Mud 3,2-3 - "Odchod, poberanie od nás" je smrť.
Mud 3,4 - Výraz "nádej" (porov. Rim 5,2) má v živote spravodlivého človeka základné miesto. Jej objektom je nesmrteľnosť – athanasia. Práve tento výraz, až doteraz v celom SZ úplne nezvyčajný, ale dôverne známy Grékom, naznačuje buď nesmrteľnosť spomienky (porov. 8,13) alebo nesmrteľnosť duše. V našom prípade ho autor používa v druhom zmysle, aby ním naznačil šťastnú nesmrteľnosť v Božom kráľovstve ako odmenu za spravodlivý život (1,15; 2,23).
Mud 3,6 - Celostný zápal (celopal, celostná žertva) bol najvznešenejší druh starozákonných obetí; spálil sa pri ňom celý obetný dar.
Mud 3,7 - "Čas navštívenia" je tu deň súdu sveta. Rýchlo horiaca trstina predstavuje pravdepodobne hriešnikov, iskra spravodlivých, ktorí budú súdiť hriešnikov, porov. Iz 1,31; Abd 1,18; Mt 19,28; Lk 22,30; 1 Kor 6,2–3.
Mud 3,11 - Nádej bezbožníkov je prázdna, pretože skladajú nádej len do vecí pominuteľných.
Mud 3,13 - Za najväčšie požehnanie pokladali Izraeliti početné potomstvo. Neplodné ženy boli vystavené posmechu. Svätopisec opravuje tento názor a píše, že žena, ktorá sa v ničom neprehrešila proti manželským zákonom, a je neplodná, dostane odmenu v deň súdu a to bude jej plod.
Mud 3,14 - "Bezdetný", doslovne eunuch. Mojžišov zákon zakazoval klieštencom vstup do chrámu (Dt 23,1). Ale ak takýto muž (Mt 19,12) žije čnostne a pobožne, bude mať údel a zvláštnu milosť, t. j. odmenu v chráme nebeskom (Zjv 3,12; 7,15 nebo tiež volá chrámom). Svätopisec dosť zreteľne odkazuje v tomto a v nasl. verši na proroctvo Iz 56,3–5.
Mud 3,15 - Neplodný muž sa už nemusí žalovať, že je suchým stromom (Iz 56,3).
Mud 3,16-19 - Deti narodené z hriechu cudzoložstva môžu byť aj deti Izraelitov z pohanských manželiek alebo deti odpadlíkov od Boha. – Svätopisec hovorí podľa starozákonného presvedčenia, že Boh trestá hriechy rodičov na deťoch.