1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 11, 1-74

1 Egyptský kráľ zozbieral veľké vojsko, toľko, ako je piesku na morskom brehu, k tomu i mnohé lode. Pokúšal sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a pripojiť ho k svojmu kráľovstvu. 2 So slovami o mieri sa vydal do Sýrie. Obyvatelia miest mu otvárali brány a išli mu v ústrety, lebo kráľ Alexander vydal nariadenie, aby mu vyšli v ústrety, keďže Ptolemaios bol jeho tesťom. 3 Keď však Ptolemaios vošiel do miest, do každého mesta dal vojenskú posádku. 4 Keď sa priblížili k Azótu, ukázali mu vypálený Dágonov chrám i zrúcaniny Azótu a jeho okolia, porozhadzované mŕtvoly a telá spálených v boji. Nakopili ich totiž popri ceste, ktorou kráľ išiel. 5 Potom rozprávali kráľovi, čo urobil Jonatán, aby ho znevážili. Ale kráľ mlčal. 6 Vtedy Jonatán pompézne vyšiel v ústrety kráľovi do Joppe. Obaja sa pozdravili a prenocovali tam. 7 Jonatán sprevádzal kráľa až po rieku, ktorá sa volá Eleuteros. Potom sa vrátil do Jeruzalema. 8 Kráľ Ptolemaios sa však zmocnil miest na pobreží až po prímorskú Seleukiu. Mal voči Alexandrovi nečestné úmysly. 9 Ku kráľovi Demetriovi poslal poslov s odkazom: Nože, uzavrime spolu zmluvu a dám ti svoju dcéru, ktorú mal Alexander. Budeš panovať v kráľovstve svojho otca. 10 Lebo som oľutoval, že som mu dal svoju dcéru, veď sa ma pokúšal zabiť. 11 Takto teda znevážil Alexandra, aby vzbudil v Demetriovi túžbu po jeho kráľovstve. 12 Vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak sa s Alexandrom odcudzili a ich nepriateľstvo sa stalo zjavným. 13 Potom Ptolemaios vtiahol do Antiochie a nasadil si korunu Ázie. Nasadil si teda na hlavu dve koruny: korunu Egypta aj Ázie. 14 Kráľ Alexander bol však v tom čase v Cilícii, lebo jej obyvatelia sa chceli od neho odtrhnúť. 15 Keď sa to Alexander dozvedel, vydal sa proti nemu do boja. Ptolemaios vytiahol a postavil sa proti nemu tvrdou rukou, až ho prinútil na útek. 16 Alexander utiekol do Arábie, aby tam našiel ochranu. Tak kráľ Ptolemaios triumfoval. 17 Arab Zabdíel odťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi. 18 Na tretí deň však zomrel aj kráľ Ptolemaios. Posádky v jeho pevnostiach pozabíjali obyvatelia opevnených miest. 19 Potom, v roku stošesťdesiatsedem, začal panovať Demetrios. 20 V tých dňoch zhromaždil Jonatán obyvateľov Judska, aby dobyli pevnosť v Jeruzaleme. Dal zhotoviť proti nemu mnoho obliehacích strojov. 21 Vtedy šli ku kráľovi niektorí, čo nežičili svojmu národu, muži postavení mimo zákona, a oznámili mu, že Jonatán oblieha pevnosť. 22 Keď to kráľ počul, nahneval sa. Hneď, ako sa o tom dopočul, vyrazil a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním a čo najskôr prišiel k nemu a stretol sa s ním v Ptolemaide. 23 Keď to Jonatán počul, dal rozkaz pokračovať v obliehaní. Potom vybral niektorých zo starších Izraela a z kňazov a vydal sa na nebezpečnú cestu. 24 Nabral si striebra, zlata, rúch a premnoho iných darov, šiel za kráľom do Ptolemaidy a získal uňho milosť. 25 Niektorí z jeho národa, stojaci mimo zákona, žalovali síce na neho, 26 ale kráľ naložil s ním ako jeho predchodcovia a vyvýšil ho pred zrakom všetkých svojich priateľov. 