Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sdc 6, 1-40

1 Izraeliti páchali, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a preto ich vydal na sedem rokov do moci Midjánčanom. 2 Moc Midjánčanov deptala Izraelitov. Izraeliti si z obavy pred Midjánčanmi pripravili útočiská v horských roklinách, jaskyniach a v strmých skaliskách. 3 Len čo Izraeliti dokončili sejbu, prišli k nim Midjánčania, Amálekovia a východné kmene. 4 Utáborili sa oproti nim a pustošili úrodu krajiny až po oblasť, ktorou sa vchádza do Gazy. Neponechali v Izraeli ani potraviny, ani ovce, ani voly, ani osly. 5 Prišli so stádami a stanmi, bolo ich ako kobyliek; nebolo ich možné spočítať a ich tiav bolo bez počtu. Vtrhli do krajiny, aby ju spustošili. 6 Keďže Midjánčania Izrael úplne zbedačili, Izraeliti volali a žiadali Hospodina o pomoc. 7 Keď Izraeliti pre Midjánčanov volali a žiadali Hospodina o pomoc, 8 Hospodin poslal Izraelitom proroka. Ten im povedal: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vás vyviedol z Egypta a vyslobodil som vás z domu otrokov. 9 Vytrhol som vás z moci Egypta i z rúk všetkých vašich utláčateľov. Vyhnal som ich spred vás a ich krajinu som dal vám. 10 Povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Boh. Nebojte sa bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate! No vy ste ma neposlúchli. 11 Hospodinov anjel prišiel a v Ofre si sadol pod dub, ktorý patril Abíezerovcovi Jóašovi. Jeho syn Gideón práve mlátil pšenicu v lisovni, aby ju zachránil pred Midjánčanmi. 12 Hospodinov anjel sa mu zjavil a oslovil ho: Hospodin s tebou, odvážny hrdina! 13 Gideón odpovedal: Prosím, pán môj, ak je s nami Hospodin, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky obdivuhodné skutky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia? Vravievali: Či nás Hospodin nevyviedol z Egypta? Teraz nás však Hospodin zavrhol a vydal nás napospas Midjánčanom. 14 Hospodinov anjel sa k nemu obrátil a povedal: Použi svoju silu a vysloboď Izraelitov z moci Midjánčanov. Či som ťa neposlal? 15 On však namietol: Prosím, Pane, ako mám vyslobodiť Izraelitov? Veď môj rod je najchatrnejší z kmeňa Menašše a ja som v dome svojho otca celkom bezvýznamný. 16 Hospodinov anjel ho však ubezpečil: Keď budem s tebou, Midjánčanov porazíš ako jedného muža. 17 On mu však povedal: Ak som získal tvoju priazeň, daj mi znamenie, že sa so mnou zhováraš ty. 18 Len neodíď odtiaľto, kým neprídem k tebe. Chcel by som ti priniesť svoju pokrmovú obetu a predložiť ti ju. Odpoveď znela: Zostanem, kým sa nevrátiš. 19 Gideón odišiel a pripravil kozľa a z éfy múky zarobil nekvasený chlieb. Mäso vložil do koša, polievku nalial do hrnca, vyniesol mu to pod dub a ponúkol ho. 20 Boží anjel mu povedal: Vezmi mäso a nekvasený chlieb, polož ich na skalu; polievku vylej. On to urobil. 21 Hospodinov anjel sa dotkol koncom palice, ktorú mal v ruke, mäsa i nekvasených chlebov. Zo skaly vyšľahol oheň a pohltil mäso i nekvasené chleby. Hospodinov anjel mu medzitým zmizol z očí. 22 Gideón spoznal, že to bol Hospodinov anjel. Preto zvolal: Beda, Pane, Hospodin, veď som videl Hospodinovho anjela z tváre do tváre! 23 Hospodin mu však povedal: Upokoj sa! Neboj sa, nezomrieš. 24 Gideón tam postavil oltár na počesť Hospodinovi a nazval ho: Hospodin je pokoj. V abíezerskej Ofre je dodnes. 25 Ešte v tú noc mu Hospodin prikázal: Vezmi býka z dobytka svojho otca a ešte jedného sedemročného býka. Zrúcaj Baálov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a rozsekaj posvätný stĺp, ktorý je pri ňom! 26 Potom podľa predpisu postav oltár na počesť Hospodinovi, svojmu Bohu, na temene toho vrchu. Potom vezmi druhého býka a obetuj ho ako spaľovanú obetu na dreve z rozsekaného posvätného stĺpa. 27 Gideón vzal desiatich mužov zo svojich sluhov a vykonal, čo mu nariadil Hospodin. Keďže sa obával domu svojho otca a mužov mesta, neurobil to vo dne, ale v noci. 28 Keď muži mesta včasráno vstali, videli, že Baálov oltár je zrútený, posvätný stĺp na ňom rozsekaný a na postavenom oltári bol obetovaný druhý býk ako spaľovaná obeta. 29 Navzájom sa pýtali: Kto to vykonal? Pátrali a vyzvedali, kým nezistili, že to urobil Jóašov syn Gideón. 30 Muži mesta vyzvali Jóaša: Vyveď svojho syna. Musí zomrieť, lebo zrúcal oltár Baála a rozsekal posvätný stĺp, čo je pri ňom. 31 Jóaš povedal všetkým, ktorí stáli proti nemu: Vy chcete obhajovať Baála? Nazdávate sa, že ho ochránite? Kto ho chce obhajovať, nech do rána zomrie! Ak je Baál naozaj Bohom, nech sa obhajuje sám, keď mu zrúcali oltár. 32 Toho dňa dostal Gideón meno Jerubbaál, čo znamená: Nech sa Baál obhajuje sám, veď mu Gideón zrúcal oltár. 33 Všetci Midjánčania, Amálekovia a východné kmene sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v doline Jezreel. 34 Hospodinov duch povzbudil Gideóna, ktorý zatrúbil a týmto spôsobom si privolal k sebe Abíezerovcov. 35 Potom rozoslal poslov po celom Menaššeovom území, takže aj tento kmeň bol povolaný. Rozoslal poslov k Ašérovcom, Zebúlunovcom a Naftáliovcom, ktorí mu tiež vyšli v ústrety. 36 Vtedy Gideón prosil Boha: Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael, ako si oznámil, 37 potom rozprestriem na humne ovčie rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá, poznám, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael, ako si povedal. 38 Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal a vyžmýkal rúno, vytlačil z neho plnú čašu rosy. 39 Gideón opäť prosil Boha: Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa. 40 Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché, kým okolo neho bola celá zem zarosená.

