Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Múd 8, 1-21

1 Attingit ergo a fine usque ad finem fortiter et disponit omnia suaviter. 2 Hanc amavi et exquisivi a iuventute mea et quaesivi sponsam mihi eam assumere et amator factus sum formae illius. 3 Generositatem suam glorificat contubernium habens Dei, sed et omnium Dominus dilexit illam. 4 Doctrix enim est disciplinae Dei et electrix operum illius. 5 Et, si divitiae sunt desiderabilis possessio in vita, quid sapientia locupletius, quae operatur omnia? 6 Si autem sensus operatur, quis horum, quae sunt, magis quam illa est artifex? 7 Et, si iustitiam quis diligit, labores huius sunt virtutes: sobrietatem enim et prudentiam docet, iustitiam et fortitudinem, quibus utilius nihil est in vita hominibus. 8 Et, si multam peritiam desiderat quis, scit praeterita et futura conicit, novit versutias sermonum et solutiones aenigmatum, signa et monstra scit, antequam fiant, et eventus momentorum et temporum. 9 Proposui ergo hanc adducere mihi ad convivendum, sciens quoniam erit mihi consiliaria bonorum et consolatio sollicitudinum et taedii. 10 Habebo propter hanc claritatem ad turbas et honorem apud seniores iuvenis; 11 acutus inveniar in iudicio et in conspectu potentium admirabilis ero. 12 Tacentem me sustinebunt et loquentem me respicient et, sermocinante me plura, manus ori suo imponent. 13 Habebo per hanc immortalitatem et memoriam aeternam his, qui post me futuri sunt, relinquam. 14 Disponam populos, et nationes mihi erunt subditae; 15 timebunt me audientes reges horrendi, in multitudine videbor bonus et in bello fortis. 16 Intrans in domum meam, conquiescam cum illa; non enim habet amaritudinem conversatio illius nec taedium convictus illius, sed laetitiam et gaudium. 17 Haec cogitans apud me et commemorans in corde meo quoniam immortalitas est in cognatione sapientiae, 18 et in amicitia illius delectatio bona, et in laboribus manuum illius divitiae sine defectione, et in certamine loquelae illius sapientia, et praeclaritas in communicatione sermonum ipsius, circuibam quaerens, ut mihi illam assumerem. 19 Puer autem eram ingeniosus et sortitus sum animam bonam; 20 quin potius, cum essem bonus, veni in corpus incoinquinatum. 21 Et, ut scivi quoniam aliter non possem esse continens, nisi Deus det, C et hoc ipsum erat sapientiae scire, cuius esset hoc donum C adii Dominum et deprecatus sum illum et dixi ex toto corde meo:

Mud 8,1 - V stati 7,22 – 8,1 používa svätopisec niektoré odborné výrazy gréckych filozofov, ale vyjadruje nimi pojmy čisto náboženské, bez akéhokoľvek primiešania omylov týchto mysliteľov.

Mud 8,3-4 - Múdrosť je naozaj zo šľachetného rodu, od večnosti je s Bohom (7,25), ktorý nemá pred ňou nijakých tajností.

Mud 8,7 - Spravodlivosť, o ktorej je reč v prvom riadku tohto verša, je čnostný život vôbec. Aj o tento sa najviac pričiňuje Božia múdrosť, lebo ona nás učí štyrom základným (kardinálnym) čnostiam: miernosti, opatrnosti, spravodlivosti a sile. Táto spravodlivosť (4. riadok) zasa je len základná čnosť spravodlivosti, ktorá dáva každému, čo mu patrí. Spravodlivosťou volá Sväté písmo aj túto jednu čnosť, ale aj súhrn všetkých čností vôbec.

Mud 8,8 - Božia múdrosť nielen háda budúcnosť, ale pozná ju ako prítomnosť. Ale vo Svätom písme a aj v každodennom živote neraz sa hovorí o Bohu ako o človeku a pripisujú sa mu ľudské vlastnosti (antropomorfizmus).

Mud 8,10-11 - Šalamún nastúpil na trón mladý (1 Kr 3,7), ale svojou, od Boha vyprosenou múdrosťou získal si obdiv a úctu všetkých. Príklad jeho ostrovtipnosti pri súde pozri 1 Kr 3,16.28. Aj cudzí panovníci, ako kráľovná zo Sáby, prichádzali obdivovať jeho múdrosť (1 Kr 10,1 n.).

Mud 8,12 - "Ruku si položiť na ústa" znamená s úctou pred niekym mlčať, porov. Jób 21,5; 29,9; 40,4; Prís 30,32; Sir 5,14.

Mud 8,20 - Nemožno z tohto verša vyčítať, že by si svätopisec myslel, že ľudské duše jestvujú už vopred a že ich Boh podľa toho, či sú dobré, či zlé, dáva do úhľadných alebo neúhľadných tiel. Boh každú ľudskú dušu stvorí vo chvíli, keď sa počne život tela.