výhody registrácie

1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 13, 1-53

1 Keď sa Šimon dopočul, že Tryfón zhromaždil veľké vojsko, aby mohol prísť do judskej krajiny a zničiť ju, 2 a keď videl, že ľud sa trasie strachom, vystúpil do Jeruzalema a zhromaždil ľud. 3 Povzbudil ich a vravel im: Sami viete, čo som vykonal ja, moji bratia a dom môjho otca pre zákon a svätyňu a aké boje a súženia sme prežili. 4 Kvôli tomuto a Izraelu zahynuli všetci moji bratia a ja som zostal sám. 5 Nech je však ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Veď nie som lepší ako moji bratia. 6 Pomstím sa predsa za svoj národ, za svätyňu, za vaše ženy a deti, keďže sa všetky pohanské národy z nenávisti spojili proti nám, aby nás zničili. 7 Len čo ľud počul tieto slová, ožilo v ňom oduševnenie 8 a odpovedali mocným hlasom: Ty si naším vodcom miesto svojich bratov Júdu a Jonatána. 9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čo nám povieš. 10 Vtedy zhromaždil všetkých bojaschopných mužov, urýchlil obnovu múrov Jeruzalema a dookola ho opevnil. 11 Absolónovho syna Jonatána a s ním primerané vojsko vyslal do Joppe; on vyhnal tých, čo tam bývali, a sám sa tam usadil. 12 Vtedy vyrazil Tryfón s veľkým vojskom z Ptolemaidy, aby vtiahol do judskej krajiny. Jonatán bol s ním ako väzeň. 13 Šimon sa utáboril v Adíde na okraji roviny. 14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon sa postavil na miesto svojho brata Jonatána a chystá sa zviesť s ním boj, poslal k nemu poslov s odkazom: 15 Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici za úrady, ktoré zastával. 16 Teraz pošli sto talentov striebra a dvoch z jeho synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol, a my ho prepustíme. 17 Šimon spoznal, že s ním hovoria ľstivo, ale poslal po striebro a chlapcov, aby nevyvolal proti sebe veľké nepriateľstvo v ľude. 18 Povedali by: Jonatán zahynul preto, lebo som za neho neposlal striebro a chlapcov. 19 A tak odoslal chlapcov i sto talentov striebra. Tryfón však nedodržal slovo a Jonatána neprepustil. 20 Potom prišiel Tryfón, aby vtrhol do krajiny a spustošil ju. Okľukou išiel do Adóry, ale Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kadiaľ prechádzali. 21 Tí, čo boli v pevnosti, poslali k Tryfónovi poslov s naliehavou žiadosťou, aby cez púšť prešiel k nim a poslal im potraviny. 22 Tryfón sa pripravil s celou svojou jazdou na cestu, lenže v tú noc napadlo veľmi mnoho snehu, a tak kvôli snehu nemohli prejsť. Vyrazil teda a šiel do Gileádu. 23 Keď sa priblížil k Baskame, usmrtil Jonatána a tam ho aj pochovali. 24 Potom sa Tryfón obrátil a odtiahol do svojej krajiny. 25 Šimon poslal po kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Módeine, meste svojich otcov. 26 Celý Izrael ho oplakával s veľkým nárekom a smútil za ním mnoho dní. 27 Na hrobe svojho otca a svojich bratov vystaval Šimon zďaleka viditeľný pomník z kameňa, vylešteného spredu i zozadu. 28 Navŕšil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, pre otca, matku a štyroch bratov. 29 K nim zhotovil ešte umelecké diela a dookola postavil veľké stĺpy. Na stĺpy vyhotovil na večnú pamiatku podobu výzbroje a vedľa výzbroje aj vytesané lode, aby ich videli všetci, čo sa plavia po mori. 30 Taký je až dodnes hrob, ktorý urobil v Módeine. 31 Tryfón si zradne počínal voči mladému kráľovi Antiochovi a zabil ho. 32 Namiesto neho sa stal kráľom, nasadil si korunu Ázie a spôsobil veľké nešťastie na zemi. 33 Šimon vybudoval judské pevnosti, obohnal ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a závorami. Do pevnosti uložil potraviny. 34 Potom vybral mužov, ktorých poslal ku kráľovi Demetriovi, aby zabezpečil úľavu na daniach pre krajinu, pretože Tryfón nerobil nič iné, iba lúpil. 35 Demetrios mu v súlade s tým zaslal posolstvo, odpovedal mu a napísal list tohto znenia: 36 Kráľ Demetrios posiela pozdrav veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov aj starším a židovskému ľudu. 37 Dostali sme zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali. Sme pripravení uzavrieť s vami veľký mier a úradníkom napísať, aby vám odpustili dlhy. 38 Čo sme ustanovili o vás, zostáva v platnosti. Nech vám patria pevnosti, ktoré ste vystavali. 39 Odpúšťame vám všetky vaše omyly a previnenie až do dnešného dňa a nechávame vám i korunný veniec, za ktorý dlhujete. Akékoľvek iné poplatky, ktoré sa vyberali v Jeruzaleme, sa už nebudú odvádzať. 40 A ak sa medzi vašimi ľuďmi nájdu vhodní, aby boli zapísaní do služby na našom dvore, nech sú zapísaní. Kiež panuje medzi nami mier! 41 Tak bolo v roku stosedemdesiat sňaté jarmo pohanských národov z Izraela. 42 V záznamoch a zmluvách začal ľud písať: V prvom roku vlády veľkňaza Šimona, vojvodcu a vládcu Židov. 43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil obliehací stroj, pritiahol ho k mestu, zaútočil na jednu vežu a zmocnil sa jej. 44 Tí, čo boli v obliehacom stroji, poskákali do mesta. V meste sa strhol veľký zmätok. 45 Obyvatelia mesta aj so ženami a deťmi vystúpili na hradby. Roztrhli si rúcha a mocným hlasom volali a prosili Šimona, aby im podal pravicu na zmierenie. 46 Hovorili: Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva. 47 Vtedy sa Šimon pokonal s nimi a nebojoval už proti nim, ale vyhnal ich z mesta a očistil domy, v ktorých boli modly. Potom vošiel do mesta za zvukov chválospevov a dobrorečení. 48 Vypudil z neho každú nečistotu a usadil v ňom mužov, ktorí budú plniť zákon, zosilnil jeho opevnenie a vybudoval si v ňom sídlo. 49 Posádke, ktorá bola v pevnosti v Jeruzaleme, zabránili vychádzať a vchádzať do krajiny, aby tam kupovali a predávali. Preto veľmi hladovali. Mnoho ich zahynulo od hladu. 50 Volali na Šimona, aby prijal ich pravicu na zmier. On ju prijal, ale vyhnal ich odtiaľ a očistil pevnosť od neporiadku. 51 Potom dvadsiaty tretí deň druhého mesiaca roku stosedemdesiatjeden vtiahli doň s chválami a palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, s hymnami a piesňami, pretože bol rozdrvený veľký nepriateľ Izraela. 52 Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi. 53 Keď videl, že jeho syn Ján sa už stal mužom, ustanovil ho za veliteľa všetkých vojsk. Býval v Gazare.

