Kniha Sudcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sdc 11, 1-40

1 Gileádovec Jefte bolo udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád. 2 Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli, vyhnali Jefteho. Povedali mu: Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy. 3 Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady. 4 Po nejakom čase Amónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom. 5 Keď sa teda Amónčania pustili do boja proti Izraelitom, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób. 6 Navrhli Jeftemu: Poď, buď naším vodcom, aby sme mohli bojovať proti Amónčanom. 7 Jefte vyčítal starším Gileádu: Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne? 8 Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Amónčanom, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu. 9 Jefte starším Gileádu povedal: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Amónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom? 10 Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova. 11 Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom. 12 Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Amónčanov s odkazom: Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu? 13 Jefteho poslom kráľ Amónčanov odpovedal: Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť! 14 Jefte znova vyslal poslov k amónskemu kráľovi 15 a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Amónčanom a Moábčanom ich územie. 16 Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Červenému moru a prišiel do Kádeša, 17 vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kádeši. 18 Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska. 19 Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej! 20 Síchon však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahace a začal bojovať proti Izraelu. 21 Hospodin, Boh Izraela, však vydal Síchona a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali. 22 Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán. 23 Hospodin, Boh Izraela, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť? 24 Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin, náš Boh, to obsadíme. 25 Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippórov? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja? 26 Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aróeri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali? 27 Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Amónčanmi. 28 Kráľ Amónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal. 29 Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Amónčanom. 30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: Ak mi naozaj vydáš Amónčanov do rúk 31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta. 32 Jefte sa potom pustil do boja proti Amónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk. 33 Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aróeru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Ábel-Keramím. Tak boli Amónčania pokorení pred Izraelitmi. 34 Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru. 35 Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť. 36 Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Amónčanom. 37 Potom otcovi povedala: Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo. 38 On jej povedal: Choď. Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že 40 izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho.

Verš 1

Gileádovec Jefte bolo udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád.

Heb 11:32 - A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, aby som ešte rozprával o Gideónovi, Bárakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch,

Verš 15

a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Amónčanom a Moábčanom ich územie.

Nm 21:13 - Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi.

Dt 2:9 - Vtedy mi Hospodin povedal: Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom.

Dt 2:19 - a priblížiš sa k Amónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.

Verš 17

vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kádeši.

Nm 20:17 - Dovoľ nám prejsť cez tvoje územie. Nepôjdeme cez polia ani cez vinice, nebudeme piť vodu zo studní, pôjdeme kráľovskou cestou, z ktorej neodbočíme ani napravo, ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 19

Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!

Dt 2:26 - Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Síchonovi s mierovým návrhom:

Nm 21:22 - Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 22

Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán.

Dt 2:36 - Od Aróeru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal.

Verš 25

Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippórov? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja?

Nm 22:2 - Balák, syn Cippóra, videl všetko, čo urobil Izrael Amorejčanom.

Sdc 11,1 - Vg: "Toho času bol Jefte…, muž veľmi silný a bojovný…" Jefte (hebr. Jiftách – "[Boh] otvára", pravdepodobne materské lono) pochádzal – ako aj Jair – zo Zajordánska. Nebol synom vedľajšej ženy Galaádovej (porov. Abimelecha, 8,31; 9,18), ale skutočným ľavobočkom.

Sdc 11,2 - Ľavoboček nededil po otcovi (Gn 21,10), ale otec mu mohol dať dary.

Sdc 11,3 - Porov. Abimelecha 9,4 a Dávida 1 Sam 22,2; 23,1 nn.; 25; 27,7. – Krajinu Tob treba hľadať v oblasti jordánskych prameňov, niekde severovýchodne od Genezaretského jazera.

Sdc 11,11 - V Masfe v Zajordánsku (10,17) bol asi oltár Pánov (porov. Gedeonov oltár v Efre 6,24). Jefte a starší galaádski uzavreli zmluvu, ktorú spečatili obetou.

