Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Sdc 8, 1-35

1 Mužovia z Efrajimu mu povedali: Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si vyšiel do boja proti Midjáncom? A prudko sa s ním hádali. 2 Ale on im povedal: Čo som ja urobil v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezerova? 3 Hospodin vám vydal do rúk midjánske kniežatá Óréba a Zeéba! Čo som ja mohol robiť v porovnaní s vami. Keď im to hovoril, ochabol ich hnev voči nemu. 4 Keď Gideon prišiel k Jordánu, prišiel s tristo mužmi, ktorí boli s ním; ale boli ustatí a hladní. 5 I povedal mužom zo Sukkótu: Dajte, prosím, niekoľko chlebov ľuďom, čo idú za mnou; lebo sú ustatí. Ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu. 6 Ale sukkótske kniežatá povedali: Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvojmu vojsku? 7 Gideon odpovedal: Dobre teda: Keď Hospodin dá Zebacha a Calmunnu do mojich rúk, vyšibem vám telá tŕňami z púšte a bodliakmi. 8 Odtiaľ išiel nahor do Penúélu, a takisto hovoril s mužmi z Penúélu. Ale oni odpovedali, ako odpovedali sukkótski mužovia. 9 Aj mužom z Penúélu povedal: Keď sa šťastne vrátim, zborím túto baštu. 10 Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre; bolo ich asi pätnásťtisíc mužov, všetci, čo zostali z celého vojska synov východu; padlých bolo stodvadsaťtisíc mužov vyzbrojených mečom. 11 Gideon vystúpil cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbehy a porazil tábor, ktorý sa cítil v bezpečí. 12 Zebach a Calmunna utiekli, ale on ich prenasledoval a zajal obidvoch midjánskych kráľov, Zebacha a Calmunnu, a celé vojsko rozprášil. 13 Keď sa teraz Gideon, Jóášov syn, vrátil z boja od priesmyku Cheres, 14 zajal spomedzi sukkótskych mužov mládenca, a keď sa ho vypytoval, ten mu spísal kniežatá a starších zo Sukkótu, sedemdesiatsedem mužov. 15 Keď potom prišiel k mužom zo Sukkótu, povedal: Hľa, tu sú Zebach a Calmunna, pre ktorých ste sa mi posmievali: Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chleba tvojmu vojsku? 16 Pochytil starších mesta a tŕne z púšte i bodľačie a dal príučku mužom zo Sukkótu. 17 Baštu v Penúéli zboril a mužov mesta pobil. 18 Potom povedal Zebachovi a Calmunnovi: Čo za mužov ste to na Tábóre zabili? Odpovedali: Boli ako ty, každý vyzeral ako kráľovský syn. 19 On povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin: Keby ste ich boli ponechali pri živote, nezabil by som vás. 20 Potom povedal Jéterovi, svojmu prvorodenému: Nože, zabi ich! Ale mládenec nevytiahol svoj meč, lebo sa bál; bol totiž ešte mladý. 21 Zebach a Calmunna povedali: Nože, ty sám sa obor na nás! Lebo aký muž, taká jeho sila. Vtedy Gideon vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal mesiačiky z krku ich tiav. 22 Potom povedali mužovia izraelskí Gideonovi: Panuj nad nami, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna; lebo ty si nás zachránil z rúk Midjáncov. 23 Ale Gideon im odpovedal: Nebudem nad vami panovať, ani môj syn nebude nad vami panovať; Hospodin bude panovať nad vami. 24 Potom im povedal Gideon: Mám k vám žiadosť: Nech každý odovzdá ukoristené náušnice. Nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaelci. 25 Odpovedali: Ochotne ti dáme. Tu rozprestreli plášť a každý naň hodil ukoristenú náušnicu. 26 Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šekelov zlata, okrem mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosili midjánski králi, a okrem retiazok z krku ich tiav. 27 Gideon spravil z toho efód a postavil ho vo svojom meste Ofre. Tam sa celý Izrael stal smilne neverným s ním, a tak sa stal osídlom pre Gideona a jeho dom. 28 Midjánci boli pokorení pred Izraelcami, takže viac nepozdvihli hlavu. Krajina mala štyridsať rokov pokoj, kým žil Gideon. 29 Jerubbaal, Jóášov syn, odišiel a býval vo svojom dome. 30 Gideon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedra, lebo mal mnoho žien. 31 I jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a dal mu meno Abímelech. 32 Gideon, syn Jóášov, zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Jóáša v abíezerovskej Ofre. 33 Keď Gideon zomrel, Izraelci sa so smilnou nevernosťou oddali baalom a urobili si Baal-Beríta bohom. 34 Izraelci nepamätali na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z rúk všetkých okolitých nepriateľov, 35 a neukázali vďačnosť ani voči domu Jerubbaala-Gideona za všetko dobré, čo preukázal Izraelu.

Verš 1

Mužovia z Efrajimu mu povedali: Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si vyšiel do boja proti Midjáncom? A prudko sa s ním hádali.

