Sdc 9,1-3 - Abimelech, ako Gedeonov syn od vedľajšej manželky, nemohol si získať nadvládu v strednej Palestíne dedičským právom, preto sa usiluje uskutočniť svoje ctibažné plány lesťou a násilím. Je možné aj to, že ešte za života svojho otca zakúšal od svojich bratov nejedno príkorie, a preto sa im chce teraz vypomstiť. V Sicheme, odkiaľ pochádzala jeho matka, mal početných príbuzných, ktorí mu získavajú prívržencov medzi Sichemčanmi.
Sdc 9,5 - Kameň, na ktorom boli pobití Gedeonovi synovia, možno pokladať za akýsi náhradný oltár (porov. 1 Sam 14, 33). Potom by to bola akási obeta k pocte Bál-berita, ktorý k tomu poskytol svoje prostriedky, chrámové peniaze. – Joatam (Jóthám) – Jahve je bezúhonný. K jeho záchrane porov. 1 Sam 22,20; 2 Kr 11,2.
Sdc 9,6 - Melo bola sichemská pevnosť, zvaná vo v. 46.49 "vežou".
Sdc 9,7 - Starý Sichem bol tam, kde je dnes dedinka Baláta. Južne odtiaľ sa vypínal Garizim. Nie je to potrebné tak chápať, že by bol Joatam vyšiel až na najvyšší končiar vrchu alebo že by ho bol musel každý občan počuť.
Sdc 9,8-15 - Zmysel bájky je: Sichemčania to ešte raz oľutujú, že kráľovskú hodnosť zverili takému naničhodnému mužovi, akým je Abimelech. Olivou, figovníkom a viničom je naznačený Gedeon – potom aj jeho synovia a Joatam –, ktorý toľko dobrého vykonal, že by si bol ozaj zaslúžil kráľovskú korunu, ale ju odmietol. – Bodliak (tŕnie), ktorý nedáva tieň, ani olej, ani sladké ovocie, ani obveseľujúci nápoj, veľmi vhodne znázorňuje bezcharakternosť Abimelechovu, ktorý prijíma kráľovskú hodnosť, hoci sa svojimi vlastnosťami a schopnosťami na to vôbec nehodí. – Pri pálení tŕnia na poli ľahko sa môže stať, že sa zapáli aj vysoký strom. Ako bodliak hrozí, že spáli "libanonské cédre" (náznak vynikajúcich mužov), tak aj Abimelech zúri hnevom a ukrutnosťou a vraždí vynikajúcich mužov, ktorí sa mu nechcú podrobiť.
Sdc 9,16-21 - Sám Joatam teraz vysvetľuje význam bájky. – V. 19 je tiež tvrdou iróniou. Nech sa len raduje Abimelech z ľudí seberovných! Bera je azda Bérot, dnes el-Bíre, asi 15 km severne od Jeruzalema (Joz 9,17; alebo je to Bérseba na juhu Palestíny?).
Sdc 9,22 - Abimelech panoval len v strednej Palestíne (v. 55).
Sdc 9,27 - Po vinobraní bola slávnosť, ktorá bola spojená s obetnou hostinou v chráme.
Sdc 9,28 - Sichemčania predsa, ako potomkovia slávneho Emora, otca Sichemovho (Gn 33,18; 34,2)!
Sdc 9,37 - "Pupok zeme" je pravdepodobne vrch Garizim, ktorý Sichemčania považovali za stredobod zeme, – "Dub veštcov" bol posvätný dub, asi ten, ktorý sa spomína vo v. 6. Od toho duba, pri ktorom si zvolili Sichemčania Abimelecha za kráľa, prichádza teraz jeho nešťastie.
Sdc 9,41 - Ruma (hebr. Arúmá), asi dnešná Kefr Ruma, 3 hod. severne od Sichemu.
Sdc 9,42-45 - "Posypať mesto soľou" – prejav želania, aby mesto zostalo navždy pusté a neúrodné. Porov. Dt 29,22–23. Toto želanie sa však neuskutočnilo, lebo neskoršie sa stal Sichem dôležitým mestom izraelského kráľovstva a Jeroboam ho opevnil (1 Kr 12,25).
Sdc 9,46 - "Sichemská veža" – Mello (9,20). – Bál zmluvy je 'Bál-berit’. Keďže vo veži sa necítili dosť bezpeční oproti ohňu, utiahli sa do hradieb chrámu boha Bál-berita.
Sdc 9,48 - Vrch Selmon môže byť dnešná hora Eslamije, severne od Sichemu.
Sdc 9,50-57 - Tebes sa stotožňuje s dnešným Tubás, asi 16 km severovýchodne od Sichemu.