1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 15, 1-41

1 Potom Antiochos, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list židovskému kňazovi a etnarchovi Šimonovi i celému národu. 2 Toto bol jeho obsah: Kráľ Antiochos pozdravuje veľkňaza a etnarchu Šimona i židovský národ. 3 Keďže sa akýsi ničomníci zmocnili kráľovstva našich otcov, chcem opäť získať a obnoviť kráľovstvo, aby bolo ako kedysi. Zozbieral som množstvo vojenských síl a vystrojil som bojové lode. 4 Chcem pristáť pri brehu krajiny, aby som potrestal tých, čo pustošili našu krajinu a v mojom kráľovstve znivočili mnoho miest. 5 Preto ti potvrdzujem všetky úľavy, ktoré ti udelili králi, čo boli predo mnou, i všetky dary, ktoré ti nechali. 6 Povolil som ti raziť vlastné mince ako platidlo v tvojej krajine. 7 Jeruzalem i svätyňa nech sú slobodné. Nech ti ostane všetka výzbroj, ktorú si si zadovážil, i pevnosti, ktoré si vystaval a ktoré máš v moci. 8 Odpúšťajú sa ti odteraz po všetky časy všetky dlhy voči kráľovskej pokladnici i všetky budúce kráľovské poplatky. 9 A keď sa zmocníme svojho kráľovstva, vyznamenáme veľkou slávou teba, tvoj národ i chrám veľkou slávou, takže vaša sláva bude zjavná po celej zemi. 10 Roku stosedemdesiatštyri vtiahol Antiochos do krajiny svojich otcov. K nemu sa zhromaždili všetky vojská, takže s Tryfónom ich ostalo len veľmi málo. 11 Antiochos ho prenasledoval a Tryfón sa na svojom úteku dostal do Dóry pri mori. 12 Spoznal totiž, že sa naňho valí pohroma, lebo vojská ho opustili. 13 Antiochos sa utáboril pred Dórou. Bolo s ním stodvadsaťtisíc bojovníkov a osemtisíc jazdcov. 14 Obkľúčil mesto a lode ho blokovali od mora. Zvieral tak mesto zo zeme aj z mora. Nikomu nedovolil vychádzať ani vchádzať. 15 Vtedy prišiel z Ríma Numénios so svojimi sprievodcami a niesli listy kráľom a krajinám. V nich bolo napísané toto: 16 Rímsky konzul Lucius pozdravuje kráľa Ptolemaia. 17 Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia a vojenskí spojenci, aby obnovili dávne priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský ľud. 18 Priniesli zlatý štít vážiaci tisíc mín. 19 Rozhodli sme sa teda napísať kráľom a krajinám, aby proti nim nepodnikali nič zlé, aby nebojovali proti nim a ich mestám alebo krajine, ani aby neuzavreli vojenské spojenectvo s ich nepriateľmi. 20 Radi sme prijali od nich tento štít. 21 Ak by teda niektorí ničomníci prebehli z ich krajiny k vám, vydajte ich veľkňazovi Šimonovi, aby sa im pomstil podľa židovského zákona. 22 To isté písal kráľovi Demetriovi, Attalovi, Ariaratesovi a Arsakovi 23 aj do všetkých krajín. Do Sampsamy a Sparťanom, na Délos, do Myndu, Sikyónu, Kárie a na Samos, do Pamfýlie i Lýcie, do Halikarnassu a na Rodos, i do Fasélidy a na Kós, do Sidy, Arádu, Gortýny, do Knida, na Cyprus a do Cyrény. 24 Odpis tohto listu poslali i veľkňazovi Šimonovi. 25 Na druhý deň kráľ Antiochos, ktorý obliehal Dór, privádzal nové posily, zhotovil vojenské stroje a obliehal Tryfóna tak, že nikto nemohol ani vychádzať, ani vchádzať. 26 Šimon mu poslal dvetisíc vybraných mužov, aby bojovali po jeho boku, i striebro, zlato a mnoho vojenskej výzbroje. 27 On to však nechcel prijať, ba zrušil všetko, na čom sa s ním predtým dohodol. Celkom sa od neho odvrátil. 28 Poslal k nemu Aténobia, jedného zo svojich priateľov, ktorý mal s ním takto rokovať: Vy ste sa zmocnili Joppe, Gazary a pevnosti v Jeruzaleme. To všetko sú mestá môjho kráľovstva. 29 Ich územia ste spustošili, narobili ste veľkú škodu v krajine a ovládli ste mnohé miesta v mojom kráľovstve. 30 Teraz teda odovzdajte mestá, ktoré ste obsadili, aj poplatok za miesta, ktorých ste sa zmocnili, okrem územia Judska. 31 Alebo zaplaťte mi za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov ako náhradu za škodu, ktorú ste spôsobili, a ako náhradu za dane z miest. Ak to neurobíte, prídeme a budeme proti vám bojovať. 32 Kráľov priateľ Aténobios prišiel do Jeruzalema a žasol, keď videl Šimonovu slávu, aj príručný stôl so zlatými a striebornými nádobami i početné služobníctvo. Oznámil mu kráľove slová. 33 Šimon mu odpovedal takto: Nevzali sme nijaké cudzie územie ani sme neuchvátili nič cudzie, iba sme sa zmocnili dedičstva po svojich otcoch, ktoré nám kedysi protiprávne uchvátili naši nepriatelia. 34 Keď sa nám naskytol vhodný čas, opäť sme sa ujali dedičstva po svojich otcoch. 35 Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré si nárokuješ, z tých vzišlo pre náš ľud a našu krajinu veľa zla. Za ne dáme sto talentov. 36 Aténobios mu nato neodpovedal ani slovo, ale nahnevaný sa vrátil ku kráľovi a oznámil mu Šimonovu odpoveď, opísal Šimonovu slávu a všetko, čo videl. Kráľ sa veľmi nahneval. 37 Tryfón nastúpil na loď a utiekol do Ortósie. 38 Kráľ ustanovil Kendebaia za veliteľa pobrežného územia a pridelil mu pechotu a jazdcov. 39 Rozkázal mu, aby sa utáboril na hraniciach s Judskom, aby dobudoval Kidrón, spevnil brány hradieb a bojoval proti ľudu. Kráľ prenasledoval Tryfóna. 40 Kendebaios prišiel do Jamnie a začal znepokojovať ľud, robil výpady do Judska, bral zajatcov z ľudu a vraždil. 41 Potom dobudoval Kidrón a usadil tam jazdcov a vojská, aby podľa kráľovho príkazu odtiaľ robili výpady na judské cesty.

