Kniha Sirachovcova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sir 27, 1-30

1 Pre ziskuchtivosť zhrešili mnohí; kto túži zbohatnúť, na nič neberie ohľad. 2 Ako sa klin vráža do škáry medzi kameňmi, tak sa hriech votrie do predaja a kúpy. 3 Ak sa niekto nebude držať pevne bázne pred Pánom, jeho dom bude rýchlo zborený. 4 Ako pri osievaní zostanú na riečici smeti, tak sa ukáže špina človeka pri rozhovore s ním. 5 Ako pec preverí hrnčiarove nádoby, tak človeka preverí rozhovor s ním. 6 Ako ovocie stromu hovorí o tom, kto ho pestuje, tak slová prezrádzajú, aké úvahy nosí človek v srdci. 7 Nechváľ muža, skôr ako prehovorí, lebo to je skúška pre ľudí. 8 Ak sa budeš usilovať o spravodlivosť, dosiahneš ju a oblečieš si ju ako slávnostné rúcho. 9 Vtáky si sadajú k seberovným a pravda sa vráti k tým, čo v nej žijú. 10 Ako lev striehne na korisť, tak hriech striehne na tých, čo páchajú neprávosť. 11 Keď rozpráva zbožný, vždy je v tom múdrosť, ale blázon sa mení ako fázy mesiaca. 12 Neplytvaj časom medzi nerozumnými, medzi rozumnými však zostaň čo najdlhšie. 13 Reč hlupákov je odporná a smejú sa v hriešnej roztopašnosti. 14 Pri reči toho, čo často prisahá, vstávajú dupkom vlasy, pri ich hádkach si musíš zapchať uši. 15 Škriepka pyšných vyústi do krviprelievania a je utrpením počúvať ich vzájomné urážky. 16 Kto prezrádza tajomstvá, stráca dôveru a už si nenájde priateľa. 17 Miluj priateľa a buď mu verný, ak však prezradíš jeho tajomstvá, už za ním nebež. 18 Veď ako človek stratil svojho mŕtveho, tak si stratil priateľstvo blížneho. 19 Akoby si vypustil vtáča zo svojej ruky, tak si sa vzdal blížneho a už ho späť nezískaš. 20 Nebež za ním, lebo už je ďaleko, utiekol ako srnka z osídla. 21 Lebo ranu možno obviazať a urážky odpustiť, ale kto prezradil tajomstvá, ten už stratil nádej. 22 Kto žmurká okom, kuje zlé veci a nikto ho od nich neodvráti. 23 Zoči-voči tebe oplývajú jeho ústa sladkosťou, ba bude obdivovať tvoje slová, ale potom obráti svoje ústa a z tvojich vlastných slov bude škandál. 24 Je veľa vecí, ktoré nenávidím, ale nič tak ako jeho; a Pán ho bude tiež nenávidieť. 25 Kto hádže kameň do výšky, hádže si ho na vlastnú hlavu, kto rozdáva zákerné údery, zraní sám seba. 26 Kto kope jamu, sám do nej spadne, kto kladie pascu, sám v nej uviazne. 27 Zlé činy, ktoré človek pácha, zvalia sa na neho, ani nebude vedieť, odkiaľ to prichádza. 28 Posmech a potupa stihne namysleného, odplata bude na neho striehnuť ako lev. 29 Do pasce sa chytia tí, čo sa radujú z pádu zbožných, bolesť ich utrápi, skôr než zomrú. 30 Aj hnev a zúrivosť sú ohavnosti, hriešnik sa nimi nechá ovládať.