Kniha Sirachovcova

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Sir 29, 1-35

1 Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva: a kto - ako mocnejší - berie ho za ruku, zachováva príkazy. 2 Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi, a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu! 3 Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu: tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ. 4 Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli. 5 Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi, ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú. 6 Ale v čase splátky žiada čas (odkladu), mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy. 7 Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu, splatí sotva polovicu dlžoby a aj to pokladá za nájdenú vec. 8 Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze, bez príčiny sa mu stáva nepriateľom. 9 Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním. 10 Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody. 11 Buď však voči ubiedenému veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu! 12 Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno! 13 Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa; (peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu. 14 Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato. 15 Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla. 16 Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi. Verš 17 a 18 vo Vulgáte chýba. 19 Dobrý muž sa zaručí za blížneho, len kto nemá hanby, nechá ho na seba. 20 Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj: veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba. 21 Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec. 22 Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu. 23 Muž sa zaručuje za svojho blížneho; ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on. 24 Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny. 25 Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov, takže sa potulovali medzi cudzincami. 26 Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy, zapletie sa do nešťastného ručenia: a kto sa ženie po mnohých podujatiach, prepadne svojmu odsúdeniu. 27 Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš, ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy. 28 Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom a (odev), čo zakrýva nahotu. 29 Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou, ako skvelé hodovanie ďaleko od domova. 30 Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš, a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou. 31 Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie; a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť. 32 Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov a k tomu počuje trpké slová (za všetko): 33 „Cudzinec, choď a prestri stôl!“ a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných. 34 „Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov, mám prijať iného na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom.“ 35 To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe. Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!

Sir 29,1 - Poskytnúť niekomu pôžičku je povinnosťou, ktorá vyplýva z lásky k blížnemu.

Sir 29,13 - Porov. Mt 6,19; Lk 12,33; Jak 5,2.