Kniha Sudcov

1 (ECAV) Gileádovec Jefte bol udatným hrdinom. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Gileád.
1 (ROH) A Jefta Gileádsky bol udatný muž a bol synom ženy smilnice, a Gileád splodil Jeftu.

2 (ECAV) Gileádovi aj jeho manželka porodila synov. Keď synovia manželky dorástli, vyhnali Jefteho a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.
2 (ROH) Ale aj žena Gileádova porodila Gileádovi synov. A keď dorástli synovia ženini, zahnali Jeftu a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si ty syn inej ženy.

3 (ECAV) Jefte utiekol pred svojimi bratmi a býval v krajine Tób. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním vychádzali do boja.
3 (ROH) Preto utiekol Jefta pred svojimi bratmi a býval v zemi Tóbe. A posberali sa k Jeftovi zaháľčiví mužovia a vychádzavali s ním.

4 (ECAV) Po istom čase začali Ammónci vojnu proti Izraelu.
4 (ROH) A stalo sa po čase, že synovia Ammonovi bojovali s Izraelom.

5 (ECAV) Keď Ammónci bojovali proti Izraelu, vybrali sa starší Gileádu pre Jefteho do krajiny Tób.
5 (ROH) A stalo sa, keď bojovali synovia Ammonovi s Izraelom, že prišli starší kraja Gileáda, aby doviedli Jeftu zo zeme Tóba.

6 (ECAV) A povedali Jeftemu: Poď a buď nám vodcom, budeme totiž bojovať proti Ammóncom.
6 (ROH) A riekli Jeftovi: Poď a budeš nám kniežaťom, a budeme bojovať proti synom Ammonovým.

7 (ECAV) Ale Jefte odpovedal gileádskym starším: Veď ma nenávidíte a vyhnali ste ma z domu môjho otca! Prečo prichádzate teraz ku mne, keď ste v tiesni?
7 (ROH) A Jefta povedal starším Gileáda: Či nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a zahnali ste ma z domu môjho otca? A tedy prečo ste prišli ku mne teraz, keď vám je úzko?

8 (ECAV) Gileádski starší odpovedali Jeftemu: Práve preto sme sa zase vrátili k tebe; keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, budeš nám, všetkým obyvateľom Gileádu, veliteľom.
8 (ROH) Na to riekli starší Gileáda Jeftovi: Práve preto sme sa teraz vrátili k tebe, pojdeš s nami a budeš bojovať proti synom Ammonovým a budeš nám hlavou, všetkým obyvateľom Gileáda.

9 (ECAV) Jefte odpovedal gileádskym starším: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammóncami, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom.
9 (ROH) Vtedy povedal Jefta starším Gileáda: Jestli ma vrátite, aby som bojoval proti synom Ammonovým, a Hospodin ich vydá predo mnou, či vám ja budem hlavou?

10 (ECAV) Gileádski starší povedali Jeftemu: Nech Hospodin bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.
10 (ROH) A starší Gileáda riekli Jeftovi: Hospodin bude svedkom medzi nami, jestli by sme neučinili tak, podľa tvojho slova.

11 (ECAV) Jefte išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. Jefte predložil všetky svoje prosby pred Hospodina v Micpe.
11 (ROH) Vtedy išiel Jefta so staršími Gileáda, a ľud ho učinil hlavou nad sebou a kniežaťom. A Jefta hovoril všetky svoje slová pred Hospodinom v Micpe.

12 (ECAV) Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu?
12 (ROH) Potom poslal Jefta poslov ku kráľovi synov Ammonových s odkazom: Čo ja mám s tebou, že si prišiel ku mne, aby si bojoval proti mojej zemi?

13 (ECAV) Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť.
13 (ROH) A kráľ synov Ammonových povedal poslom Jeftovým: Lebo Izrael vzal moju zem, keď išiel hore z Egypta, od Arnona až po Jabok a až po Jordán, preto teraz vráť mi tie kraje v pokoji.

