1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 1, 1-64

1 Alexander Macedónsky, Filipov syn, vládol najprv nad Gréckom. Potom vytiahol z krajiny Chitim, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a začal kraľovať miesto neho. 2 Viedol mnohé vojny, zmocnil sa pevností a pozabíjal kráľov zeme. 3 Prenikol až na kraj zeme a vyplienil mnoho národov. Zem pred ním stíchla, začal sa vyvyšovať a srdce mu spyšnelo. 4 Sústredil obrovskú moc a ovládol krajiny, národy a kniežatá. Museli mu odvádzať poplatky. 5 Potom však klesol na lôžko a keď tušil, že umiera, 6 povolal si popredných veľmožov, v mladosti s ním vychovávaných, a ešte zaživa medzi nich rozdelil svoje kráľovstvo. 7 Alexander panoval dvanásť rokov, potom zomrel. 8 Jeho veľmoži prevzali vládu, každý v pridelenej lokalite. 9 Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich zasa na mnoho rokov ich synovia. Popáchali na zemi veľa zlého. 10 Z nich vyrástol aj hriešny výhonok Antiochos Epifanés, syn kráľa Antiocha, ktorý bol rukojemníkom v Ríme. V roku stotridsaťsedem sa stal kráľom gréckeho kráľovstva. 11 V tých dňoch vzišli z Izraela synovia, ktorí nedbali na zákon. Mnohých prehovárali takto: Poďme a uzavrime zmluvu s okolitými národmi, veď odvtedy, čo sme sa od nich oddelili, postihlo nás mnoho zlého. 12 Tieto slová sa im páčili 13 a niektorí z ľudu sa ochotne s tým vybrali ku kráľovi. Ten im dal plnú moc zaviesť obyčaje pohanov. 14 Podľa pohanských zvykov vybudovali v Jeruzaleme telocvičňu, 15 odstránili zo seba znak obriezky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa, aby páchali zlo. 16 Keď mal Antiochos dojem, že sa jeho kráľovstvo upevnilo, zatúžil vládnuť aj nad Egyptom, aby tak panoval nad dvoma ríšami. 17 S veľkým vojskom vtiahol do Egypta, s vojenskými vozmi, so slonmi, s jazdcami a s obrovským loďstvom. 18 Dal sa do vojny s egyptským kráľom Ptolemaiom. Ptolemaios sa pred ním dal na ústup a ušiel. Mal mnoho padlých a ranených. 19 Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a vyplienil krajinu. 20 Po porážke Egypta v roku stoštyridsaťtri sa Antiochos vrátil a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom. 21 V spupnej pýche vošiel do svätyne a odniesol zlatý oltár, svietnik a všetko k nemu prislúchajúce náčinie, 22 stôl na predkladanie chlebov, obetné čaše a misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence aj zlatú ozdobu z priečelia chrámu. Všetko zlato dal poodlupovať. 23 Vzal striebro a zlato i drahocenné nádoby. Pobral aj ukryté poklady, ktoré našiel. 24 Keď to všetko vzal, odišiel do svojej krajiny. Zavraždil veľa ľudí a mal veľmi arogantné reči. 25 Všade v Izraeli zavládol veľký smútok. 26 Nariekali kniežatá i starší, chradli panny a mládenci, vädla krása žien. 27 Každý ženích zanôtil žalospev a nevesta sediaca v spálni nariekala. 28 Zem sa chvela kvôli svojim obyvateľom a celý Jákobov dom sa zahalil hanbou. 29 Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest hlavného vyberača daní. Do Jeruzalema prišiel s veľkým množstvom vojska. 30 Ľstivo sa im prihováral slovami o mieri, až mu uverili. Vtedy náhle prepadol mesto, zasadil mu veľký úder a pozabíjal mnoho ľudu z Izraela. 31 Mesto vydrancoval a zapálil, domy a hradby dookola v ňom rozváľal. 32 Nepriatelia zajali ženy a deti, vzali si aj dobytok. 33 Dávidovo mesto obstavali veľkým a vysokým múrom s opevnenými vežami. Urobili si z neho pevnosť. 34 Tam usadili hriešnych ľudí, porušovateľov zákona, ktorí sa tam zabývali. 35 Nahromadili si zbrane i zásoby potravín a uložili si tam korisť, ktorú nakradli v Jeruzaleme, čím sa pevnosť stala veľkou hrozbou. 36 Stala sa úkladnou pascou pre svätyňu a natrvalo hrozným pokušiteľom pre Izrael. 37 Okolo svätyne prelievali nevinnú krv a tak znesväcovali svätyňu. 38 Obyvatelia Jeruzalema kvôli nim utiekli a mesto sa stalo príbytkom cudzincov, pre vlastných rodákov sa stalo cudzinou a jeho deti ho opustili. 39 Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na náreky, sobotné slávnosti boli potupou, jeho česť potupou. 40 Ako ho voľakedy napĺňala sláva, tak teraz bolo plné pohŕdania a jeho vznešenosť sa zmenila na zármutok. 41 Kráľ Antiochos vydal písomné nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci v ňom majú byť jedným ľudom 42 a každý má zanechať svoje zvyky. Všetky národy sa zariadili podľa kráľovského príkazu. 43 Aj mnohí z Izraela našli záľubu v kulte, ktorý zaviedol, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. 44 Kráľ prostredníctvom poslov poslal písomné úpravy do Jeruzalema i do judských miest, aby sa správali podľa zvykov cudzích tejto krajine; 45 zakázal prinášať spaľované a nápojové obety vo svätyni a prikázal znesväcovať soboty a sviatky, 46 poškvrňovať svätyňu a posvätné veci, 47 stavať oltáre, zriaďovať posvätné háje i chrámy pre modly, obetovať svine a nečisté zvieratá, 48 nechávať svojich synov neobrezaných, poškvrňovať svoje duše všetkým nečistým a ohavným, 49 nedbať viac na zákon a zmeniť jeho právne predpisy. 50 Kto by neurobil podľa kráľovského príkazu, má byť usmrtený. 51 Všetky tieto príkazy rozoslal do celého svojho kráľovstva a určil dozorcov nad všetkým ľudom. Všetkým judským mestám prikázal prinášať obety. 52 Vtedy sa k nim pripojili mnohí z ľudu, každý, kto opustil zákon. Páchali v krajine zlo 53 a prinútili Izraelitov ukrývať sa po všelijakých skrýšach. 54 Pätnásteho kisleva roku stoštyridsaťšesť postavil na oltár ohavnosť spustošenia a dookola po judských mestách vystaval oltáre. 55 Kadidlové obety prinášali pri dverách domov a na širokých priestranstvách. 56 No knihy zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili v ohni. 57 Ak sa u niekoho našla Kniha zmluvy, a ak mal niekto záľubu v zákone, bol podľa kráľovského rozsudku popravený. 58 Zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac a proti každému, koho v mestách pri niečom pristihli. 59 Dvadsiateho piateho dňa mesiaca obetovali na obetisku nad oltárom zápalných obiet. 60 Ženy, ktoré dali obrezať svoje deti, usmrcovali podľa príkazu, 61 dojčatá im vešali na krk, vraždili ich príbuzných a tých, čo ich obrezávali. 62 Mnohí však v Izraeli ostali pevní a sami v sebe si predsavzali, že nebudú jesť nič nečisté. 63 Uprednosnili radšej smrť, než sa poškvrniť nečistými jedlami a znesvätiť svätú zmluvu — a zomreli. 64 Na Izrael doľahol veľmi veľký hnev.