1Mach 15,1-4 - Keď sa dostal Demetrius II. do zajatia Mitradatesovho (14,1–3), rozhodol sa jeho mladší brat Antiochus (=syn Demetria I., neskoršie Antiochus VII., zvaný Sidetes, lebo bol vychovaný v meste Side v Pamfílii, na juhu Malej Ázie) uhájiť sýrsku korunu. Veľmi vhod mu prišlo pozvanie Kleopatry, manželky zajatého brata Demetria, ktorá sa zdržovala v prímorskej Seleucii. Táto ho vyzvala, aby sa uchádzal o trón a tiež o jej ruku. V lete r. 139 pr. Kr. sa vydal na cestu z ostrova Rodos. Zakúsil však mnoho nepríjemností, lebo podľa Joz. Flávia ani jedno mesto ho nechcelo prijať zo strachu pred Tryfonom. Je preto pochopiteľné, že hľadal pomoc u mocných Židov a za spojenca si chcel získať Šimona.

1Mach 15,10-14 - Antiochus vtiahol so značnou flotilou "do krajiny svojich otcov", t. j. pristál v prímorskej Seleucii, kde oslobodil Kleopatru, ktorá ho tam pozvala. – Dora, na miestach dnešnej Tantury, asi 9 km severne od Cezarey. Jozue pridelil Doru kmeňu Manassesa, Joz 11,1 n.; 17,11. Z čias križiackych výprav stojí tam vysoká veža. Bol to dôležitý strategický bod.