14 (ECAV) Jefte poslal znovu poslov k ammónskemu kráľovi
14 (ROH) A Jefta poslal znova poslov ku kráľovi synov Ammonových

15 (ECAV) a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael neodňal Moábcom a Ammóncom ich krajinu,
15 (ROH) a riekol mu: Takto hovorí Jefta: Izrael nevzal zeme Moábovej ani zeme synov Ammonových.

16 (ECAV) ale keď Izrael vyšiel z Egypta a šiel púšťou po Červené more a prišiel do Kádeša,
16 (ROH) Ale keď išli hore z Egypta, išiel Izrael púšťou až k Rudému moru a prišiel do Kádeša.

17 (ECAV) Izrael poslal poslov k edómskemu kráľovi a odkázal mu: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho nevypočul. Aj k moábskemu kráľovi poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kádeši.
17 (ROH) Odtiaľ poslal Izrael poslov ku kráľovi Edoma a povedal mu: Dovoľ mi, prosím, žeby som prešiel cez tvoju zem: Ale kráľ Edoma nechcel počuť. A poslal i ku kráľovi Moábovmu. Ale nechcel ani ten. A tak zostal Izrael v Kádeši.

18 (ECAV) Potom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východne od Moábska a utáborili sa za Arnónom, ale nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábu.
18 (ROH) Potom išiel púšťou. A keď obišiel zem Edomovu i zem Moábovu, prišiel od východu slnca k zemi Moábovej a táborili za Arnonom a nevošli na územie Moábovo, lebo Arnon bol hranicou Moábovou.

19 (ECAV) Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto.
19 (ROH) A Izrael poslal poslov k Síchonovi, kráľovi, Amoreja, ku kráľovi Chešbona, a Izrael mu riekol: Nech prejdeme, prosím, cez tvoju zem až na svoje miesto!

20 (ECAV) Ale Síchón neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Izraelu.
20 (ROH) Lež Síchon neveril Izraelovi, aby bol dovolil prejsť cez svoje územie. Ale Síchon shromaždil všetok svoj ľud, a položili sa táborom v Johse, a bojoval s Izraelom.

21 (ECAV) Hospodin, Boh Izraela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Izraelu do rúk, Izrael ho porazil a zabral celú krajinu Amorejcov, ktorí tam bývali.
21 (ROH) Avšak Hospodin, Bôh Izraelov, dal Síchona i všetok jeho ľud do ruky Izraelovej, a porazili ich, a Izrael zaujal celú zem Amoreja do dedičstva, obyvateľa tej zeme.

22 (ECAV) Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán.
22 (ROH) A tak zaujali celé územie Amoreja od Arnona až po Jabok do dedičstva a od púšte až po Jordán.

23 (ECAV) Takto vyhnal Hospodin, Boh Izraela, Amorejcov spred tváre svojho izraelského ľudu - a ty, ty ho chceš vyhnať?
23 (ROH) Nuž tak teraz Hospodin, Bôh Izraelov, vyhnal Amoreja zpred tvári svojho ľudu Izraela, a ty tedy chceš zaujať jeho zem do dedičstva?

24 (ECAV) Veď čo ti dá do vlastníctva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlastníctvom, a čokoľvek Hospodin, náš Boh, dá nám do vlastníctva, to bude naším vlastníctvom.
24 (ROH) Či azda nie je tak, že národ, ktorý ti dá vyhnať Kámoš, tvoj boh, toho zem zaujmeš do dedičstva, a ktorýkoľvek národ vyženie Hospodin, náš Bôh, zpred našej tvári, toho zem zaujmeme my do dedičstva?

25 (ECAV) Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny?
25 (ROH) A teraz čože? Či si ty ozaj lepší ako bol Balák, syn Cipporov, kráľ Moába? Či sa azda pravotil s Izraelom? A či snáď bojoval kedy proti nim, proti Izraelovi?