1Mach 1,1 - Krátka správa o Alexandrovi Veľkom (336–323 pr. Kr.), ktorý bol zakladateľom víťazného helenizmu, je priliehavým úvodom k 1 Mach; veď táto kniha rozpráva hlavne o bojoch Machabejcov proti helenizmu. Spomienkou Perzskej ríše nadväzuje 1 Mach na Knihy Ezd a Est, ktoré opisujú udalosti z čias perzských kráľov. Takto je nadviazaná súvislosť 1 Mach s ostatnými knihami, napísanými po zajatí. – Po nešťastných výpravách Dária (493–490 pr. Kr.) a Xerxesa (481–479) proti Grécku bola v základoch otrasená svetová moc perzských kráľov, ale koniec jej urobil až Alexander Veľký, syn a nástupca Filipa II. (359–336), kráľa Macedónska. – "Chitim": pôvodne to bol názov pre obyvateľov Cypru, neskoršie sa označovalo týmto názvom severné pobrežie Stredozemného mora s priľahlými egejskými ostrovmi a tiež západne od nich položené zeme; Gn 10,4; Iz 23,1; Jer 2,10; Ez 27,6; Dan 11,30. Pobil ešte mnoho "kráľov zeme", ale po Dáriovej smrti sa stal vlastne Alexander Veľký nástupcom jeho trónu, prvým gréckym vladárom nad svetovou Perzskou ríšou.