1Mach 13, 1-53





1Mach 13,1-9 - Právom mohol poukazovať Šimon na svoje statočné činy; porov. 5,21 nn.; 11,65 n.; 12,33 n. 38. Celá jeho rodina "prestála" (doslovne: "videla"; ako Jer 5,12) mnoho súženia. Šimon mylne pokladal brata Jonatána už za mŕtveho (v. 4), no bol len zajatý, ako sa neskoršie dozvedel od samého Tryfona (v. 15.).

1Mach 13,11 - Šimon vraj preto siahol k tomuto tvrdému zákroku (podľa Joz. Flávia), lebo sa obával, že vydajú mesto Tryfonovi. Jafa zostala potom v židovských rukách až do Pompeia (63 pr. Kr.). Tento rozhodný čin sa spomína v 14,5 a 34.

1Mach 13,19 - Obrat "nedodržal slovo" je doslovne "luhal".

1Mach 13,20 - Tryfon tiahol s vojskom od Ptolemaidy najprv pozdĺž pobrežia, potom cez rovinu Šaron k severozápadným hraniciam Júdska (v. 12), ale tu musel zmeniť smer cesty, lebo mu prekážala Šimonova pevnosť Adida (12,38). Preto obišiel okraj vrchoviny a mienil sa dostať do Jeruzalema od juhu, z Edomska, ako to bol predtým dvakrát urobil Lyziáš. Tiahol teda od severozápadných hraníc Júdska na Maresu (5,66) a potom juhovýchodne k Adore. – Adora (Vg: Ador; v 2 Krn 11,9: Adoraim, Aduran), dnes veľká dedina Dura, 10 km juhozápadne od Hebronu (5,65).