Sdc 12:1 - Efrajimskí mužovia sa pozvolávali, prešli do Cáfónu a povedali Jeftemu: Prečo si vytiahol do boja proti Ammóncom a nás si nezavolal, aby sme išli s tebou? Zapálime ti dom nad hlavou.

Verš 12

Zebach a Calmunna utiekli, ale on ich prenasledoval a zajal obidvoch midjánskych kráľov, Zebacha a Calmunnu, a celé vojsko rozprášil.

Ž 83:11 - ktorí boli vyhubení v Én-Dóre a stali sa hnojom zeme.

Verš 21

Zebach a Calmunna povedali: Nože, ty sám sa obor na nás! Lebo aký muž, taká jeho sila. Vtedy Gideon vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal mesiačiky z krku ich tiav.

Ž 83:11 - ktorí boli vyhubení v Én-Dóre a stali sa hnojom zeme.

Sdc 8,1-3 - Na sebavedomé a tiež sebecké výčitky Efraimcov dáva Gedeon duchaplnú odpoveď, ktorou ich odzbrojuje. Efraimci sa honosili svojím praotcom Jozefom, ktorý bol Jakubovým miláčikom, a tiež Jozuem, ktorý pochádzal z ich kmeňa. Stále si namýšľali, že im patrí akési prvenstvo medzi ostatnými kmeňmi. Preto zazlievajú Gedeonovi, že ich nepovolal hneď na počiatku boja proti Madiánčanom. Iste ich mrzelo aj to, že im ušla výdatná korisť. Gedeon však pohladkal ich ctibažnosť.

Sdc 8,5-7 - Sokot (Sukkoth; Gn 33,17), dnes Tell dér’álla na dolnom Jaboku, ešte v Jordánskej nížine. – Zebee (hebr. Zebach) a Salmana boli madiánski králi, t. j. náčelníci, podobne ako Oreb a Zeb. – "Azda sú už ruky Zebea…" Nechceli podporovať Gedeona, lebo sa obávali pomsty Madiánčanov, o ktorých víťazstve iste nepochybovali.

Sdc 8,8 - Fanuel (Penuel) podľa Gn 32,31 ležal na náhornej rovine pri Jaboku.

Sdc 8,10 - Zebee a Salmana, ktorých treba rozlišovať od Oreba a Zeba (7, 25), zastavili sa so zvyškami svojho vojska v Karkore (asi dnešný Karkagríš pri Amane – Rabbath-Ammón).

Sdc 8,11 - Cesta kočovníkov, po ktorej sa uberali karavány z Mezopotámie do južného Zajordánska (z Damasku do Mekky). – Nobe (Nobach; Nm 32,42), niekde v blízkosti mesta Jegbaa (Nm 32,35), ktorá ležala severozápadne od Amana.

Sdc 8,18-21 - V otázke naráža Gedeon na to, že menovaní madiánski králi mu zabili pri vpáde do Predjordánska jeho rodných bratov. Podľa práva vtedy platného bol Gedeon góél, t. j. pomstiteľom krvi svojich bratov (Lv 24,17). Dávať milosť význačnejším zajatcom bolo známkou vojvodcovej veľkodušnosti. Mladučký Jeter sa neodvážil sťať kráľov, lebo sa necítil na to dostatočne silným. Ináč bolo to pre neho vyznamenaním. Pre kráľov bolo by to bývalo veľkou potupou, keby boli padli pod rukou nedospelého mladíka.

Sdc 8,22-25 - Tu pod Izmaelitmi treba rozumieť beduínov, čiže kočovníkov vôbec; teda aj Madiánčanov, hoci sa od nich Izmaeliti, ako kmeň Abrahámovho syna Izmaela, líšili.

Sdc 8,26 - Ak počítame, že 1 šekel zlata=16,37 g, teda všetky prstene vážili 27,829 kg. Zlaté "retiazky", na ktorých boli zavesené "mesiačky" (závesky mesiačkovej podoby). Také drahé rúcha iste nemali králi oblečené na sebe počas boja; mali ich ukryté vo svojich stanoch, lebo všetky vzácnosti nosievali so sebou.

Sdc 8,27 - Porov. Ex 34,15; Lv 17,7; Dt 31,16. Bola to modloslužba, ktorú Sväté písmo nazýva "smilstvom".

Sdc 8,28 - Porov. 3,11.30; 4,23; 5,31 n.

Sdc 8,31 - Sichem ležal v údolí medzi Garizimom a Ebalom (Hebalom); porov. Gn 12,6 n.; 33,18 nn.; 34; Joz 24,1. – Abimelech, t. j. "Môj otec (Boh) je kráľ".

Sdc 8,32 - "Vo vysokom veku", doslovne: s peknými šedinami. Vysoký vek bol pokladaný za odmenu za bohumilý život.

Sdc 8,33 - Bál-berit (Pán zmluvy) bol uctievaný v Sicheme, kde mal svoj chrám. Miesto: "urobili si bohom Bál-berita" má Vg: "urobili zmluvu, že im bude bohom."