1Mach 1,3 - R. 328 vtrhol Alexander do Baktrie a r. 326 sa dostal "až na kraj sveta" – k Indu, ktorý bol východnou hranicou Perzskej ríše.

1Mach 1,4 - Do Ázie sa vybral Alexander s vojskom, ktoré počítalo na 30 000 pešiakov a 5 000 jazdcov (Arianus, Diodor). Počas výpravy si vojsko stále doplňoval. Tak pri Gaugamelách mal 40 000 pešiakov a 7 000 jazdcov.

1Mach 1,6-8 - Onemocnel následkom nemierneho pitia začiatkom júna 323 v Babylone a zomrel okolo 11. júna 323 pr. Kr. ("28. daisiosa"; Plutarchus, Diodor).

1Mach 1,9 - Miestodržiteľom Egypta bol Ptolemeus, Sýriu dostal Seleukus a Laomedon, Cilíciu Filotas, Médiu Pyton, Kapadóciu a Paflagóniu Eumenes, Pamfýliu a Lýciu Antigonos, Kariu Asander, Lýdiu Menander, Frýgiu Leonatos, Tráciu Lysimachos, Macedóniu, Ilýriu a Epir dostal Antipater a Krateros. – Len niektorí z týchto miestodržiteľov sa stali kráľmi, ale nie hneď po Alexandrovej smrti. – Narobili mnoho zla a "biedy" vojnami, všelijakými nespravodlivosťami a zločinmi, ktorých sa dopúšťali.

1Mach 1,11 - Po krátkom historickom úvode začína spisovateľ rozprávať o vlastnom pôvodcovi nepokojov v Palestíne, Antiochovi, prímenom Epifanes. Vo vojne medzi Antiochom III. Veľkým a Rimanmi (r. 192 pr. Kr.), ktorá sa skončila pri Magnézii r. 189 pr. Kr. porážkou Antiocha, Rimania nadiktovali Antiochovi podmienky prímeria. Zaviazal sa odovzdať Rimanom 20 rukojemníkov, medzi ktorých patril aj jeho syn Antiochus (neskorší Antiochus IV. Epifanes). Krátko po príchode Antiocha Epifana z Ríma Heliodor zavraždil r. 175 kráľa Seleuka IV. Filopatora. Po tomto mal nastúpiť na sýrsky trón Demetrius, jeho syn, ale nastúpil Antiochus IV. Epifanes (176-5 – 164-3). Keď Rím neuznal Demetriovo právo, bolo Antiochovo postavenie upevnené. Tak nastúpil na trón r. 137 "gréckej vlády", čiže éry Seleukovcov (pravdepodobne nov. 175 pr. Kr.). – Antiochus IV. si pribral meno Epifanes, čo znamená: "Zjavenie", (slávny príchod), t. j. božstva (nie "Slávny" alebo "Osvietený!"). V úsilí stať sa populárnym zachádzal tak ďaleko, že zabúdal na svoje postavenie. Preto aj zmenili jeho meno Epifanes na Epimanes (Blázon).

