  | 1. kniha MachabejcovBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | 1Mach 10, 1-89 |
1 1Mach 10, 1 V roku stošesťdesiat vystúpil Alexander Epifanés, syn Antiochov, a zmocnil sa Ptolemaidy. Prijali ho a on tam začal kraľovať. 2 1Mach 10, 2 Počul o tom kráľ Demetrios a zhromaždil veľmi mnoho vojska a vyrazil do boja s ním. 3 1Mach 10, 3 Vtedy Demetrios poslal Jonatánovi priateľský list, v ktorom mu lichotil. 4 1Mach 10, 4 Povedal si totiž: Ponáhľajme sa uzavrieť s ním mier, skôr než ho uzavrie on s Alexandrom proti nám. 5 1Mach 10, 5 Môže sa totiž rozpomenúť na všetko zlo, ktoré sme spôsobili jemu, jeho bratom a jeho národu. 6 1Mach 10, 6 Dal mu teda právo zhromažďovať vojenskú moc, pripravovať zbrane a byť jeho spojencom. Rozkázal, aby Jonatánovi vydali rukojemníkov, ktorí boli v pevnosti. 7 1Mach 10, 7 Jonatán prišiel do Jeruzalema a nahlas prečítal tento list celému ľudu a aj tým, čo boli v pevnosti. 8 1Mach 10, 8 Tí sa veľmi preľakli, keď sa dopočuli, že kráľ mu dal moc zhromaždiť vojsko. 9 1Mach 10, 9 Posádka pevnosti vydala Jonatánovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10 1Mach 10, 10 Jonatán sa usadil v Jeruzaleme. Začal stavať a obnovovať mesto. 11 1Mach 10, 11 Robotníkom prikázal, aby vybudovali hradby a aby celý vrch Sion dookola opevnili kamennými kvádrami. Urobili tak. 12 1Mach 10, 12 Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré vybudoval Bakchides, utiekli. 13 1Mach 10, 13 Každý opustil svoje miesto a odišiel do vlastnej krajiny. 14 1Mach 10, 14 Len v Betsure nechal niektorých z tých, čo opustili zákon a jeho nariadenia, lebo to bolo pre nich miesto útočiska. 15 1Mach 10, 15 Kráľ Alexander sa dopočul o sľuboch, ktoré Demetrios poslal Jonatánovi. Rozprávali mu aj o bojoch a hrdinských činoch, ktoré vykonal Jonatán a jeho bratia, i o strastiach, ktoré si vytrpeli. 16 1Mach 10, 16 Vtedy povedal: Sotva nájdeme niekoho, ako je on, získajme si ho teda za priateľa a spojenca. 17 1Mach 10, 17 Napísal a poslal mu list tohto znenia: 18 1Mach 10, 18 Kráľ Alexander posiela pozdrav bratovi Jonatánovi. 19 1Mach 10, 19 Počuli sme o tebe, že si mocný muž plný sily a že si hoden byť naším priateľom. 20 1Mach 10, 20 Dnes sme ťa ustanovili za veľkňaza tvojho ľudu. Budeš sa nazývať Priateľ kráľa. Zmýšľaj ako my a zachovávaj priateľstvo voči nám. K tomu mu poslal purpurové rúcho a zlatú korunu. 21 1Mach 10, 21 Vtedy si Jonatán obliekol posvätné rúcho. Bolo to v siedmom mesiaci roku stošesťdesiat na slávnosť stánkov. Zhromaždil vojenskú moc a pripravil mnoho zbraní. 22 1Mach 10, 22 Keď sa o tom dozvedel Demetrios, zarmútil sa a povedal: 23 1Mach 10, 23 Akú chybu sme urobili, že Alexander nás predbehol a zaistil si priateľstvo Židov a ich podporu? 24 1Mach 10, 24 Aj ja im napíšem dojemný list s pochvalným uznaním a s prísľubmi darov, aby stáli na mojej strane a pomáhali mi. 25 1Mach 10, 25 A poslal im posolstvo tohto znenia: Kráľ Demetrios posiela pozdrav židovskému národu. 26 1Mach 10, 26 Zaradovali sme sa, keď sme počuli, že ste dodržali s nami dohodnuté zmluvy a ostali ste v priateľstve s nami a nepridali ste sa k našim nepriateľom. 27 1Mach 10, 27 Aj naďalej vytrvajte v zachovávaní vernosti voči nám a my sa vám odvďačíme za dobro, čo nám preukazujete. 28 1Mach 10, 28 Poskytneme vám mnohé úľavy a dáme vám dary. 29 1Mach 10, 29 Teraz zbavujem a oslobodzujem vás a všetkých Židov od poplatkov, od dane za soľ a od korunných poplatkov. 