Kniha proroka Barucha

1 (KAT) Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú.
1 (VUL) Ipsa est liber praeceptorum Dei et lex, quae permanet in aeter num. Omnes, qui tenent eam, ad vitam; qui autem relinquunt eam, morientur.
1 ----

2 (KAT) Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
2 (VUL) Convertere, Iacob, et apprehende eam; perambula ad splendorem in lumine eius.
2 ----

3 (KAT) Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.
3 (VUL) Noli dare alteri gloriam tuam et dignitates tuas genti alienae.
3 ----

4 (KAT) Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
4 (VUL) Beati sumus, Israel, quia, quae placent Deo, nobis nota sunt.
4 ----

5 (KAT) Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael!
5 (VUL) Confide, popule meus, memoria Israel:
5 ----

6 (KAT) Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom.
6 (VUL) venumdati estis gentibus non in perditionem, sed, quia irritastis Deum, traditi estis adversariis.
6 ----

7 (KAT) Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu.
7 (VUL) Exacerbastis enim eum, qui fecit vos, sacrificantes daemonibus et non Deo.
7 ----

8 (KAT) Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.
8 (VUL) Obliti autem estis Deum, qui vos pavit, Deum aeternum, et contristastis eam, quae vos enutrivit, Ierusalem.
8 ----

9 (KAT) Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok.
9 (VUL) Vidit enim supervenientem vobis iram a Deo et dixit: “ Audite, vicinae Sion: Superinduxit mihi Deus luctum magnum.
9 ----

10 (KAT) Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
10 (VUL) Vidi enim captivitatem filiorum meorum et filiarum, quam superinduxit illis Aeternus.
10 ----

11 (KAT) Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.
11 (VUL) Nutrivi enim illos cum iucunditate, dimisi autem illos cum fletu et luctu.
11 ----

12 (KAT) Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona
12 (VUL) Nemo gaudeat super me, viduam et derelictam a multis; desolata sum propter peccata filiorum meorum, quia declinaverunt a lege Dei.
12 ----

13 (KAT) a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.
13 (VUL) Iustificationes autem eius non cognoverunt neque ambulaverunt in viis mandatorum Dei neque semitas disciplinae in iustitia eius ingressi sunt.
13 ----

14 (KAT) Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
14 (VUL) Veniant vicinae Sion; et memores estote captivitatis filiorum meorum et filiarum, quam superinduxit illis Aeternus.
14 ----

15 (KAT) Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
15 (VUL) Superinduxit enim illis gentem de longinquo, gentem improbam et alterius linguae, qui non sunt reveriti senem neque parvulorum miserti sunt
15 ----

16 (KAT) Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
16 (VUL) et abduxerunt dilectos viduae et a filiabus unicam desolaverunt ”.
16 ----

17 (KAT) A ja vám ako môžem pomôcť?
17 (VUL) Ego autem, quid possum adiuvare vos?
17 ----

18 (KAT) Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
18 (VUL) Qui enim superinduxit in vos mala, eripiet vos de manu inimicorum vestrorum.
18 ----

19 (KAT) Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!
19 (VUL) Abite, filii, abite; ego enim derelicta sum sola.
19 ----

20 (KAT) Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.
20 (VUL) Exui me stola pacis, indui autem me cilicio obsecrationis meae, clamabo ad Aeternum in diebus meis.
20 ----

21 (KAT) Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.
21 (VUL) Confidite, filii, clamate ad Deum, et eripiet vos de dominatione, de manu inimicorum.
21 ----

22 (KAT) Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho.
22 (VUL) Ego enim speravi ab Aeterno salutem vestram; et venit mihi gaudium a Sancto super misericordia, quae veniet vobis cito ab Aeterno, salutari vestro.
22 ----

23 (KAT) Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky.
23 (VUL) Emisi enim vos cum luctu et fletu; reddet autem mihi vos Deus cum gaudio et laetitia in aeternum.
23 ----

24 (KAT) Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného.
24 (VUL) Nam, sicut nunc viderunt vicinae Sion vestram captivitatem, sic videbunt cito a Deo vestram salutem, quae superveniet vobis cum magna gloria et splendore Aeterni.
24 ----

25 (KAT) Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji.
25 (VUL) Filii, patienter sustinete iram, quae vobis a Deo supervenit; persecutus est te inimicus tuus, sed cito videbis perditionem in cervicem eorum ascendentem.
25 ----

26 (KAT) Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.
26 (VUL) Delicati mei ambulaverunt vias asperas, ducti sunt ut grex direptus ab inimicis.
26 ----

27 (KAT) Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás.
27 (VUL) Confidite, filii, et clamate ad Deum; erit enim vestra ab inductore memoria.
27 ----

28 (KAT) Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.
28 (VUL) Nam sicut fuit mens vestra, ut erraretis a Deo, conversi decuplate studium quaerendi eum;
28 ----

29 (KAT) Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.
29 (VUL) qui enim induxit in vos mala, inducet in vos aeternam iucunditatem cum salute vestra.
29 ----

30 (KAT) Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno.
30 (VUL) Confide, Ierusalem; consolabitur enim te, qui te nominavit.
30 ----

31 (KAT) Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu.
31 (VUL) Miseri, qui te nocuerunt et qui exsultati sunt in casu tuo!
31 ----

32 (KAT) Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo.
32 (VUL) Miserae civitates, quibus servierunt filii tui; misera, quae accepit filios tuos!
32 ----

33 (KAT) Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením.
33 (VUL) Sicut enim gavisa est in tua ruina et laetata est in tuo casu, ita contristabitur in sua solitudine.
33 ----

34 (KAT) Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok.
34 (VUL) Et amputabo exsultationem multitudinis, et laetitia eius erit in luctum.
34 ----

35 (KAT) Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.
35 (VUL) Ignis enim superveniet illi ab Aeterno in dies longinquos, et inhabitabitur a daemoniis plurimum temporis.
35 ----

36 (KAT) Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!
36 (VUL) Circumspice ad orientem, Ierusalem, et vide iucunditatem, quae a Deo tibi superventura est.
36 ----

37 (KAT) Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.
37 (VUL) Ecce veniunt filii tui, quos emisisti, veniunt congregati ab ortu usque ad occasum verbo Sancti, gaudentes in Dei gloria.
37 ----