Verš 10

Povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Boh. Nebojte sa bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate! No vy ste ma neposlúchli.

2Kr 17:35 - Hospodin uzavrel s nimi zmluvu a prikázal im: Neuctievajte iných bohov, neklaňajte sa im, neslúžte im ani im neprinášajte obety.

2Kr 17:38 - Na zmluvu, čo som s vami uzavrel, nezabúdajte a iných bohov neuctievajte.

Verš 14

Hospodinov anjel sa k nemu obrátil a povedal: Použi svoju silu a vysloboď Izraelitov z moci Midjánčanov. Či som ťa neposlal?

1Sam 12:11 - Hospodin poslal Jerubbaála, Bedána, Jefteho a Samuela, vyslobodzoval vás z moci okolitých nepriateľov, takže ste mohli bývať v bezpečí.

Heb 11:32 - A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, aby som ešte rozprával o Gideónovi, Bárakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch,

Verš 39

Gideón opäť prosil Boha: Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.

Gn 18:32 - Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím.

Sdc 6,1-6 - Piaty sudca začína oslobodzovací boj proti Madiánčanom. Bol to beduínsky národ, ktorý sa zdržoval v kraji východne a severovýchodne od Elamitského zálivu až po hranice Moabčanov. O ich vzťahoch k Izraelitom pozri Ex 2,15; Nm 25,6 nn.; 31. Zvlášť v letnej dobe, kedy mohli ľahko prechádzať cez Jordán, podnikali lúpežné výpravy aj do Predjordánska. Úrodu z polí zobrali a čo neodniesli, to zničili svojimi stádami. – Skrýše (prepadliská alebo jamy po lesoch), jaskyne (ktorých je dosť vo vápencových krajoch Palestíny) a obranné úkryty (po horách) používali Izraeliti ako útočištné miesta pred nepriateľmi. Porov. Joz 10,16; 1 Sam 13,6; 22,1.4 n.; 1 Kr 18,4. – O Amalekitoch v južnom Zajordánsku pozri 3,13; Ex 17,8; Gn 36,12; Nm 24,20. – Synovia východu – kočovné národy od Jordána až po Eufrat.

