výhody registrácie

Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Sdc 17, 1-13

1 (VUL) Fuit vir quidam de monte Ephraim nomine Michas,
1 (SVD) وكان رجل من جبل افرايم اسمه ميخا.

2 (VUL) qui dixit matri suae: “ Mille centum argenteos, qui ablati sunt a te et super quibus, me audiente, maledicens iuraveras, ecce ego habeo; ego abstuli ”. Cui illa respondit: “ Benedictus filius meus Domino! ”.
2 (SVD) فقال لامه ان الالف والمئة شاقل الفضة التي أخذت منك وانت لعنت وقلت ايضا في اذنيّ. هوذا الفضة معي انا اخذتها. فقالت امه مبارك انت من الرب يا ابني.

3 (VUL) Reddidit ergo eos matri suae, quae dixit ei: “ Consecravi et vovi argentum hoc Domino: de manu mea suscipiat pro filio meo, ut faciat sculptile atque conflatile. Et nunc trado illud tibi ”.
3 (SVD) فرد الالف والمئة شاقل الفضة لامه فقالت امه تقديسا قدست الفضة للرب من يدي لابني لعمل تمثال منحوت وتمثال مسبوك. فالآن اردها لك.

4 (VUL) Reddiditque eos matri suae, quae tulit ducentos argenteos et dedit eos argentario, ut faceret ex eis sculptile atque conflatile, quod fuit in domo Michae,
4 (SVD) فرد الفضّة لامه فاخذت امه مئتي شاقل فضة واعطتها للصائغ فعملها تمثالا منحوتا وتمثالا مسبوكا وكانا في بيت ميخا.

5 (VUL) qui aediculam Dei habens fecit ephod ac theraphim implevitque unius filiorum suorum manum, et factus est ei sacerdos.
5 (SVD) وكان للرجل ميخا بيت للآلهة فعمل افودا وترافيم وملأ يد واحد من بنيه فصار له كاهنا.

6 (VUL) In diebus illis non erat rex in Israel, sed unusquisque, quod sibi rectum videbatur, hoc faciebat.
6 (SVD) وفي تلك الايام لم يكن ملك في اسرائيل. كان كل واحد يعمل ما يحسن في عينيه

7 (VUL) Fuit quoque adulescens de Bethlehem Iudae ex cognatione Iudae; eratque ipse Levites et habitabat ibi ut advena.
7 (SVD) وكان غلام من بيت لحم يهوذا من عشيرة يهوذا وهو لاوي متغرب هناك.

8 (VUL) Egressusque de civitate Bethlehem peregrinari voluit ubicumque sibi commodum repperisset. Cumque iter faciens venisset in monte Ephraim usque ad domum Michae,
8 (SVD) فذهب الرجل من المدينة من بيت لحم يهوذا لكي يتغرب حيثما اتفق. فأتى الى جبل افرايم الى بيت ميخا وهو آخذ في طريقه.

9 (VUL) interrogatus est ab eo unde venisset. Qui respondit: “ Levita sum de Bethlehem Iudae et vado, ut habitem, ubi potuero et utile mihi esse perspexero ”.
9 (SVD) فقال له ميخا من اين اتيت. فقال له انا لاوي من بيت لحم يهوذا وانا ذاهب لكي اتغرب حيثما اتّفق.

10 (VUL) Dixitque Michas: “ Mane apud me et esto mihi parens ac sacerdos; daboque tibi per annos singulos decem argenteos ac vestium apparatum et quae ad victum sunt necessaria ”.
10 (SVD) فقال له ميخا اقم عندي وكن لي ابا وكاهنا وانا اعطيك عشرة شواقل فضة في السنة وحلّة ثياب وقوتك. فذهب معه اللاوي.

11 (VUL) Acquievit et mansit apud hominem fuitque illi quasi unus de filiis.
11 (SVD) فرضي اللاوي بالاقامة مع الرجل وكان الغلام له كاحد بنيه.

12 (VUL) Implevitque Michas manum eius et habuit puerum sacerdotem apud se,
12 (SVD) فملأ ميخا يد اللاوي وكان الغلام له كاهنا وكان في بيت ميخا.

13 (VUL) “ nunc scio, dicens, quod benefaciet mihi Dominus habenti levitici generis sacerdotem ”.
13 (SVD) فقال ميخا الآن علمت ان الرب يحسن اليّ لانه صار لي اللاوي كاهنا


Sdc 17, 1-13





Verš 6
In diebus illis non erat rex in Israel, sed unusquisque, quod sibi rectum videbatur, hoc faciebat.
Sdc 18:1 - In diebus illis non erat rex in Israel, et tribus Dan quaere bat possessionem sibi, ut habitaret in ea; usque ad illum enim diem inter ceteras tribus sortem non acceperat.
Sdc 21:25 - In diebus illis non erat rex in Israel, sed unusquisque, quod sibi rectum videbatur, hoc faciebat.

Sdc 17,1 - Nasledujúce kapitoly sú obrazom rýchleho duchovného úpadku Izraela po smrti Jozueho. Tu spomínané udalosti treba časove umiestiť krátko po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu Sudcov. (Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov. 20,28 s Joz 22,13) – Micha (hebr. Michejahú) znamená: Kto je ako Jahve?

Sdc 17,2 - Miesto "ktoré ti vzali" má Vg: "ktoré si si oddelila". Matka prekliala neznámeho zlodeja, ktorý jej bol ukradol veľkú sumu, (1 100 strieborných šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16,5) pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presvedčení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne. Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva a zvoláva požehnanie na svojho syna.

Sdc 17,3 - Modla s obťahom (Vg: "socha vyrezávaná a liata"; hebr. "pesel umassécha"). – "Pesel" je socha vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; "massécha" je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba hebr. výrazy (pesel a massécha) tu znamenajú len jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá bola obtiahnutá striebrom, čiže postriebrená (taká bola drahšia).

Sdc 17,4 - Syn odmieta previesť venovanie matkino, vracia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu z 200 šeklov striebra. Keď aj bola ctiteľkou pravého Boha, predsa robila proti zákonu, ktorý zakazoval zobrazovať Boha (Ex 20,4; Dt 4,15). Modla bola umiestená v Michovom dome.

Sdc 17,5 - "Efód" bola nejaká napodobenina veľkňazského efódu (porov. Ex 28,6 nn.); "terafim" – domáci bôžikovia (penates), porov. Gn 31,19; tu to boli asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.

Sdc 17,7-9 - Potulný levita (podľa 18,30 sa menoval Jonatán) pochádzal z niektorého levitského mesta v území Júdovom. V Betleheme, ktorý nebol levitským mestom (porov. Joz 21,9 nn.), zdržoval sa len ako hosť, "ako cudzinec".

Sdc 17,13 - Micha (a azda aj jeho súčasníci) bol v omyle, lebo levita nemal právo konať bohoslužobné úkony, ktoré boli vyhradené kňazom, a to tým menej pred modlou Jahveho.