  | Kniha MúdrostiBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Múd 2, 1-24 |
1 (KAT) Hovoria si, uvažujúc nesprávne: „Krátky je a trudný život náš, nieto lieku pre človeka na konci, o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.
1 ----
1 ----
1 (EKU) Uvažujú nesprávne a hovoria: Krátky a strastiplný je náš život, proti skonu človeka niet lieku, nie je známy nikto, kto by sa vrátil z podsvetia.
2 (KAT) Veď len náhodou sme povstali a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali. Veď dych v našom nose je len dym, myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;
2 ----
2 ----
2 (EKU) Bez vlastného pričinenia sme prišli na svet a potom budeme, akoby sme nikdy neboli, veď dych v našom nose je dym a myšlienka iba iskra pri tlkote nášho srdca;
3 (KAT) keď tá zhasne, telo bude popolom a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.
3 ----
3 ----
3 (EKU) keď zhasne, telo sa obráti na popol a duch sa rozplynie ako ľahký vánok.
4 (KAT) Časom sa i naše meno zabudne a naše diela si nepripomenie nik, náš život sa stratí ako stopa oblaku, tak sa rozplynie ako hmla, ktorú lúče slnka porozháňajú, a stlačí ju jeho teplota.
4 ----
4 ----
4 (EKU) Na naše meno sa časom zabudne, naše činy si nikto nebude pripomínať, náš život sa pominie ako stopa obláčika a rozplynie sa ako hmla zahnaná lúčmi slnka a jeho páľavou stlačená k zemi.
5 (KAT) Veď náš život iba prelet tône je. Nieto návratu, keď nadíde náš skon; spečatený je a nik sa nevráti.
5 ----
5 ----
5 (EKU) Veď náš čas je letiaci tieň a po našom skone niet návratu, lebo je spečatený a nikto sa späť nevracia.
6 (KAT) Hor’ sa teda! Požívajme dobrá skutočné! Užime si sveta rýchle, ako za mladi!
6 ----
6 ----
6 (EKU) Poďme teda, vychutnajme prítomné dobrá a naplno si ako za mladi užime všetko, čo bolo stvorené.
7 (KAT) Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!
7 ----
7 ----
7 (EKU) Dožičme si hojnosť vzácnych vín a voňavých olejov, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet.
8 (KAT) Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!
8 ----
8 ----
8 (EKU) Ovenčime sa ružami v rozpuku, prv než zvädnú.
9 (KAT) Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti! Zanecháme všade známky rozkoše. Veď to je náš údel a to je náš lós!
9 ----
9 ----
9 (EKU) Nikto z nás nech sa nevyhýba samopašným zábavám, všade nechávajme po sebe znaky veselia, veď ono je naším podielom i údelom.
10 (KAT) Znásilnime spravodlivca biedneho, nešetrime vdovu, neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!
10 ----
10 ----
10 (EKU) Utláčajme spravodlivého chudáka, nešetrime vdovu, neberme ohľad na šediny starca vo vysokom veku.
11 (KAT) Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným.
11 ----
11 ----
11 (EKU) Svoju silu pokladajme za zákon spravodlivosti, lebo čo je slabé, ukazuje sa ako neužitočné.
12 (KAT) Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona, vytýka nám chyby proti výchove.
12 ----
12 ----
12 (EKU) Striehnime na spravodlivého, lebo nám je nepohodlný, stavia sa na odpor proti našim činom, vyčíta nám priestupky proti zákonu a obviňuje nás zo zrady v našej výchove.
13 (KAT) Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým.
13 ----
13 ----
13 (EKU) Honosí sa, že má poznanie Boha, a označuje sa za Pánovho služobníka.
14 (KAT) Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu.
14 ----
14 ----
14 (EKU) Stal sa žalobcom našich myšlienok a ťažko nám padne aj pozerať naň,
15 (KAT) Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky.
15 ----
15 ----
15 (EKU) lebo jeho život sa nepodobá životu ostatných a jeho správanie je celkom odlišné.
16 (KAT) Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh je mu otcom.
16 ----
16 ----
16 (EKU) Pokladá nás za zhýralcov, bočí od našich ciest ako od špiny, no koniec spravodlivých vyhlasuje za šťastný a chvasce sa, že otcom je mu Boh.
17 (KAT) Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí.
17 ----
17 ----
17 (EKU) Pozrime, či sú jeho slová pravdivé, a skúmajme, ako sa to s ním skončí.
18 (KAT) Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.
18 ----
18 ----
18 (EKU) Veď ak je tento spravodlivý Božím synom, Boh sa ho ujme a vytrhne ho z ruky tých, čo sú proti nemu.
19 (KAT) Skúšajme ho potupou a mukami, aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu.
19 ----
19 ----
19 (EKU) Potupujme a trápme ho a tak ho vyskúšajme, aby sme zistili, či je naozaj zdržanlivý; tak sa presvedčíme, či je odolný voči zlu.