27 Potvrdil jeho veľkňazský úrad a všetky pocty, ktoré dostal predtým. Zariadil, aby ho pokladali za jedného z jeho popredných priateľov. 28 Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil od poplatkov Judsko a tri oblasti i Samáriu. Sľúbil mu to za tristo talentov. 29 Kráľ to schválil a odovzdal Jonatánovi prípis týkajúci sa všetkých týchto záležitostí. Znel takto: 30 Kráľ Demetrios pozdravuje brata Jonatána a židovský národ. 31 Odpis listu, ktorý sme napísali svojmu príbuznému Lastenovi o vás, sme dali vyhotoviť aj pre vás, aby ste ho poznali. 32 Kráľ Demetrios pozdravuje otca Lastena. 33 Židovský národ je v priateľskom vzťahu k nám a zachováva naše spravodlivé požiadavky. Pre jeho náklonnosť k nám sme sa rozhodli preukazovať mu priazeň. 34 Prideľujeme mu preto územie Judska a tri oblasti: Efrajim, Lydda a Ramataim, ktoré boli oddelené od Samárie a pričlenené k Judsku so všetkým, čo k nim patrí. Výnos z nich nech patrí všetkým, čo obetujú v Jeruzaleme, ako náhrada za kráľovské poplatky, ktoré kráľ predtým každoročne dostával od nich z výnosov pôdy a stromov. 35 Odteraz im prenechávam aj všetko ostatné, čo nám patrí z terajších desiatkov i z cla, ktoré nám prislúcha, aj soľné jamy a korunné poplatky. 36 Z toho nebude zrušené nič ani teraz, ani v budúcnosti. 37 Teraz sa teda postarajte, aby ste vyhotovili odpis tohto listu a dajte to Jonatánovi. Nech je odpis umiestený na posvätnom vrchu na verejnom mieste. 38 Keď kráľ Demetrios videl, že krajina pod jeho vládou žije pokojne a že nikto nepodniká nič proti nemu, rozpustil všetky svoje vojenské oddiely, aby každý šiel do svojho bydliska okrem cudzineckých oddielov, ktoré naverboval na ostrovoch pohanov. Vtedy naň zanevreli všetci vojaci, ktorí slúžili už za jeho otcov. 39 Jedným z niekdajších Alexandrových spojencov bol Tryfón. Keď videl, že všetky vojská šomrú proti Demetriovi, šiel k Arabovi Imalkuovi, ktorý vychovával Antiocha, malého Alexandrovho syna. 40 Naliehal na neho, aby mu ho odovzdal, aby sa ujal vlády ako nástupca svojho otca. Oboznámil ho so všetkým, čo prikázal Demetrios, i s nepriateľským postojom, ktorý voči nemu zaujali jeho vojská. Ostal tam mnoho dní. 41 Vtedy Jonatán poslal poslov ku kráľovi Demetriovi, aby odstránil z Jeruzalema tých, čo boli ako posádka v pevnosti a posádky v pevnostiach, lebo bojovali proti Izraelu. 42 Demetrios poslal Jonatánovi posolstvo: Tebe a tvojmu národu splním nielen toto, ale teba i tvoj národ vyznamenám veľkou slávou, len čo na to nájdem vhodnú príležitosť. 43 Teraz však urobíš dobre, ak mi pošleš mužov, ktorí mi budú pomáhať v boji, lebo odo mňa odpadli všetky moje vojská. 44 Vtedy mu Jonatán poslal do Antiochie tritisíc udatných mužov. Prišli ku kráľovi a kráľ sa potešil z ich príchodu. 45 Obyvatelia mesta sa však zhromaždili doprostred mesta. Bolo ich stodvadsaťtisíc mužov a chceli zabiť kráľa. 46 Kráľ utiekol do paláca, ale obyvatelia mesta obsadili mestské ulice a začali bojovať. 47 Vtedy si kráľ zavolal na pomoc Židov a všetci sa zhromaždili okolo neho. Potom sa rozbehli po meste a v ten deň zabili do stotisíc ľudí. 48 V ten deň zapálili aj mesto a získali veľkú korisť. Tak zachránili kráľa. 