Kniha proroka Barucha

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Bar 4, 1-37

1 Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú. 2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare. 3 Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu. 4 Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu. 5 Buď pevnej mysle, ľud môj, pamätihodný Izrael! 6 Boli ste predaní národom - nie na zahynutie: pretože ste rozhnevali Boha, boli ste vydaní nepriateľom. 7 Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril, obetovali ste démonom, nie Bohu. 8 Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval. 9 Lebo videl prichádzať od Boha hnev na vás a povedal: „Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok. 10 Veď som videl zajatie svojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný. 11 Vychovával som ich s rozkošou, prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom. 12 Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktorú opustili mnohí, osamel som pre hriech svojich detí, lebo sa odklonili od Božieho zákona 13 a nechceli poznať jeho práva, ani nekráčali po ceste Božích zákonov a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku. 14 Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný. 15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom. 16 Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“ 17 A ja vám ako môžem pomôcť? 18 Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov. 19 Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý! 20 Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem. 21 Dôvera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa. 22 Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu; a došla na mňa radosť od Svätého pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite od Večného, spasiteľa nášho. 23 Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom, Boh mi vás vráti s radosťou a rozkošou naveky. 24 Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie, tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha, ktorá vám príde so slávou a so žiarou Večného. 25 Dietky, znášajte trpezlivo hnev, ktorý na vás dopadol od Boha: prenasledoval ťa tvoj nepriateľ, no zanedlho uvidíš jeho skazu a budeš šliapať po jeho šiji. 26 Moje krehučké išli po tvrdých cestách, vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ. 27 Dôvera, deti! A volajte k Bohu, ten, čo dopustil, spomenie si na vás. 28 Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha, desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte. 29 Veď ten, čo na vás dopustil pohromy, dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou. 30 Dôveruj, Jeruzalem, poteší ťa ten, čo ti dal meno. 31 Nešťastníci sú, čo ti škodili a radovali sa tvojmu pádu. 32 Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti, nešťastné je, čo ti synov zajalo. 33 Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu a radovalo sa tvojmu pádu, tak bude smútiť nad vlastným spustošením. 34 Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu, z jeho honosenia bude smútok. 35 Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni. 36 Pohliadni k východu, Jeruzalem, a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha! 37 Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil; prichádzajú zhromaždení od východu až po západ na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.

Bar 4,8 - Zosobnený Jeruzalem sa predstavuje ako matka národa izraelského a oslovuje najprv okolité národy (4,9b–16), potom svoje deti, Izraelitov (17–29).

Bar 4,12 - Porov. Nár 1,1 a pozn. k Iz 50,1 n.

Bar 4,15 - Cudzojazyčný a nemilosrdný národ zďaleka boli Babylonci.

Bar 4,19 - Matka Jeruzalem nevie zabrániť zajatie.

Bar 4,32 - Babylon stihne skaza zato, že zotročil Izraelitov; porov. Jer 50,11 n.27 n.; Iz 13,20 n.