30 1Mach 10, 30 Odpúšťam odo dneška do budúcna aj povinnosť odovzdať tretinu úrody obilia a polovicu ovocia stromov, ktoré mi prináležia, aby sa nevyberali z krajiny judskej ani z troch jej pričlenených oblastí, ktoré sú v Samárii a v Galilei. Platí to oddnes po všetky časy. 31 1Mach 10, 31 Jeruzalem so svojím okolím nech je svätý a oslobodený od desiatkov a poplatkov. 32 1Mach 10, 32 Zriekam sa aj moci nad pevnosťou, ktorá je v Jeruzaleme, a dávam ju veľkňazovi, aby ju obsadil mužmi, ktorých si sám vyberie, aby ju strážili. 33 1Mach 10, 33 Bez výkupného prepúšťam na slobodu každého Žida, ktorý bol ako zajatec odvlečený z judskej krajiny do ktorejkoľvek časti môjho kráľovstva. Všetkým nech sa odpustia dane, a to aj dane z ich dobytka. 34 1Mach 10, 34 Všetkým Židom, ktorí žijú v mojom kráľovstve, budú dňami bez povinnosti a dňami oslobodenými od daní všetky sviatky, sobotné slávnosti, novomesiace a zákonom stanovené dni, ako aj tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku. 35 1Mach 10, 35 Nikto nebude mať právo od niekoho z nich niečo vymáhať alebo obťažovať niekoho z nich z akéhokoľvek dôvodu. 36 1Mach 10, 36 Do kráľovského vojska bude prijatých asi tridsaťtisíc židovských mužov, ktorým sa bude platiť žold, aký prislúcha všetkým kráľovským vojenským oddielom. 37 1Mach 10, 37 Časť z nich bude umiestená vo veľkých kráľových pevnostiach a niektorí z nich majú byť ustanovení do zodpovedných kráľovských úradov. Ich predstavení a ich velitelia nech sú spomedzi nich. Nech sa spravujú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38 1Mach 10, 38 Tri oblasti pričlenené k Judsku zo samárijskej krajiny nech sú pripojené k Judsku pod jediným vedením tak, že nebudú podliehať inej vrchnosti okrem veľkňazovej moci. 39 1Mach 10, 39 Ptolemaidu s priľahlým okolím som dal do daru jeruzalemskému chrámu na úhradu výdavkov nutných pre svätyňu. 40 1Mach 10, 40 Aj ja budem dávať každoročne pätnásťtisíc šekelov striebra z kráľovského rozpočtu z miest na to určených. 41 1Mach 10, 41 A navyše, všetky nedoplatky, ktoré úrady doteraz ešte neodviedli ako v predchádzajúcich rokoch, budú odteraz dávať na údržbu chrámu, 42 1Mach 10, 42 a k tomu päťtisíc šekelov striebra, ktoré som dostával z príjmov svätyne z každoročných daní; aj to sa odpúšťa, lebo to patrí slúžiacim kňazom. 43 1Mach 10, 43 Všetci však, čo sa budú utiekať do jeruzalemského chrámu alebo kamkoľvek do jeho obvodu, pretože dlhujú kráľovské alebo iné poplatky, nech sú oslobodení oni aj majetok, čo vlastnia v mojom kráľovstve. 44 1Mach 10, 44 Náklady na stavbu a údržbu svätyne sa budú hradiť z kráľovského rozpočtu. 45 1Mach 10, 45 Rovnako budú z kráľovského rozpočtu hradené náklady na stavbu múrov Jeruzalema a na opevnenie okolo mesta a aj na stavbu hradieb inde v Judsku. 46 1Mach 10, 46 Keď Jonatán a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo sa rozpomenuli na veľké zlo, ktoré Demetrios spôsobil Izraelu, keď ich kruto utláčal. 47 1Mach 10, 47 Priklonili sa na stranu Alexandra, pretože on prvý prišiel s ponukou mieru. Natrvalo sa stali jeho spojencami. 48 1Mach 10, 48 Kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a vytiahol proti Demetriovi. 49 1Mach 10, 49 Obaja králi sa pustili do boja. Demetriovo vojsko sa dalo na útek. Alexander protivníkov prenasledoval a premohol ich. 50 1Mach 10, 50 Urputne bojoval až do západu slnka. V ten deň padol aj Demetrios. 