49 Keď obyvatelia mesta videli, že Židia ovládli mesto a konali svojvoľne, stratili sebadôveru a úpenlivo volali ku kráľovi: 50 Podaj nám pravicu, nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu. 51 Potom odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia získali slávu pred kráľom i pred všetkými obyvateľmi jeho kráľovstva a vrátili sa do Jeruzalema s hojnou korisťou. 52 Vtedy sa kráľ Demetrios znova pevne usadil na tróne svojho kráľovstva a krajina za jeho vlády žila v pokoji. 53 Potom však zaprel všetko, čo sľúbil, rozišiel sa s Jonatánom a nielenže sa mu neodmenil za preukázanú priateľskú službu, ale začal ho sústavne znepokojovať 54 Potom sa Tryfón vrátil i s Antiochom, ktorý bol ešte celkom malý chlapec. Ten začal panovať a nasadil si korunu. 55 Zhromaždili sa k nemu všetky vojská, ktoré Demetrios rozpustil, a bojovali proti nemu, až kým sa neobrátil na útek a utiekol. 56 Tryfón sa zmocnil slonov a dobyl Antiochiu. 57 Vtedy mladý Antiochos napísal Jonatánovi: Potvrdzujem tvoj veľkňazský úrad, ustanovujem ťa nad štyrmi oblasťami, aby si sa počítal medzi priateľov kráľa. 58 Poslal mu zlatý riad na stolovanie a udelil mu právo piť zo zlatých nádob, odievať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu. 59 Jeho brata Šimona ustanovil za hlavného veliteľa od týrskeho zrázu až po hranice Egypta. 60 Potom sa Jonatán vybral a prešiel kraj za riekou i okolité mestá. Pripojili sa k nemu všetky sýrske vojská, aby spoločne bojovali. Keď prišiel do Aškalónu, obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s poctami. 61 Odtiaľ odišiel do Gazy, ale obyvatelia Gazy sa pred ním zamkli. Preto obľahol mesto, predmestia vypálil a vydrancoval. 62 Vtedy sa obyvatelia Gazy obrátili s naliehavou prosbou na Jonatána a on im podal pravicu na zmierenie, ale synov ich predákov vzal za rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel cez krajinu až po Damask. 63 Jonatán sa dopočul, že do Kádeša v Galilei prišli Demetriovi vojvodcovia na čele veľkého vojska s úmyslom zbaviť ho vlády. 64 Vyrazil proti nim, ale brata Šimona nechal v tom kraji. 65 Šimon sa utáboril pri Betsure, mnoho dní bojoval proti nemu a obkľúčil ho. 66 Prosili ho, aby prijal ich pravicu na zmier. On im podal svoju pravicu, a vyhnal ich odtiaľ, mesto obsadil a nechal v ňom posádku. 67 Jonatán a jeho vojsko táborili pri Genezaretskom jazere. Zavčasu ráno vyrazili k rovine Hasór. 68 Po rovine tiahlo proti nemu vojsko cudzincov, ktorí sa na nich vrhli zo zálohy v horách a tiahli proti nim. 69 Keď zálohy vyrazili zo svojich stanovíšť a pustili sa do boja, 70 všetci Jonatánovi muži ušli, nezostal z nich nikto okrem Absolónovho syna Matatiáša a Chalfiho syna Júdu, ktorí boli vodcami vojenských oddielov. 71 Vtedy si Jonatán roztrhol rúcho, sypal si prach na hlavu a modlil sa. 72 Potom sa pustil do boja proti nepriateľom a bil ich tak, že sa dali na útek. 73 Keď to videli tí, čo predtým od neho ušli, vrátili sa k nemu a spolu s ním pokračovali v prenasledovaní až po ich tábor v Kádeši. Tam sa utáborili. 74 V ten deň padlo z pohanov asi tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.