26 (ECAV) Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval tristo rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu?
26 (ROH) Kým doteraz býval Izrael v Chešbone a v jeho mestečkách, v Aroere a v jeho mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú popri Arnone, toto už tristo rokov, nuž prečože ste ich nevytrhli v tom čase?

27 (ECAV) Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Hospodin, Sudca, súdi dnes medzi Izraelcami a Ammóncami.
27 (ROH) Ani ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zlé chcúc bojovať proti mne. Nech súdi Hospodin sudca dnes medzi synmi Izraelovými a medzi synmi Ammonovými!

28 (ECAV) Ale kráľ Ammóncov nedal nič na slová, ktoré mu predložil.
28 (ROH) Ale nepočul kráľ synov Ammonových na slová Jeftu, ktoré poslal k nemu.

29 (ECAV) Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, potom prešiel do gileádskej Micpy a z gileádskej Micpy tiahol proti Ammóncom.
29 (ROH) Vtedy sostúpil Duch Hospodinov na Jeftu, a prešiel Gileádom a Manassesom a prešiel cez Micpu v Gileáde a z Micpy v Gileáde prešiel k synom Ammonovým.

30 (ECAV) Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk,
30 (ROH) A Jefta sľúbil Hospodinovi sľub a povedal: Ak istotne dáš synov Ammonových do mojej ruky,

31 (ECAV) ktokoľvek mi vyjde zo dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť.
31 (ROH) vtedy bude, že to, čo vyjde zo dverí môjho domu oproti mne, keď sa navrátim v pokoji od synov Ammonových, bude Hospodinovo, a budem to obetovať zápalnou obeťou.

32 (ECAV) Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk.
32 (ROH) A tak prešiel Jefta k synom Ammonovým, aby bojoval proti nim, a Hospodin ich dal do jeho ruky.

33 (ECAV) Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Minnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami.
33 (ROH) A zbil ich od Aroera až potiaľ, ako ideš do Minníta, dvadsať miest, a až po Ábel-vinice porážkou, veľmi velikou, a tak boli zohnutí synovia Ammonovi pred synmi Izraelovými.

34 (ECAV) Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru.
34 (ROH) A keď prišiel Jefta do Micpy vracajúc sa do svojho domu, hľa, jeho dcéra mu išla von oproti s bubny a kolotancami, a bola len ona jediná; nemal krome nej ani syna ani dcéry.

35 (ECAV) Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku.
35 (ROH) A stalo sa, keď ju uvidel, že roztrhnul svoje rúcha a povedal: Ach, moja dcéra, veľmi si ma zohla a si jednou z tých, ktorí mi pôsobia trápenie, a ja, pretože som otvoril svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nebudem môcť odvolať.

36 (ECAV) Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammóncoch.
36 (ROH) A ona mu riekla: Môj otče, otvoril si svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nuž učiň mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst, keďže ti dal Hospodin, aby si sa pomstil na svojich nepriateľoch, na synoch Ammonových.

37 (ECAV) Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky.
37 (ROH) A ešte povedala svojmu otcovi: Dovoľ, nech sa mi učiní táto vec. Nechaj ma dva mesiace, aby som odišla a sišla na vrchy a plakala nad svojím panenstvom, ja i moje priateľky.

38 (ECAV) On jej povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo.
38 (ROH) A riekol: Iď. A poslal ju na dva mesiace. A tedy odišla ona i jej priateľky a plakala nad svojím panenstvom na vrchoch.

39 (ECAV) Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala. Tak sa stalo zvykom v Izraeli:
39 (ROH) A stalo sa po dvoch mesiacoch, že sa navrátila ku svojmu otcovi, ktorý vykonal pri nej svoj sľub, ktorý sľúbil. A ona nepoznala muža. A stalo sa to pevnou obyčajou v Izraelovi,

40 (ECAV) Z roka na rok vychádzajú dcéry izraelské, aby štyri dni v roku žalostili nad dcérou Gileádovca Jefteho.
40 (ROH) že z roka na rok chodievajú dcéry Izraelove, aby spievaly dcére Jeftu Gileádskeho štyri dni v roku.