51 1Mach 10, 51 Potom Alexander poslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi poslov s týmto posolstvom: 52 1Mach 10, 52 Vrátil som sa do svojho kráľovstva a zasadol som na trón svojich otcov. Ujal som sa vlády, rozdrvil som Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53 1Mach 10, 53 Dal som sa do boja proti nemu, jeho i jeho vojsko sme rozdrvili a zasadli sme na trón jeho kráľovstva. 54 1Mach 10, 54 Uzavrime teraz priateľstvo. Daj mi za ženu svoju dcéru a tak sa stanem tvojím zaťom. Tebe i jej dám dary, hodné oboch. 55 1Mach 10, 55 Kráľ Ptolemaios odpovedal takto: Šťastný deň, keď si sa vrátil do krajiny svojich otcov a posadil si sa na trón ich kráľovstva. 56 1Mach 10, 56 Urobím teraz tak, ako si napísal, ale príď mi naproti do Ptolemaidy, aby sme sa osobne stretli. Stanem sa tvojím tesťom, ako si povedal. 57 1Mach 10, 57 Vtedy Ptolemaios vyšiel z Egypta i so svojou dcérou Kleopatrou; roku stošesťdesiatdva prišli do Ptolemaidy. 58 1Mach 10, 58 Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s takou veľkou slávou, akú majú králi. 59 1Mach 10, 59 Potom kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby prišiel a stretol sa s ním. 60 1Mach 10, 60 Jonatán slávnostne odišiel do Ptolemaidy a stretol sa s oboma kráľmi. Im aj ich priateľom dal striebro, zlato a mnoho darov. Tak si získal ich priazeň. 61 1Mach 10, 61 Proti nemu sa však spojili ničomníci z Izraela, mužovia, ktorí stáli mimo zákona, aby ho očiernili, ale kráľ na nich nedbal. 62 1Mach 10, 62 Kráľ rozkázal, aby sňali z Jonatána jeho rúcho a obliekli ho do purpuru. Kráľov rozkaz vyplnili. 63 1Mach 10, 63 Potom ho kráľ posadil vedľa seba a svojim úradníkom prikázal: Choďte s ním doprostred mesta a rozhláste, že nikto nesmie žalovať na neho, nech sa to týka čohokoľvek. Nikto ho nesmie ničím obťažovať. 64 1Mach 10, 64 Keď tí, čo ho očierňovali, videli jeho slávu, ktorá bola rozhlásená, a keď ho videli oblečeného do purpuru, všetci utiekli. 65 1Mach 10, 65 Kráľ ho slávnostne uctil a zapísal medzi svojich popredných priateľov. Urobil ho vojvodcom a miestodržiteľom. 66 1Mach 10, 66 Potom sa Jonatán vrátil pokojne a plný radosti do Jeruzalema. 67 1Mach 10, 67 V roku stošesťdesiatpäť prišiel Demetriov syn Demetrios z Kréty do krajiny svojich otcov. 68 1Mach 10, 68 Dopočul sa o tom kráľ Alexander, veľmi ho to zarmútilo a vrátil sa do Antiochie. 69 1Mach 10, 69 Demetrios ustanovil Apollónia za správcu Koilesýrie; ten zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa pred Jamniou a veľkňazovi Jonatánovi poslal posolstvo tohto znenia: 70 1Mach 10, 70 Ty jediný si sa postavil proti nám. Pre teba som sa dostal do hanby a posmechu. Prečo práve ty uplatňuješ moc proti nám v horských oblastiach? 71 1Mach 10, 71 Ak sa spoliehaš na svoje vojenské oddiely, zostúp k nám na rovinu a tu si zmerajme sily, lebo na mojej strane je vojenská moc miest. 72 1Mach 10, 72 Len sa opýtaj a dozvieš sa, kto som ja a ostatní, ktorí nám pomáhajú. Povedia, že proti nám nemôžete obstáť, lebo tvoji otcovia už dva razy boli zahnaní na útek vo vlastnej krajine. 73 1Mach 10, 73 Ani teraz nebudeš vládať proti toľkej jazde a vojsku obstáť na rovine, kde niet kameňa ani skaly, ani miesta na útek. 74 1Mach 10, 74 Keď Jonatán počul Apollóniove reči, bol do krajnosti pobúrený. Vybral si desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon mu vyšiel v ústrety na pomoc. 75 1Mach 10, 75 Utáboril sa pri Joppe. Obyvatelia pred ním zamkli mesto, keďže v Joppe bola Apollóniova posádka. Jonatánovi vojaci sa teda dali do boja proti mestu. 