20 (KAT) Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany!“
20 ----
20 ----
20 (EKU) Odsúďme ho na potupnú smrť, veď sa mu dostane záchrany — ako sám hovorí.
21 (KAT) Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.
21 ----
21 ----
21 (EKU) Takto uvažujú, ale blúdia. Ich zloba ich totiž zaslepila.
22 (KAT) Nepoznajú Božie tajomstvá; nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú.
22 ----
22 ----
22 (EKU) Nepoznali Božie tajomstvá, nedúfajú v odmenu za zbožnosť, neuznávajú, že bezúhonným dušiam sa dostane pocty.
23 (KAT) Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby;,
23 ----
23 ----
23 (EKU) Veď Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť a urobil ho obrazom vlastnej nepominuteľnosti.
24 (KAT) závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.
24 ----
24 ----
24 (EKU) Pre závisť diabla totiž vošla do sveta smrť, zakusujú ju tí, čo sú na jeho strane.
| | | Múd 2, 1-24 |
Mud 2,1 - Neveriaci sa nazdávajú, že smrť je úplný zánik človeka. Z druhého sveta nik nemôže človeka priviesť späť k životu. Neveria v posmrtný život ani vzkriesenie.
Mud 2,2-5 - Neverci neveria v Boha Stvoriteľa. Podľa nich všetko vzniklo náhodou, aj ľudský život. Preto niet čo dúfať v nejaký večný život, smrťou sa všetko končí a po človeku pomaly neostane ani stopy. Pominuteľnosť zjavov, ktorým sa prirovnáva ľudský život, je príslovečná. Dych, ktorý vychádza nosom, je znakom telesného života (Gn 2,7; Jób 27,3; Iz 2,22; Dan 10,17). Známkou duchovného života sú slová srdca, myšlienky. Ale neverec aj tieto pokladá len za čosi hmotného, za nejakú iskru, vytvorenú tlkotom srdca. Pozri aj pozn. k 1,6.
Mud 2,6-9 - Stať vyjadruje životnú zásadu neveriacich v posmrtný život: "Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme" (Iz 22,13; 1 Kor 15,32), hoci podobné hýrenia neboli ani Izraelitom dávnejších čias neznáme (Iz 28,1 n.; 5,22). – Myrhou si korenievali víno. Ale možno tu myslieť aj na voňavé masti, ktorými sa, najmä k hostinám, natierali aj Izraeliti, ale aj Gréci a Rimania (porov. Jdt 16,7–8; Est 2,12; Mt 26,7; Lk 7,46).
Mud 2,16 - "Pokladá nás za spotvorených," rozumej: "Pokladá nás za ľudí, ktorí zradili svoje náboženstvo a svoj národ." Hriešnikmi sú egyptskí Izraeliti, ktorí zapreli svoj rod i Boha, dali sa do služieb pohanov a vydávali pohanským súdom svojich pobožných bratov (pozri v. 18 n.).
Mud 2,18-20 - Hriešnici nepoznajú tajomné Božie cesty (pozri v. 22), vidia, že Boh nepomáha pobožným, čo ich utvrdzuje v hriechu. Je veľmi pozoruhodná zhoda medzi výrazmi tejto state a výrazmi niektorých starozákonných mesiášskych proroctiev. Porov. napr. verš 18 so Ž 22,9; verš 19 s Iz 50,6; 53,7. Okrem toho sa slová tejto state často ozývajú aj v evanjeliách. Porov. reči nepriateľov Kristových pod krížom, Mt 27,43 s veršom 18; verše 13 a 16 s Jn 5,18 a 19,17; v. 13 s Jn 7,16 a 15,15, tiež s Mt 11,27. Preto sú mnohí Sv. Otcovia a aj novší katolícki exegéti toho názoru, že stať Múd 2,10–20 je mesiášske proroctvo. Iní katolícki učenci zasa zastávajú názor, že táto stať je síce mesiášskym proroctvom, ale len v zmysle predobraznom (typickom). Spravodliví, ktorých utrpenie sa tu opisuje, sú predobrazom trpiaceho Mesiáša, ktorý je Spravodlivým v plnom slova zmysle.
Mud 2,23 - Boh stvoril človeka aj pre neporušiteľnosť telesnú, v raji ho obdaril nesmrteľnosťou tela, ktorú však človek stratil, pretože podľahol pokušeniu závistlivého diabla. Had, o ktorom je v Gn 3 reč, je teda diabol. Ale zo súvisu vidieť, že tu myslí Sväté písmo skôr na nesmrteľnosť duše, veď spravodliví čakajú posmrtnú odmenu (verše 16 a 22). Preto aj smrť, o ktorej je tu reč, je smrť večná, posmrtný trest, ktorý čaká na hriešnikov. Títo budú mať hroznú príležitosť z vlastnej skúsenosti poznať diabla.