Sdc 6,7-10 - Krátkymi slovami z 2,2: "Ale vy ste neposlúchli môj hlas" – náhle sa zakončuje reč nám neznámeho proroka. Podľa 2,1 nn. a 10,11 nn. by sme čakali aj iné výčitky.

Sdc 6,11-15 - Pánov anjel (vo v. 20 "Boží anjel") sa uvádza nižšie (v. 14.16.23) jednoducho ako Jahve-Pán. Ide tu teda o zjavenie samého Boha. – Pozdrav (v. 12) vzhľadom na odpoveď v nasledujúcom verši obsahuje v sebe nielen prianie, ale predovšetkým posilnenie (Lk 1,28) a uistenie, že Jahve je jeho spojencom.

Sdc 6,19 - Efa (miera) – asi 36,44 l. Podľa pravidiel orientálneho pohostinstva vznešeného hosťa bolo treba uctiť veľkým množstvom predložených pokrmov. Porov. Mk 6,42 nn.; 8,8 n.; Jn 2,6 n.

Sdc 6,21 - Z prineseného daru urobil Pánov anjel obetu. Oheň, ktorý vyšľahol zo skaly, možno považovať za znamenie, ktoré si žiadal Gedeon (v. 17).

Sdc 6,24 - Až do dnešného dňa – porov. pozn. 1,21.

Sdc 6,25-30 - V onej noci, t. j. po anjelskom zjavení. Tu je nariadený sedemročný býk (obyčajne býval mladší) asi vzhľadom na sedemročnú porobu madiánsku. Z toho, že oltár Bálov stál na Joasovom pozemku, dá sa usudzovať, že aj on bol jeho ctiteľom. Podľa v. 28 bol však oltár používaný aj ku spoločnej bohoslužbe. – O Ašere pozri 2,13 nn. Miesto "Ašery" (vo v. 25–30) má Vg: "háj".

Sdc 6,31 - Význam Gedeonovej prezývky je udaný v samom znení, nadväzuje na slová Joasove. – Jerobál – hebr. Jerubbaal.

Sdc 6,33-35 - O Madiánčanoch pozri pozn. k 6,1–6. – O Jezreelskej (Ezdrelonskej) rovine pozri Joz 19,17–23. – "Zostúpil" (v. 34) v hebr. doslovne: "duch Jahveho Gedeona obliekol". Porov. 1 Krn 12,18; 2 Krn 24,20. Ako si totiž človek berie oblek, potom ho nosí, v ňom a z neho pôsobí, tak duch Pánov vzal, niesol Gedeona, z neho pôsobil, ním hýbal, ovládal ho a prenikal. – Na boji sa zúčastnili len západní Manassesovci, ku ktorým patril aj Gedeonov rod Abiezerovcov. – O kmeňoch: Aser, Zabulon a Neftali pozri 1,30 nn.

Sdc 6,36-40 - Gedeon si žiada znamenie nie tak pre seba, ako skôr pre svojich vojakov, aby títo boli presvedčení, že ho Jahve posiela do oslobodzovacieho boja a že teda sám Jahve bude s nimi bojovať. – "Vlnené rúno" bývalo plášťom v čase nepohody a zas v noci teplou pokrývkou. Humno – väčšie priestranstvo pri dedine; bol to obecný majetok. Keď sa nemlátilo, slúžilo za zhromaždište ľudu. – Rosa býva veľmi hojná v Palestíne. Je to následok značného rozdielu teploty nočnej a dennej. Malé rúno na priestrannom humne bolo obrazom malého izraelského národa – medzi početnými národmi pohanskými. Keď sa odvrátil od Boha, bol ako vyprahlá zem bez rosy, priazne a pomoci Božej; bol nevládny, zatiaľ čo ostatné národy z dopustenia Božieho Izrael otročili a rozkazovali mu. Keď sa však obrátil k Bohu, nastal pravý opak, podobal sa vlhkému rúnu, lebo Jahve mu zosielal rosu priazne a pomoci svojej. Bol malý, ale slobodný a víťazný uprostred národov. Najvznešenejším spôsobom spadla rosa milosti Božej na vyprahlú zem vtedy, keď Syn Boži vtelením prišiel na zem a potom celú zem pokropil svojou krvou. Preto aj Cirkev sv. spieva v cirkevných hodinkách: "Keď si sa nevýslovným spôsobom narodil z Panny, tu sa vyplnili Písma; ako bohatá rosa na rúno si zostúpil, aby si ľudstvo spasil; chválime teba, Bože náš!"