76 1Mach 10, 76 Obyvatelia sa naľakali a otvorili brány. Jonatán sa zmocnil Joppe. 77 1Mach 10, 77 Keď sa o tom dopočul Apollónios, zobral tritisíc jazdcov a veľké vojsko a vyšiel k Azótu, akoby chcel tadiaľ prejsť. No súčasne prenikol na rovinu, pretože mal mnoho jazdcov a spoliehal sa na nich. 78 1Mach 10, 78 Jonatán sa hnal za ním do Azótu a vojská sa dali do boja. 79 1Mach 10, 79 Apollónios v úkryte nechal tisíc jazdcov v ich tyle. 80 1Mach 10, 80 Jonatán zbadal, že za ním je záloha. Obkľúčili jeho vojsko a od rána do večera ostreľovali šípmi jeho ľud. 81 1Mach 10, 81 No ľud vydržal, ako prikázal Jonatán, až sa kone nepriateľov unavili. 82 1Mach 10, 82 Vtedy vyviedol Šimon svoje vojsko a napadol nepriateľský šík, lebo jazda už bola unavená. Porazil ich a oni utiekli. 83 1Mach 10, 83 Jazda sa roztrúsila po rovine. Tak utiekli do Azótu a vošli do Bét-Dágona, svojej modlárskej svätyne, aby sa zachránili. 84 1Mach 10, 84 Vtedy Jonatán podpálil Azót a mestá okolo neho. Vyplienil ich a ohňom spálil aj chrám Dágona, i tých, čo doň utiekli. 85 1Mach 10, 85 Tých, čo padli mečom, spolu so spálenými, bolo asi osemtisíc mužov. 86 1Mach 10, 86 Potom Jonatán odtiaľ odišiel a utáboril sa pred Aškalónom. Obyvatelia mesta vyšli a vítali ho s veľkou slávou. 87 1Mach 10, 87 Nato sa Jonatán s veľkou korisťou vrátil do Jeruzalema spolu so svojimi ľuďmi. 88 1Mach 10, 88 Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, ešte slávnostnejšie si uctil Jonatána. 89 1Mach 10, 89 Poslal mu zlatú sponu, ako je zvykom obdarovať kráľovských príbuzných. Dal mu aj Ekrón a celé jeho územie do vlastníctva.
| | | 1Mach 10, 1-89 |
1Mach 10,1 - Demetrius I. Soter (162–150 pr. Kr.) bol síce panovník nadaný, ale veľmi neznášanlivý a despotický. Do r. 152 pr. Kr. mohol panovať pomerne v pokoji. Tu sa zrazu vynoril v Smyrne v Malej Ázii mladík, ktorý bol nápadne podobný Antiochovi Eupátorovi, synovi Epifanesovmu. Pergamský kráľ Atalus (Attalus) II. (159–138 pr. Kr.) našiel v ňom vítaný nástroj pre svoju politiku proti sýrskemu Demetriovi. Dal mladému Balasovi meno Alexander, vydával ho za brata zavraždeného Eupátora a holdoval mu ako kráľovi Sýrie. Keďže si Demetrius kdekoho znepriatelil, malo vystúpenie Alexandra Balasa priaznivý ohlas nielen v Ríme a v susedných štátoch, ale aj v samotnej Sýrii, kde ťažko niesli jeho krutosť. Alexander Balas sa predstavil so svojou domnelou sestrou Laodikeou (ale skutočnou dcérou Epifanesa) rímskemu senátu (asi v lete alebo v jeseni r. 153 pr. Kr.) a nakoniec bol uznaný za kráľa Sýrie. R. 160 Sel. (medzi jarou 152 a 151 pr. Kr.) sa mu podarilo (podľa Joz. Flavia zradou posádky) dobyť mesto Ptolemais (porov. 5,15).
1Mach 10,10 - O zničení jeruzalemských hradieb pozri 6,62.
1Mach 10,12-14 - O mestách, ktoré opevnil Bakchides, porov. 9,50. – O Betsure porov. 4,29; 9,52.
1Mach 10,17-20 - Alexander Balas sa obracia na Jonatána ako na sebe rovného ("brat"=kráľovský kolega) a sľubuje mu veľkňazskú hodnosť. Tým ponúkol Jonatánovi vodcovstvo v židovskom teokratickom zriadení. Od smrti Alkima (asi 7 rokov; 9,54) ostalo veľkňazské miesto neobsadené. Smrťou Oniáša III. (porov. 2 Mach 4,33 n.) a útekom jeho syna Oniáša IV. do Egypta zanikol vlastne starý veľkňazský rod Jozueho (z doby Zorobábela). V skutočnosti sýrsky kráľ Alexander Balas nebol oprávnený dosadzovať veľkňaza. Ale Jonatán pochádzal z kňazskej rodiny (to bola hlavná vec) a bol uznávaný za vodcu prísne náboženskej strany Machabejcov.
