Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Sdc 3, 1-31

1 Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi skúšal Izrael - všetkých, ktorí nepoznali boje o Kanaán -, 2 aby sa pokolenia Izraelových synov učili bojovať; išlo však len o tých, ktorí sa to predtým nenaučili. 3 Je to päť filištínskych vodcov a všetci Kanaánčania, Sidončania a Hevejci, ktorí bývali na Libanonskom pohorí, od vrchu Bál-Hermon až tam, kde sa ide do Ematu. 4 Boli teda nato, aby nimi skúšal Izrael, aby zistil, či budú poslúchať Pánove príkazy, ktorými zaviazal ich otcov prostredníctvom Mojžiša. 5 Izraelovi synovia bývali teda uprostred Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, 6 brali si ich dcéry za manželky a svoje dcéry dávali ich synom. A slúžili ich bohom. 7 Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach. Zabúdali na Pána, svojho Boha, a slúžili bálom a ašerám. 8 I vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelitom a predal ich do ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim. A Izraelovi synovia slúžili Chusanovi Rasataim osem rokov. 9 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán vzbudil Izraelovým synom osloboditeľa, ktorý ich vyslobodil, totiž Otoniela, syna Kenéza, mladšieho Kalebovho brata. 10 Zostúpil na neho Pánov duch a súdil Izrael. Vytiahol do boja a Pán dal do jeho ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim, a jeho ruka zosilnela proti Chusanovi Rasataim. 11 A krajina mala štyridsať rokov pokoj. Potom Kenézov syn Otoniel zomrel. 12 Ale synovia Izraela opäť robili, čo sa nepáči Pánovi. Tu Pán dodal odvahy moabskému kráľovi Eglonovi proti Izraelitom, pretože robili, čo sa Pánovi nepáči. 13 Pribral si Amončanov a Amalekitov, potom vytiahol, porazil Izrael a zaujal Mesto paliem. 14 Izraelovi synovia slúžili moabskému kráľovi Eglonovi osemnásť rokov. 15 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán im vzbudil osloboditeľa, Gerovho syna Aoda, Benjamínovca, ľavorukého muža. Po ňom poslali Izraelovi synovia dary moabskému kráľovi Eglonovi. 16 Aod si však zhotovil dvojsečný meč, na piaď dlhý, a pripásal si ho na pravý bok pod šaty. 17 Zaniesol teda moabskému kráľovi Eglonovi dary. - Eglon bol veľmi tučný muž. - 18 A keď už vybavil odovzdanie darov, prepustil ľudí, čo dary niesli 19 - sám sa práve vrátil od modiel pri Galgale -, a povedal: „Kráľ, mám ti povedať jednu dôvernú vec!“ On povedal: „Ticho!“ Nato sa všetci, ktorí boli pri ňom, vzdialili. 20 Potom vyšiel Aod hore k nemu. Sedel totiž v hornej chladivej izbe, ktorá bola iba pre neho samého. A Aod povedal: „Mám pre teba Božie slovo!“ Tu on vstal zo svojho sedadla. 21 Vtom Aod vystrel ľavú ruku, uchopil meč z pravého boku a vrazil mu ho do brucha 22 tak, že za mečom vnikla aj rukoväť a sadlo sa za mečom zavrelo, lebo nevytiahol meč z jeho brucha. Pritom vyšiel z neho výkal. 23 Potom vyšiel do letnej siene, zavrel za ním dvere hornej izby a zatiahol závoru. 24 Len čo sa vzdialil, došli jeho služobníci. Keď sa pozreli a videli, že dvere hornej izby sú zamknuté, povedali si: „Isto si odbavuje potrebu v chladivej izbe.“ 25 A vyčkávali až do omrzenia. Ale keď nik neotváral dvere hornej izby, vzali kľúč a otvorili a hľa, ich pán ležal mŕtvy na zemi. 26 Kým oni váhavo otáľali, Aod unikol. Prešiel (miesto) modiel a dostal sa do Seirata. 27 Len čo sa vrátil domov, zatrúbil na Efraimskom pohorí, Izraelovi synovia zostúpili s ním z pohoria a on na ich čele. 28 Keď im zavelil: „Poďte za mnou, lebo Pán vydal vašich nepriateľov, Moabčanov, do vašej ruky“ - tiahli dolu za ním. Moabčanom zabrali jordánske brody a nedovolili nikomu prejsť. 29 Vtedy pobili z Moabčanov na desaťtisíc mužov, všetko silných a udatných mužov; neutiekol nik. 30 Tak boli v ten deň Moabčania pokorení pod Izraelovu ruku. A krajina mala pokoj osemdesiat rokov. 31 Po ňom bol Anatov syn Samgar. On pobil voliarskou palicou šesťsto filištínskych mužov. Aj on oslobodil Izrael.

Sdc 3,1-6 - Bál-Hermon je Bál-Gad, Joz 13,5. O Emate Joz 13,5.

Sdc 3,7 - O ašerách pozri pozn. k 2,13.

Sdc 3,8 - Chusan Rasataim (hebr. rišátajim-dvojitá zločinnosť, vrchol zločinnosti), podľa Vg kráľ mezopotámsky, podľa hebr. kráľ krajiny Aram Naharajim ("Aram oboch prúdov", t. j. krajina západne od horného toku Eufratu až po rieku Orontos, teda časť Mezopotámie; porov. Gn 24,10; Dt 23,4). Podľa 2,14 nn. Kniha Sdc spomína len okolitých nepriateľov, utláčateľov Izraela. Keď aj vpád nepriateľa z Mezopotámie nie je nemožný, predsa nedá sa povedať, že mezopotámsky kráľ Chusan by bol susedom Kenejca Otoniela, ktorý býval v južnej Palestíne. Preto niektorí sa domnievajú, že Chusan (Kuš je arabský kmeň, Hab 3,7) Rasataim (u Mal 1,4 Edomsko sa nazýva "územím zločinnosti") bol kráľom edomským, čiže miesto "Aram" treba čítať podľa 2 Kr 16,6 "Edom".

Sdc 3,12 - Moabčania (Gn 19,30–37; Dt 23,3 nn.) bývali na východnom brehu Mŕtveho mora. Na juhu susedili s Edomcami, na severovýchode s Amončanmi (Gn 19,38) a na severe s Rubenovcami a Gadovcami. Ich severnou hranicou bola rieka Arnon. Prekročili asi túto hranicu, vnikli do územia Rubenovcov a Gadovcov a odtiaľ cez Jordán do územia Benjamínovcov. – Amalekiti – bývali južne od Júdovho údelu – bojovali s Izraelom už na púšti, Ex 17,8. – Mesto paliem, t. j. Jericho (1,16).

Sdc 3,15 - Aod (hebr. Ehúd), Benjamínovec z rodu Gerovho (Gerá), bol ľavoruký (hebr. doslovne: "zaviazaný na pravú ruku"); buď používal ľavú ruku ako pravú alebo bol chybný na pravú ruku. V poslednom prípade, naoko nie síce nebezpečný, ale tým ľahšie mohol previesť svoj čin. – "Meč, na piaď dlhý" (Vg má: "na dlaň ruky dlhý") – bola to nejaká krátka dýka, ktorá sa dala nepozorovane ukryť. Porov. 2 Sam 20,8.

Sdc 3,18 - Eglon nariaďuje služobníctvu mlčať, čo je spolu aj pokyn, aby všetci odišli.