1Mach 14,1-3 - R. 172 Sel.=jar 140–139 pr. Kr.
1Mach 14,4-7 - Oslavná pieseň na Šimona spomína jeho vojenské úspechy a ospevuje požehnanie pokojného času. Vyzdvihuje vypudenie nepriateľa z Betsury (11,65), Gezera (13,43–47) a z jeruzalemského hradu (13,49–51).
1Mach 14,8-15 - Idyla pokoja (8–15). Židia sa mohli pokojne oddávať roľníctvu; porov. 2 Mach 12,1. Ich práca bola požehnávaná hojnou úrodou. – K v. 9. porov. Zach 8,4 n. – Sedieť pod viničom je najobvyklejší zvrat Starého zákona pre pokojný život: 1 Kr 5,5; Mich 4,4; Zach 3,10. – K v. 13: Antiochus VI. bol už mŕtvy, Demetrius zase zajatý. – K v. 14 porov. 13,47 n.50.
1Mach 14,20 - Sparťania, ako sa zdá, poslali svoju odpoveď priamo do Júdska, lebo Numenius sa zastavil so svojím sprievodom najprv v Sparte, a potom pokračoval v ceste do Ríma. – O bratstve Sparťanov so Židmi porov. 12,6.21.
1Mach 14,27-29 - O letopočte Šimonovej vlády porov. 13,41, kde sa r. 170 Sel. udáva ako prvý rok Šimonov. – 18. elul (=6. židovský mesiac) r. 172 Sel. = asi koniec augusta r. 140 pr. Kr. – Z gréckeho výrazu "en Saramel" by sa zdalo, že "Saramel" znamená miesto, kde bolo zhromaždenie ľudu. Ale najskôr je to hebrejský titul Šimonov: "sar'am'él"=knieža Božieho ľudu.
1Mach 14,38-40 - Uzavretím mieru s Demetriom Šimon získal vysoké postavenie kniežaťa v teokratickom slobodnom štáte. V. 40 časove nesúvisí s v. 39. Demetrius poslal list Šimonovi už r. 170 Sel.; nemohol preto počuť o prijatí židovských poslov v Ríme, lebo títo odišli do Ríma až r. 172. Židia, ktorí zostavovali tento nápis, chceli len zdôrazniť všetky Šimonove zásluhy, jeho vyznamenania a slávu, nedbali však na časový postup udalostí.
1Mach 14,41 - Tu je odpoveď na otázku vo v. 25.
1Mach 14,42-45 - Slová: "a nech má starosť o svätyňu" (v. 42) sa tam dostali z v. 43. – O purpure a zlatej sponke porov. 10,20.89.