aj vedľajšie miestnosti boli rozbúrané. 39 Vtedy si roztrhli rúcha a s veľkým nárekom a kvílením si sypali popol na hlavy. 40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na poľniciach a volali k nebu. 41 Vtedy Júda prikázal svojim mužom, aby bojovali proti posádke v pevnosti, dokiaľ neočistia svätyňu. 42 Vyvolil aj bezúhonných kňazov oddaných zákonu. 43 Očistili svätyňu a znesvätené kamene odniesli na nečisté miesto. 44 Radili sa, čo robiť so znesväteným oltárom na zápalné obety. 45 Prišli na dobrú myšlienku, že ho zrúcajú, aby im nebol na hanbu, lebo pohania ho znesvätili. Tak zrúcali obetný oltár, 46 kamene z neho uložili na chrámový vrch na vhodné miesto, dokiaľ nevystúpi prorok, ktorý rozhodne, čo s nimi. 47 Potom podľa príkazu zákona vzali neotesané kamene a vybudovali nový obetný oltár podľa predchádzajúceho. 48 Obnovili svätyňu a vnútro chrámu, posvätili nádvoria, 49 zhotovili nové posvätné nádoby a do svätyne vniesli svietnik, kadidlový oltár i stôl. 50 Na oltári pálili kadidlo a zapálili lampy na svietniku a v chráme zažiarilo svetlo. 51 Na stôl položili chleby a zavesili závesy. Tak vykonali celé dielo, ktoré mali vykonať. 52 Potom dvadsiaty piaty deň deviateho mesiaca (je to mesiac kislev) vstali zavčasu ráno 53 a podľa príkazu zákona priniesli obetu na novopostavenom oltári pre spaľované obety. 54 Vo výročný deň udalosti, keď ho pohania znesvätili, ho posvätili za zvuku piesní, citár, hárf a cimbalov. 55 Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a oslavovali Boha na nebi, ktorý im doprial úspech. 56 Osem dní oslavovali posvätenie oltára a s radosťou priniesli spaľované obety. Priniesli obetu za záchranu a obetu chvály. 57 Priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými štítmi. Obnovili brány a vedľajšie miestnosti a dali na ne dvere. 58 Medzi ľudom zavládla veľmi veľká radosť, keď bola odstránená potupa, ktorú spôsobili pohania. 59 Júda, jeho bratia a celé zhromaždenie Izraela sa uzniesli, že každoročne s radosťou a plesaním budú svätiť dni posvätenia oltára v náležitom čase, čiže osem dní od dvadsiateho piateho dňa mesiaca kislev. 60 V tom istom čase vybudovali okolo vrchu Sion vysoké múry a mohutné veže, aby ich pohania nemohli strhnúť, tak ako to urobili predtým. 61 Umiestnil ta i oddiel vojska, aby bol na stráži. A opevnil i Betsur, aby ľud mal obrannú pevnosť oproti Idumei.

1Mach 4,6 - Podľa 2 Mach 8,22–32 rozdelil Júda 6 000 mužov svojho vojska na 4 oddiely po 1 500 mužov.

1Mach 4,8-11 - O povzbudzovaní mužstva do boja porov. tiež 2 Mach 8,19 n.

1Mach 4,15 - Gezeron (Gezer, Gazer, Gazara; porov. Joz 10,33; 12,12; 1 Mach 9,52; 13,43 n.), severozápadne od Emaus. – Jamnia, dnes Jebna, 20 km južne od Jafy a 1 hod. od pobrežia; Azot, dnes Esdud, na pol cesty medzi Gazou a Jafou; porov. 2 Mach 12,3–9. Miesto "idumejské" možno s niektorými rukopismi čítať "júdske". Ide teda o južnú a juhozápadnú časť Júdska.

1Mach 4,24 - Porov. 1 Krn 16,34.41; Jer 33,11; Ž 136,1 nn. a 106,1; 2 Krn 5,13.

