Kniha proroka Barucha

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Bar 2, 1-35

1 Preto Pán uskutočnil svoje slovo, ktoré vyriekol proti nám a proti sudcom, ktorí súdili Izrael, i proti našim kráľom, kniežatám a ľuďom Izraela a Júdu. 2 Pod celým nebom sa nestalo to, čo sa píše v Mojžišovom zákone, 3 že budeme jesť jeden mäso svojho syna, druhý mäso svojej dcéry. 4 Vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, na potupu a skazu medzi všetkými okolitými národmi, medzi ktoré ich Pán rozptýlil. 5 Dostali sa do poroby, nie na obdiv, pretože sme zhrešili proti Pánovi, nášmu Bohu, tým, že sme nepočúvali jeho hlas. 6 Pánovi, nášmu Bohu, patrí spravodlivosť, ale nám a našim otcom až dodnes zahanbená tvár. 7 Postihli nás všetky pohromy, ktorými nám hrozil Pán. 8 Neprosili sme Pánovu tvár, aby odvrátil každého od myšlienok zlého srdca. 9 Pán tie pohromy bedlivo sledoval a Pán ich na nás uvalil, pretože Pán je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré na nás dopustil. 10 Nepočúvali sme jeho hlas, že máme kráčať podľa Pánových nariadení, ktoré nám predkladal. 11 Preto teda, Pane, Boh Izraela, ktorý si mocnou rukou, znameniami, zázrakmi, veľkou mocou a vystretým ramenom vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno až do dnešného dňa: 12 Pán, náš Boh, zhrešili sme, správali sme sa bezbožne a nespravodlivo proti tvojim spravodlivým príkazom. 13 Nech sa odvráti od nás tvoje rozhorčenie, pretože nás ostala hŕstka medzi pohanmi, kde si nás rozptýlil. 14 Vypočuj, Pane, našu modlitbu a našu prosbu. Vysloboď nás kvôli sebe a udeľ nám milosť pred tvárou tých, čo nás odvliekli, 15 aby celá zem poznala, že ty si Pán, náš Boh, že tvoje meno sa vzývalo nad Izraelom a nad jeho rodom. 16 Pane, pozri zo svojho svätého domu a mysli na nás, nakloň svoje ucho, Pane, a počúvaj. 17 Otvor, Pane, svoje oči a hľaď, veď nie mŕtvi v podsvetí, ktorých vnútro opustil ich duch, budú vzdávať Pánovi slávu a uznávať jeho spravodlivé výroky, 18 ale živá duša, hoci nadmieru zarmútená, bytosť, čo kráča zhrbená a neduživá, čo má ochabujúce oči, duša hladujúca; Pane, tí ti budú vzdávať slávu a uznávať tvoju spravodlivosť. 19 Pán, Boh náš, nie pre spravodlivé skutky našich otcov a našich kráľov predkladáme pred tvoju tvár svoju prosbu o zľutovanie. 20 Zoslal si svoje rozhorčenie a hnev na nás podľa toho, čo si povedal prostredníctvom prorokov, svojich služobníkov: 21 Takto hovorí Pán: Skloňte svoju šiju a pracujte pre babylonského kráľa, a tak ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom. 22 Ak však neposlúchnete Pánov hlas, aby ste pracovali pre babylonského kráľa, 23 urobím, že z miest Judska a z okolia Jeruzalema zmizne hlas radosti a hlas plesania, hlas ženícha i hlas nevesty a v celej krajine nebude ani stopy po obyvateľoch. 24 Nepočúvali sme tvoj hlas, že máme slúžiť babylonskému kráľovi, a ty si uskutočnil svoje slová, ktoré si hovoril skrze prorokov, svojich služobníkov, že kosti našich kráľov a kosti našich otcov vyhádžu zo svojho miesta. 25 A naozaj, ležia vyhodené do páľavy dňa a do mrazu noci. Zomierali vo veľkých útrapách, hladom, mečom, vo vyhnanstve. 26 Pre zlo domu Izraela a domu Júdu si z domu, nad ktorým sa vzývalo tvoje meno, urobil to, čo je z neho dnes. 27 Zaobchádzal si s nami, Pán, náš Boh, so všetkou svojou miernosťou a s celým svojím veľkým súcitom. 28 Ako si hovoril so svojím služobníkom Mojžišom v deň, keď si ho poveril zapísať tvoj Zákon pre synov Izraela. Hovoril si: 29 Ak nebudete počúvať môj hlas, celý tento veľký a početný zástup sa zmení na maličký medzi pohanmi, kam ich rozptýlim. 30 Veď viem, že ma nebudú poslúchať, pretože je to tvrdošijný národ. Znova si vstúpia do srdca až v krajine svojho vyhnanstva. 31 Potom poznajú, že ja som Pán, ich Boh. Dám im srdce a uši, ktoré počujú, 32 budú ma chváliť v krajine svojho vyhnanstva a budú si pripomínať moje meno 33 a odvrátia sa od svojej tvrdošijnosti a od svojich zlých skutkov, pretože budú mať na pamäti cestu svojich otcov, ktorí hrešili proti Pánovi, 34 a ja ich vrátim do krajiny, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Oni ju budú mať vo svojej moci a ja rozmnožím ich počet a už sa nebude zmenšovať. 35 Ustanovím pre nich večnú zmluvu, že im budem Bohom a oni budú mojím ľudom a ja že nepohnem svoj ľud, Izrael, z krajiny, ktorú som im dal.

Bar 2,3 - Porov. Lv 26,29; Dt 28,53; Jer 19,9; Nár 2,20; 4,10.

Bar 2,9 - O "bedlení" pozri pozn. k Jer 1,11 a porov. Jer 31,28; 44,27.

Bar 2,17 - Porov. Ž 6,6; 30,10; 115,17; Iz 38,18; Sir 17,26.

Bar 2,18 - Verš je neistý, podávame najpravdepodobnejší preklad. Duša hriešnika bude oslavovať Pána, duša hriešnika zarmúteného, od žiaľu zhrbeného, s očami zapadlými, i keď v nádeji odpustenia.

Bar 2,21-23 - Pozri Jer 27,12 a 7,34.

Bar 2,24 - Zhanobenie mŕtvol predpovedal Jeremiáš 8,1.

Bar 2,25 - Meč, hlad a mor pozri Jer 14,12; 24,10; 32,36; 34,17; 38,2; Nár 1,20.

Bar 2,26 - Porov. pozn. k 1,20.

Bar 2,28 - Porov. Lv 26,39–45 a Dt 30,1–10.