1Mach 13,23 - Tryfon tiahol cez Moabsko a Amonsko až ku Baskame. Baskama, asi dnešný Tell-Bázúk, severovýchodne od Genezaretského jazera.

1Mach 13,25 - O Modeine porov. 2,1.

1Mach 13,28-30 - Porov. 10,76; 12,33; 14,5. Pomník stál na návrší nad dedinou, takže bol viditeľný aj od mora (vzdialenosť asi 28 km). – Za čias inšpirovaného autora bolo možno hrobku ešte vidieť. Podobne píše Joz. Flávius a Euzebius (okolo 340 po Kr.). Guerin sa domnieva, že pri svojich vykopávkach (r. 1872) našiel pozostatky tejto hrobky v Chirbet Medije.

1Mach 13,31 - Dejepisci jednohlasne dosvedčujú, že Antiochus VI. Dionýz sa stal obeťou zákernej politiky Tryfonovej. Tak Joz. Flávius, Diodor, Apián, Justín. Podľa Lívia vraždu vykonali podplatení lekári. Sporný je len rok Antiochovej smrti. Spomenutí dejepisci tvrdia, že Tryfon dal zavraždiť Antiocha až po Demetriovej výprave proti Partom v Médii, ktorú podnikol r. 141 pr. Kr. O tejto nešťastnej výprave je reč v hl. 14. V tomto prípade by v. 31 n. patrili až za hl. 14. – Novší vykladatelia sú tej mienky, že Antiochus bol zavraždený r. 170 Sel. (=142 pr. Kr.), vtedy prvý rok Tryfonovej vlády bol by 142/41 pr. Kr. Takto by boli v. 31 n. časove na svojom mieste; veď aj udalosti, o ktorých je reč vo v. 41–51, spadajú do začiatku r. 171 Sel. (=141 pr. Kr.). Nevládol teda Tryfon v mene Antiochovom 8 rokov (Lívius, Epit. 52 a 53), ale len asi 3 roky (s tým sa dajú zrovnať aj 4 roky Joz. Flávia, ak ich berieme len ako čiastočné roky), a to: 145–142/41 pr. Kr. (Kugler, Kolbe, Schürer).

1Mach 13,35-37 - Demetrius zo strachu pred Tryfonom a Partmi bol ochotný vyjednávať so Šimonom. Ako znak dobrej vôle bolo, že prevzal Šimonove dary: zlatú korunu (porov. 10,20.29; 11,35) a palmové ratolesti zo zlata (porov. 2 Mach 14,4).

1Mach 13,38-40 - Z celej správy vidieť, že je to nielen uzmierenie, ale vyhlásenie židovskej nezávislosti.

1Mach 13,41 - Židia, oslobodení od "jarma pohanov" (porov. tiež 14,38), vzali r. 170 Sel. (=jar 142/41 pr. Kr.) za východisko novej éry, podľa ktorej datovali svoje štátne listiny, súkromné listy a obchodné zmluvy. – O minciach slobody porov. 15,6. – Šimon dostal titul "hegúmenos"=skôr ako: miestodržiteľ, etnarcha ("knieža").

1Mach 13,43 - Miesto "Gaza" (tak gr. i Vg) prekladáme so zreteľom na 14,7.34; 15,28; 16,1: Gazara; t. j. Gezer (4,15; 7,45; 9,52). Gezer dobýval Šimon iste ešte pred uzavretím zmluvy s Demetriom.

1Mach 13,49-53 - Porov. 12,36; 13,21 n. O palmových ratolestiach ako znakoch radosti porov. 2 Mach 10,7; Jn 12,13. – Pamätný deň očisty hradu od Sýrčanov (23. ijjar 171 Sel.=16. máj 142 pr. Kr., podľa Kuglera) bol neskoršie zatlačený inými pamätnými dňami, až zapadol do zabudnutia. Na chrámovej hore, ktorú opevňoval už Júda (4,60), potom Jonatán (10,11), si Šimon vybudoval svoju rezidenciu.