1Mach 1,12-14 - Horlivými propagátormi helenizmu boli najmä cudzinci, osadení v palestínskych mestách (2 Mach 6,8). Aj medzi Židmi sa našli "zlosynovia" ("synovia beliálovi", ako Sdc 19,22; 1 Kr 21,10.13), ktorí s gréckou kultúrou si osvojovali aj grécke mravy. Medzi týmito vynikal Jason, brat veľkňaza Oniáša III. Úplatkom sa mu podarilo odstrániť Oniáša III. a sám sa stal veľkňazom. Porov. 2 Mach 4,7.

1Mach 1,16 - Telocvik sa prevádzal s obnaženým telom; aby sa vyhli helenisticky zmýšľajúci Židia posmechu pohanov, ktorému boli vystavení pre svoju obriezku či už v telocvični alebo vo verejných kúpeľoch (gymnós "nahý"), dávali si obriezku zahladzovať operatívnym spôsobom. Porov. 1 Kor 7,18, kde je aj "terminus technicus" pre takú operáciu ("epispáo" = naťahovať, napínať, t. j. akrobystían, predkožku). Keďže obriezka u Židov mala podobný význam ako krst u kresťanov, znamenalo takéto počínanie "pokrokových" Židov v očiach zbožnejšieho ľudu skutočnú apostáziu od izraelského náboženstva, odpad od svätého Mojžišovho zákona. – "Zapredali sa za otrokov vierolomníkom" – doslovne: "Zapredali sa, aby páchali zlo." Porov. 1 Kr 21,20; 2 Mach 4,11–20.

1Mach 1,18 - Epifanes mal "vozy", opatrené kosami (porov. 2 Mach 13,2), a "slony", ktoré boli dôležitou časťou vtedajšieho vojska. Porov. 3,34; 6, 30.34; 11,56; 2 Mach 11,4; 13,2; 15,20. Už Alexander Veľký bojoval proti slonom Peržanov a Indov.

1Mach 1,21 - Bolo to asi r. 169–8 pr. Kr. Jason vyvolal v Jeruzaleme vzburu proti Menelaovi (2 Mach 4,24; 5,5 – 7,11), aby sa mohol opäť zmocniť miesta. Epifanes zasiahol.

1Mach 1,23 - Prvé znesvätenie chrámu za Epifanesa. – Náradie, porov. Ex 25, 24; 30,27; 37,23; 1 Krn 28,16; Ex 26,31; Nm 7,14.

1Mach 1,25 - Porov. 2 Mach 5,14; Dan 11,28.36.

1Mach 1,28 - Porov. Jer 7, 34; 16,9; 25,10; Joel 2,16; Bar 2,23.

1Mach 1,29 - Porov. Ž 44,17; 79,4; 89,42; 109,25; Jer 14,21.

1Mach 1,30 - R. 168-7 pr. Kr. – Daňový vyberač Apolónius, porov. 2 Mach 5,24.

1Mach 1,34 - Porov. 2 Mach 6,10 a Ž 137.

1Mach 1,35 - Dávidovo mesto ležalo na sionskom pahorku (2 Sam 5,7; 1 Kr 8,1), teda pevnosť (Akra) bola južne od chrámu.

1Mach 1,57 - Asi 10. – 17. decembra 167 pr. Kr. – "Ohavnosť spustošenia" (porov. Dan 11,31; 12,11) je pohanský oltár, postavený na oltári zápalných obiet.

1Mach 1,59 - "Knihy zákona" je dnešný Pentateuch.

1Mach 1,62 - Porov. v. 57 s poznámkou a 1 Mach 4,52 n.

1Mach 1,65 - "Nečisté" – predovšetkým mäso obetované modlám, mäso zakázaných zvierat, krv a mäso udusených zvierat.

1Mach 1,67 - Utrpenie považovali za trest urazeného Boha. Porov. 2,49; 3,8; 2 Mach 5,17–20; 6,12; 7,33.38; 8,5.