1Mach 10,21 - Jonatán nastúpil na veľkňazský úrad na sviatok Stánkov r. 160 Sel. (= začiatkom októbra r. 152 pr. Kr.). Tak sa dostal Machabejec k najvyššej hodnosti v národe, ktorá sa stala za Šimona (14,41) dedičnou v rodine a bola spojená s titulom kniežaťa.
1Mach 10,25-27 - Prvý list (v. 18) poslal Jonatánovi, ale teraz sa obracia priamo na Židov (zjavné obídenie Jonatána a neuznanie jeho veľkňazstva).
1Mach 10,31 - Jeruzalem má byť uznávaný za "svätý" ako za čias Antiocha Veľkého, ktorý bol nariadil, že nijaký cudzinec nesmie vstúpiť do chrámového nádvoria, mäso nečistých zvierat sa nesmie prinášať do mesta a obety sa majú konať podľa židovských zákonov (Joz. Flávius, Starož. 12,3,4). Ďalej z chrámových príjmov nebude kráľ vyberať poplatky. Išlo o rôzne dávky, ktoré patrili chrámu a kňazstvu, ako napr. prvotiny (Nm 18,11; Dt 18,4), výkupné ceny (prvorodených alebo nečistých zvierat, obetovaných Bohu) atď.
1Mach 10,34 - Má sa zachovávať nariadenie: So Židmi sa nemá konať ani daňové, poplatkové vyšetrovanie, ani súdne pojednávanie v sobotu, na nové mesiace, v dňoch menších sviatkov cez rok a najmä cez tri výročné sviatky: Pascha (Veľká noc), Turíce a slávnosť Stánkov, ako aj tri dni pred a tri dni potom: nesmie im byť znemožňovaná cesta do Jeruzalema na slávnosti a späť ("tri dni").
1Mach 10,38 - Tri okresy: Lydda, Ramataim a Efraim i tak obývali z väčšej časti Židia.
1Mach 10,39 - Darovanie Ptolemaidy (Ptolemais severne od vrchu Karmel, porov. 5,15), kde sa zdržoval Alexander Balas, bolo iba výzvou, aby si ju Židia vydobyli.
1Mach 10,57 - R. 162, čiže v jeseň r. 150 pr. Kr. – Cleopatra Thea, dcéra Ptolemea VI. Filometora, sa postupne vydala za Alexandra Balasa (od ktorého sa jej narodil Antiochus VI.), Demetria II. (11,12) a jeho brata Antiocha VII.
1Mach 10,65 - Veľkňaz Jonatán, ktorý sa stal vojvodcom a miestodržiteľom Júdska, spojil v jednej osobe najvyššiu duchovnú, vojenskú a politickú moc.
1Mach 10,67 - Alexander Balas nemal naozaj právny nárok na sýrsky trón. R. 165 Sel. (pravdepodobne na jar r. 164 pr. Kr., asi tri roky po svadbe v Ptolemaide) sa vzbúril proti nemu Demetrius II. Nikator. Z Kréty mu došlo na pomoc žoldnierske vojsko, ktoré viedol istý Lastenes. Demetrius osobne neprišiel z Kréty, ale z Knidu. Porov. 2 Mach 4,30 n.
1Mach 10,69 - Celosýria, ku ktorej vtedy patrila aj Fenícia a Palestína, dostala nového miestodržiteľa. Bol ním Apolonius Taos (či Daos, ako číta Joz. Flávius), ktorý bol dôverným priateľom Demetria I., otca Demetria II., z rímskych čias.
1Mach 10,72 - Apolonius tu asi naráža na dve porážky Izraelitov od Filištíncov. Na prvú pri Ebenhaezre (1 Sam 4 n.) za čias Samuela a Héliho, keď ukoristili aj archu zmluvy, a na druhú na vrchoch Gelboe, kde zahynul Šaul a Jonatán (1 Sam 28,4; 31,1.8).
1Mach 10,83 - Porov. 1 Sam 5,2.
1Mach 10,89 - "Zlatú sponku", čiže ozdobu na purpurový plášť. "Kráľovi príbuzní" znamená čestné príbuzenstvo, čo je vyznamenanie prvého najvyššieho stupňa.