1Mach 4,26 - Porov. tu spomenuté udalosti so správami 2 Mach: 1 Mach 3,38–41 s 2 Mach 8,8–11; 1 Mach 3,42–60 s 2 Mach 8,12–23; 1 Mach 4,1–25 s 2 Mach 8,23–36; 1 Mach 4,26–35 s 2 Mach 11,1–15.

1Mach 4,28 - Na túto výpravu sa vydal Lyziáš podľa údaja v 3,37 r. 148 Sel., teda po marci 164 pr. Kr.

1Mach 4,29 - Lyziáš (3,32 n.), iste na radu Gorgiáša (3,38), zamýšľal napadnúť Židov od juhu. Tiahol od severu pozdĺž mora cez Jamniu do juhozápadnej Palestíny ("Idumea", porov. k v. 15; Vg má: "Judea") k Betsure, ktorá bola kľúčom k ďalšej ceste do Jeruzalema. Betsur, Betsura, na ceste Jeruzalem – Hebron, asi 28 km južne od Jeruzalema (porov. Joz 15,58; 1 Krn 2,45; 2 Krn 11,7).

1Mach 4,30-33 - Porov. 1 Sam 17,4; 14,1 nn.

1Mach 4,36 - Pred očistením chrámu usporiadali Židia v Jeruzaleme veľkú slávnosť (2 Mach 8,33) a previedli pomstu na vierolomníkoch, ktorí sa im dostali do rúk.

1Mach 4,37 - O vrchu Sion pozri pozn. k 1,35.

1Mach 4,38-40 - O znesvätení oltára porov. 1,57. – O spálených bránach porov. 1,33 a 2 Mach 8,33. "Komôrky" (1 Kr 6,5 nn.), kňazské byty okolo chrámu. – Signálové trúby boli zo zvieracích rohov. O trúbení porov. Nm 10,9.

1Mach 4,41-43 - "Na nečisté miesto", azda "Tofet"; spomínané v 2 Kr 23,10; Jer 19,13.

1Mach 4,46 - Vidieť, že sa ozývala v izraelskom národe mocná túžba po prorokovi. Neozývala sa v tom už túžba po Mesiášovi? Iste. Porov. Ž 74 (73),9–11.

1Mach 4,47 - Porov. Ex 20,25; Dt 27,6. Z "neokresaných kameňov" bol postavený aj Ezdrášov oltár, Ezd 3,2. Ale porov. Ex 27,1 nn. a 38,1 nn. s 1 Kr 8,64.

1Mach 4,48 - "Vybudovali" svätyňu, t. j. opravili.

1Mach 4,52-62 - Porov. 2 Mach 10,3–8. Z 1,57.62 vysvitá, že prvá pohanská obeta (znesvätenie oltára) bola prinesená v chráme 25. kisleva r. 145 Sel. (dec. 167 pr. Kr.) a presne o tri roky neskoršie (25. kisleva r. 148 Sel. – dec. 164 pr. Kr.) bol nový oltár posvätený. Najprv zapálili drevo na oltári iskrou z kameňa; 2 Mach 10,3.

1Mach 4,59 - Bol zavedený sviatok posvätenia oltára, zvaný chanuka (chanukka): "zavedenie, zasvätenie", grécky enkainismos, encaeniae (u sv. Jána 10,22). Porov. 2 Krn 7,5; Ezd 6,16 n.– Joz. Flávius dosvedčuje, že za jeho čias sa každoročne slávila pamiatka posvätenia chrámu (Starož. 12,7,7). Slávnosť sa vtedy nazývala "Svetlá". Azda preto, že po trojročnej prestávke znovu zažiarili svetlá v očistenom chráme. Porov. 2 Mach 1,8; 10,6.

1Mach 4,60 - "Sionský vrch", chrámová hora, pozri v. 37 a 1,35. – O Betsure porov. v. 29; 6,31 n.