1Mach 11,6 - Rieka Eleuterus, dnes Nahr el-Kebir, vlieva sa do Stredozemného mora severne od Tripolisu. Jonatán teda odprevadil egyptského kráľa až po hranice Sýrie.

1Mach 11,8 - Obsadením Seleucie (=prístavné mesto Antiochie neďaleko ústia rieky Orontes) odkryl Ptolemeus svoj zastieraný úmysel.

1Mach 11,12 - Privlastnením "koruny Ázie" iste si nerobil nárok na celú Sýrsku ríšu, lebo už zo strachu pred Rimanmi, ktorí by neboli dovolili splynutie Egypta a Sýrie v jednu veľríšu, nebol by sa to odvážil urobiť, ako správne poznamenáva Joz. Flávius. Privlastnil si len Feníciu a Celosýriu (teda "dal si na hlavu korunu" ako kráľ len tejto časti ázijskej ríše) a ostatku sa vzdal v prospech Demetria.

1Mach 11,14 - Nepokoje v Cílicii vyvolalo Demetriovo vojsko, ktoré sa tam dostalo z Kréty. K boju medzi Alexandrom a Ptolemeom došlo pred hradbami hlavného mesta Antiochie. Porážku Alexandra pripravila zrada vo vojsku, ktorého časť prebehla ku Ptolemeovi (Justín 35,3).

1Mach 11,16 - Alexander spolu s 500 jazdcami hľadal záchranu u arabského náčelníka Zabdiela (podľa Diodora sa volal: Diokles – asi gr. preklad arab. mena) so sídlom v Abae (25 km južne od Damasku), ktorému bol už predtým zveril svojho synka Antiocha.

1Mach 11,19 - Smrť Ptolemea Filometora, pád Alexandra Balasa, ako aj počiatok vlády Demetria II. spadá do roku 167 Sel. = r. 145 pr. Kr.

1Mach 11,28 - Miesto priamych daní z Júdska a troch okresov (porov. 10,30; 11,34) sa Demetrius uspokojil sumou 300 talentov. Jonatán dúfal, že zaplatením tejto sumy dostane úplné a trvalé oslobodenie od daní. Zdalo sa, že kráľ a jeho poradcovia súhlasili, ale asi mlčky si urobili výhradu, že príležitostne budú vymáhať túto sumu každý rok (porov. 2 Mach 11,3). Lenže vzhľadom na úľavy Demetria I. (10,29) a tiež zo znenia nasledujúcej listiny takýto výklad dohody bol skoro nemysliteľný.

1Mach 11,29-33 - Podľa Joz. Flávia priviedol Lastenes (Starož. 13,4,3) Demetriovi II. žoldnierske vojsko z Kréty, pomocou ktorého sa mohol zmocniť trónu (10,67). Nie div, pretože ho nazýva "otcom". Lastenes bol miestodržiteľom Celosýrie, ak nie ríšskym kancelárom. Jemu poslal Demetrius listinu o prímerí so Židmi, aby vykonal kráľovu vôľu.

1Mach 11,34 - Tri okresy zo Samárie: Aférema (gr. Afairema, t. j. Efraim, Efron – menovaný v 2 Krn 13,19; 2 Sam 13,23 – dnes sa volá "et-Taijibe" a leží na návrší asi 10 km severovýchodne od Betelu; dôležitý strategický bod; Vg vynecháva tento okres), Ramataim (Ramata, Ramadem, dnes asi Rentis neďaleko Tibneh=Tamnata; západne od Aféremy; pozri 9,50) a Lydda (dnes Lud, neskorší Diospolis) majú byť pričlenené k Júdsku. Tak sa splnila dávna túžba Machabejcov: ich domovina Modein bola konečne aj politicky spojená s Júdskom.

1Mach 11,35 - Porov. 10,28–30.

1Mach 11,41-44 - Jonatán využíva Demetriovu tieseň. Kráľ odvoláva sýrsku posádku z Akry (jeruzal. hrad), ale ako protihodnotu požaduje pomocné židovské oddiely. Potreboval totiž židovskú pomoc proti vzbúreným veteránom, ktorých prepustil zo služby (v. 38).

1Mach 11,45 - Číslice v tomto v. i vo v. 47 sú zrejme iba ľudovým odhadom.

1Mach 11,53 - Podľa Joz. Flávia žiadal zaplatenie dávno odpustených daní, hrozil vojnou a poslal vojsko do Galiley.

1Mach 11,54 - Tryfon nakoniec dostal mladého Antiocha od Emalkueho (v. 39).

1Mach 11,57 - Tri okresy porov. v. 28 a 34, štvrtý je asi Akaron.

1Mach 11,58 - Porov. 10,89. Antiochus obnovil Jonatánovi kniežacie odznaky a výsady, ktoré mu udelil jeho otec Alexander a jeho rival Demetrius II., aby si získal Jonatána.

1Mach 11,59 - "Týrske schodište" je mys dnes nazývaný Rás en-Nakúra. Je to dosť príkry vrch 22 km severne od Ptolemaidy, dôležitý strategický bod.

1Mach 11,63 - Kádeš (dnes Kedes), kedysi levitské mesto (Joz 20,7; 21,32; Sdc 4,6) na území Neftaliho, 7 km západne od vtoku Jordána do Hulského jazera.

1Mach 11,67 - Prvý raz sa v Písme spomína Genezaretské jazero. Asor (Joz 11,10; 12,19; Sdc 4,2), asi hodinu cesty severozápadne od jazera.