1Mach 15,15 - O obliehaní Dory sa hovorí až vo v. 25. Prerušenie rozprávania sa dá vysvetliť tým, že práve vtedy došli židovskí vyslanci z Ríma.

1Mach 15,16-21 - Lucius, ktorý dal vyhotoviť listinu, je pravdepodobne Lucius Calpurnius Piso, ktorý bol konzulom v r. 139 pr. Kr. (to je práve rok obliehania Dory). Druhý konzul toho roku (Popilius Lenas) bol práve zamestnaný v Španielsku; preto je uvedený na listine len Lucius. Podľa toho sa vrátili židovskí vyslanci z Ríma r. 139 pr. Kr. = r. 173/4 Sel. = r. 615 po založení Ríma. – Že je tu vložený práve list pre egyptského kráľa Ptolemea VII. Fyskona, dá sa vysvetliť z dôležitosti jeho veľkej ríše. – K v. 18 porov. 14,24.

1Mach 15,22 - Podobné listy, ako dostal Ptolemeus Fyskon, boli poslané ešte 4 iným kráľom, 3 provinciám Malej Ázie, 5 ostrovným štátom a 8 dôležitejším mestám. – Králi sú: Demetrius II. Nikator (145–140?; 129–125), ktorý bol v miernej väzbe u Partov, ale toho času už mohol byť prepustený na slobodu; Atalus II. (159–138), zvaný Filadelfus, kráľ pergamský; Ariarates V. (162–131) Filopator, kráľ Veľkej Kapadócie; o Arsakesovi (=Mitradates I.) porov. 14,2. – Ďalej nasleduje zoznam krajín, miest a ostrovov, ktoré boli vtedy nezávislé, okrem Cypru a Cyrény, o ktoré viedli spor bratia Ptolemeovci. – Sampsamé (Sampsaké, Lampsaké), mesto v Mízii na Helesponte. Okrem provincie Karie sú spomenuté jej tri mestá: Halikarnasos, hlavné mesto Karie, a prístavné mestá Knidos a Myndos. Kos a Delos sú ostrovy v Cykladách. Samos a Rodos sú známe ostrovy na západnom pobreží Malej Ázie. Aradus, dnešný Ruad, ostrov pri pobreží severne od Sidona. Faselis, mesto v Lýcii. O Side pozri vo v. 1. Gortyna, mesto na juhu Kréty. Cyréna (Cyrene) bola hlavným mestom cyrénskej Lýbie. Sikyon, mesto na Peloponese, západne od Korinta.

1Mach 15,25-27 - Rozprava sa vracia k obliehaniu Dory; porov. v. 15.

1Mach 15,30 - "Miesta mimo júdskej hranice" sú tri okresy, ktoré boli zo Samárie pričlenené k Júdsku.

1Mach 15,35-39 - Tryfon vraj utiekol najprv do Ptolemaidy (5,15; Joz. Flávius, Strabo), potom do Ortosie (Ortosias – Ortozia – fenické mesto, dnes zrúcaniny "Ard Arthusi", 3 hod. severne od Tripolisu) a odtiaľ do Apamey (mesto na Oronte, južne od Antiochie), kde bol kedysi vychovávaný. Kráľ sa rozhodol, že bude sám prenasledovať Tryfona, ktorý nakoniec biedne zahynul. Proti Židom vyslal Antiochus Kendebea, ktorého menoval vojenským guvernérom Filištínska a Fenície. Nariadil mu opevniť Kedron (Vg číta: Gedor; dnes Katra, osada na jednej vyvýšenine juhovýchodne od Jamnie; podľa iných by to mala byť Gedera – Joz 15,36 – dnes Chirbet Džedíre, juhovýchodne od Lyddy), jeden z oporných bodov pre dobytie Júdska.