výhody registrácie

Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sdc 17, 1-13

1 Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Mícha. 2 Ten sa priznal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Syn môj, nech ťa Hospodin požehná! 3 On potom vrátil matke tisícsto šekelov striebra. Matka na to povedala: Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť. 4 On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šekelov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Míchovom dome. 5 Tento muž Mícha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne. 7 Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to levita, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec. 8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom miest. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu. 9 Keď sa ho Mícha opýtal: Odkiaľ prichádzaš, odpovedal: Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne. 10 Mícha mu povedal: Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šekelov striebra ako aj ošatenie a stravu. Léviovec ponuku prijal. 11 Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom. 12 Mícha ustanovil mladého levitu za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz. 13 Mícha si pomyslel: Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.

Sdc 17, 1-13





Verš 6
V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne.
Sdc 18:1 - V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo.
Sdc 21:25 - V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.

Sdc 17,1 - Nasledujúce kapitoly sú obrazom rýchleho duchovného úpadku Izraela po smrti Jozueho. Tu spomínané udalosti treba časove umiestiť krátko po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu Sudcov. (Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov. 20,28 s Joz 22,13) – Micha (hebr. Michejahú) znamená: Kto je ako Jahve?

Sdc 17,2 - Miesto "ktoré ti vzali" má Vg: "ktoré si si oddelila". Matka prekliala neznámeho zlodeja, ktorý jej bol ukradol veľkú sumu, (1 100 strieborných šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16,5) pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presvedčení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne. Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva a zvoláva požehnanie na svojho syna.

Sdc 17,3 - Modla s obťahom (Vg: "socha vyrezávaná a liata"; hebr. "pesel umassécha"). – "Pesel" je socha vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; "massécha" je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba hebr. výrazy (pesel a massécha) tu znamenajú len jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá bola obtiahnutá striebrom, čiže postriebrená (taká bola drahšia).

Sdc 17,4 - Syn odmieta previesť venovanie matkino, vracia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu z 200 šeklov striebra. Keď aj bola ctiteľkou pravého Boha, predsa robila proti zákonu, ktorý zakazoval zobrazovať Boha (Ex 20,4; Dt 4,15). Modla bola umiestená v Michovom dome.

Sdc 17,5 - "Efód" bola nejaká napodobenina veľkňazského efódu (porov. Ex 28,6 nn.); "terafim" – domáci bôžikovia (penates), porov. Gn 31,19; tu to boli asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.

Sdc 17,7-9 - Potulný levita (podľa 18,30 sa menoval Jonatán) pochádzal z niektorého levitského mesta v území Júdovom. V Betleheme, ktorý nebol levitským mestom (porov. Joz 21,9 nn.), zdržoval sa len ako hosť, "ako cudzinec".

Sdc 17,13 - Micha (a azda aj jeho súčasníci) bol v omyle, lebo levita nemal právo konať bohoslužobné úkony, ktoré boli vyhradené kňazom, a to tým menej pred modlou Jahveho.