Sdc 11,16-20 - Porov. Ex 13,18; Nm 14,25; 20,14 – 21,22. – V Nm 20,14–21 sa však nehovorí, že by boli vyslali poslov aj k moabskému kráľovi. – Jasa (Jachsa, Jachas, Nm 21,23; Dt 2,32; Joz 13,18), severne od Arnona.

Sdc 11,24 - Kamoš (Chamos) bol miestnym bohom Moabska (Nm 21,29; 1 Kr 11,7.33; 2 Kr 23,13; Jer 48,7.13.46). Bohom Amončanov bol zas Milkom (2 Sam 12,30). Podľa vtedajšieho názoru národní bohovia boli majiteľmi zeme, ktorú ten alebo onen národ obýval. Jefte sa stavia na stanovisko nepriateľa. Pre svojho Boha Jahveho si nárokuje také práva, aké prisudzujú Amončania svojmu bohu Kamošovi.

Sdc 11,25 - O Balakovi pozri Nm 22 – 24. Nebojoval proti Izraelitom, lebo mu to bolo znemožnené, ale mal k tomu najlepší nábeh.

Sdc 11,26 - Hesebon, východne od ústia Jordána do Mŕtveho mora. – Aroer, pozri Joz 12,2; 13,25.

Sdc 11,27 - "Po práve rozsúdi", t. j. dá zvíťaziť v boji tomu, kto má právny nárok na spornú zem.

Sdc 11,29 - Porov. 3,10; 6,34; 14,6.19.

Sdc 11,30 - Predmetom sľubu Jefteho je ľudská obeta. – Mojžišov zákon síce výslovne zakazoval ľudské obety, ale Jefte, ako syn smilnice, ktorý nemal dostatočnej náboženskej výchovy a neskoršie ako vojak a vodca lupičskej družiny veľmi málo sa dopočul o zákone Pánovom, ľahko sa mohol dať zviesť zvyklosťou okolitých pohanských národov, u ktorých boli ľudské obety nielen v obyčaji, ale aj vysoko cenené. Ba Jefte videl v takomto čine prejav veľkodušnosti. Z v. 39 vysvitá, že pri sľube nemyslel na obetu vlastnej dcéry, čo zmierňuje krutosť daného sľubu. Niet pochybnosti, že v jeho dobe bola prísaha vecou presvätou, preto si pokladal za povinnosť sľub vyplniť. – Sväté písmo jeho čin nijako neschvaľuje, ba skôr kára, keď hovorí, že jej urobil tak, ako bol sľúbil (v. 39). Z toho jediného prípadu nábožensky nevzdelaného vojaka a polopohana sa nedá uzavierať, že by bolo bývalo u Izraelitov rozšírené všeobecné presvedčenie o zvláštnej cene ľudskej obety pred Bohom, keď oproti tomu máme v zákone Mojžišovom výslovný zákaz takých obetí (Dt 12,31).

Sdc 11,33 - Miesto "až po Abel Keramim" má Vg: "a až k Abelu, ktorý je posiaty vinicami". – Menit (Minnith), asi na mieste dnešného Chirbet Beddih, 6 km severovýchodne od Hesebona. – Abel Keramim (Abhél Kerámín) ležal podľa Euzébia asi 15 km od Filadelfie (Rabboth Ammon).

Sdc 11,34 - Porov. 1 Sam 18,6 nn.; Ex 15,20 n. Podľa Lv 27,2.5 mohol Jefte vykúpiť svoju dcéru za 10 lotov, ale Jefte o tom nevie. Nový to doklad jeho náboženskej nevzdelanosti.

Sdc 11,36 - Keďže dcéra sa ochotne a bez váhania podrobuje otcovej vôli, vidieť z toho, že bola tiež presvedčená o záväznosti prísahy danej Bohu. Zásada to správna, ale v tomto prípade učinený sľub nezaväzoval.

Sdc 11,37 - Chce "oplakať svoje panenstvo", nie predčasnú smrť, ale to, že musí zomrieť bez potomstva, bez nádeje, že bude žiť tu na zemi aj po smrti vo svojich deťoch a detných deťoch.