Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sdc 18, 1-31

1 V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo. 2 Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Corey a Eštaólu, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: Choďte preskúmať tú krajinu. Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Míchovmu domu, kde prenocovali. 3 Keď boli pri Míchovom dome, po reči poznali mládenca, zabočili ta a spýtali sa ho: Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš? 4 On odpovedal: Tak a tak sa so mnou dohodol Mícha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz. 5 Požiadali ho: Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná. 6 Kňaz im povedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom. 7 Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli, že obyvatelia žijú v ňom podľa sidonského spôsobu nerušene, že sú to ľudia pokojní a dôverčiví. Nikto si v krajine neosoboval moc, naopak, sú bohatí. Sú ďaleko od Sidončanov a nemajú s nikým spojenie. 8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu, tí sa ich pýtali: Čo nám prinášate? 9 Odpovedali: Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu. 10 Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať. 11 Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov. 12 Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jearímom. 13 Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu. 14 Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte. 15 Odbočili ta, prišli k domu mladého levitu, k Míchovmu domu a pozdravili ho. 16 Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou. 17 Tí piati muži, čo prišli do kraja ako vyzvedači, vošli dnu, vzali tesanú sochu, efód, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov. 18 Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a brali tesanú sochu, efód, domácich bohov a liatu modlu, kňaz sa ich spýtal: Čo to robíte? 19 Odpovedali mu: Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli? 20 Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód, domácich bohov, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu. 21 Obrátili sa a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu. 22 Boli už ďaleko od Míchovho domu, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Míchovým domom a dohonili Dánovcov. 23 Keď na nich volali, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo sa ti stalo, že si pozvolával svojich ľudí? 24 Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: Čo sa ti stalo? 25 Dánovci mu povedali: Nech ťa už nepočujeme, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci. 26 Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú silnejší než on, obrátil sa a šiel domov. 27 Oni však vzali so sebou to, čo si Mícha zhotovil, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili. 28 Nebolo nikoho, kto by ich bol zachránil, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho. 29 Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš. 30 Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán, syn Mojžišovho syna Geršóma, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia. 31 Umiestnili tam tesanú modlu, ktorú zhotovil Mícha, a zostala tam, kým stál Boží dom v Šíle.

Verš 1

V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo.

Sdc 17:6 - V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.

Sdc 21:25 - V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.

Verš 12

Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jearímom.

Sdc 13:25 - Hospodinov duch začal v ňom pôsobiť v tábore Dánovcov medzi Coreou a Eštaólom.

Verš 29

Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš.

Joz 19:47 - Dánovcom však ich územie nestačilo, preto šli bojovať proti Lešemu, obsadili ho a usadili sa v ňom. Lešemu dali meno Dán podľa mena svojho otca Dána.

Sdc 18,1 - Zdalo by sa, že tento verš je v rozpore s Joz 19,41 nn., kde sa hovorí, že aj Danovci dostali svoj podiel ako iné izraelské kmene. Tu však "kmeň Danovcov" znamená len časť Danovcov, ktorá bo- la buď vytlačená zo svojich sídel, alebo nemohla premôcť tamojšie obyvateľstvo (pôvodných osadlíkov).

Sdc 18,7 - Lais (hebr. Lajiš; Lesem, Joz 19,47), neskorší Dan, je dnešný Tell el-Kadi na úpätí Hermona, v blízkosti jordánskeho prameňa Nahr el-Leddan. – Lais bol od Sidona vzdialený na 50 km.

Sdc 18,11 - Kirjatiarim, dnes Kirjat el’Enab, je na ceste z Jeruzalema do Jafy. – Machane-Dan, 13,25.

Sdc 18,12 - Až podnes – porov. pozn. 1,21.

Sdc 18,28 - Pod "údolím" treba rozumieť jordánske údolie severne od Hulského jazera. – Bet-Rohob, mesto v sever. Palestíne (Nm 13,22; 2 Sam 10,6), blízko Jordána na ceste do Ematu; po ňom bolo pomenované celé okolie (Vg: "Krajina Rohob"). – Izrael, t. j. Jakub, ktorého synom bol Dan (Gn 32,29; 30,5 nn.).

Sdc 18,30 - Gerson (hebr. Gérešóm), najstarší syn Mojžišov (Ex 2,22; 18,3). Kňazský rod Jonatánov žil v Dane "do dňa, kedy bola krajina vyľudnená" (Vg: "Až do dňa zajatia"). Odvedenie obyvateľstva do zajatia by zodpovedalo asýrskemu zajatiu za Tiglatpile-sara r. 734 pr. Kr. alebo r. 722 pr. Kr. po páde Samary, lebo kniha Sdc bola napísaná skôr. – Keď bola archa odnesená do poľa (1 Sam 4,3 nn.), predsa "Boží dom", t. j. svätyňa, zostal v Šílo (Joz 18,1). Asi za Samuela bola svätyňa presťahovaná do Noby, lebo za Šaula tam už bola (1 Sam 21,2 nn.). Teda dovtedy bola aj modla Jahveho (ktorú zhotovil Micha) v Dane.