Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Múd 2, 1-24

1 Uvažujú nesprávne a hovoria: Krátky a strastiplný je náš život, proti skonu človeka niet lieku, nie je známy nikto, kto by sa vrátil z podsvetia. 2 Bez vlastného pričinenia sme prišli na svet a potom budeme, akoby sme nikdy neboli, veď dych v našom nose je dym a myšlienka iba iskra pri tlkote nášho srdca; 3 keď zhasne, telo sa obráti na popol a duch sa rozplynie ako ľahký vánok. 4 Na naše meno sa časom zabudne, naše činy si nikto nebude pripomínať, náš život sa pominie ako stopa obláčika a rozplynie sa ako hmla zahnaná lúčmi slnka a jeho páľavou stlačená k zemi. 5 Veď náš čas je letiaci tieň a po našom skone niet návratu, lebo je spečatený a nikto sa späť nevracia. 6 Poďme teda, vychutnajme prítomné dobrá a naplno si ako za mladi užime všetko, čo bolo stvorené. 7 Dožičme si hojnosť vzácnych vín a voňavých olejov, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet. 8 Ovenčime sa ružami v rozpuku, prv než zvädnú. 9 Nikto z nás nech sa nevyhýba samopašným zábavám, všade nechávajme po sebe znaky veselia, veď ono je naším podielom i údelom. 10 Utláčajme spravodlivého chudáka, nešetrime vdovu, neberme ohľad na šediny starca vo vysokom veku. 11 Svoju silu pokladajme za zákon spravodlivosti, lebo čo je slabé, ukazuje sa ako neužitočné. 12 Striehnime na spravodlivého, lebo nám je nepohodlný, stavia sa na odpor proti našim činom, vyčíta nám priestupky proti zákonu a obviňuje nás zo zrady v našej výchove. 13 Honosí sa, že má poznanie Boha, a označuje sa za Pánovho služobníka. 14 Stal sa žalobcom našich myšlienok a ťažko nám padne aj pozerať naň, 15 lebo jeho život sa nepodobá životu ostatných a jeho správanie je celkom odlišné. 16 Pokladá nás za zhýralcov, bočí od našich ciest ako od špiny, no koniec spravodlivých vyhlasuje za šťastný a chvasce sa, že otcom je mu Boh. 17 Pozrime, či sú jeho slová pravdivé, a skúmajme, ako sa to s ním skončí. 18 Veď ak je tento spravodlivý Božím synom, Boh sa ho ujme a vytrhne ho z ruky tých, čo sú proti nemu. 19 Potupujme a trápme ho a tak ho vyskúšajme, aby sme zistili, či je naozaj zdržanlivý; tak sa presvedčíme, či je odolný voči zlu. 20 Odsúďme ho na potupnú smrť, veď sa mu dostane záchrany — ako sám hovorí. 21 Takto uvažujú, ale blúdia. Ich zloba ich totiž zaslepila. 22 Nepoznali Božie tajomstvá, nedúfajú v odmenu za zbožnosť, neuznávajú, že bezúhonným dušiam sa dostane pocty. 23 Veď Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť a urobil ho obrazom vlastnej nepominuteľnosti. 24 Pre závisť diabla totiž vošla do sveta smrť, zakusujú ju tí, čo sú na jeho strane.

Mud 2,1 - Neveriaci sa nazdávajú, že smrť je úplný zánik človeka. Z druhého sveta nik nemôže človeka priviesť späť k životu. Neveria v posmrtný život ani vzkriesenie.

Mud 2,2-5 - Neverci neveria v Boha Stvoriteľa. Podľa nich všetko vzniklo náhodou, aj ľudský život. Preto niet čo dúfať v nejaký večný život, smrťou sa všetko končí a po človeku pomaly neostane ani stopy. Pominuteľnosť zjavov, ktorým sa prirovnáva ľudský život, je príslovečná. Dych, ktorý vychádza nosom, je znakom telesného života (Gn 2,7; Jób 27,3; Iz 2,22; Dan 10,17). Známkou duchovného života sú slová srdca, myšlienky. Ale neverec aj tieto pokladá len za čosi hmotného, za nejakú iskru, vytvorenú tlkotom srdca. Pozri aj pozn. k 1,6.

Mud 2,6-9 - Stať vyjadruje životnú zásadu neveriacich v posmrtný život: "Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme" (Iz 22,13; 1 Kor 15,32), hoci podobné hýrenia neboli ani Izraelitom dávnejších čias neznáme (Iz 28,1 n.; 5,22). – Myrhou si korenievali víno. Ale možno tu myslieť aj na voňavé masti, ktorými sa, najmä k hostinám, natierali aj Izraeliti, ale aj Gréci a Rimania (porov. Jdt 16,7–8; Est 2,12; Mt 26,7; Lk 7,46).

Mud 2,16 - "Pokladá nás za spotvorených," rozumej: "Pokladá nás za ľudí, ktorí zradili svoje náboženstvo a svoj národ." Hriešnikmi sú egyptskí Izraeliti, ktorí zapreli svoj rod i Boha, dali sa do služieb pohanov a vydávali pohanským súdom svojich pobožných bratov (pozri v. 18 n.).

Mud 2,18-20 - Hriešnici nepoznajú tajomné Božie cesty (pozri v. 22), vidia, že Boh nepomáha pobožným, čo ich utvrdzuje v hriechu. Je veľmi pozoruhodná zhoda medzi výrazmi tejto state a výrazmi niektorých starozákonných mesiášskych proroctiev. Porov. napr. verš 18 so Ž 22,9; verš 19 s Iz 50,6; 53,7. Okrem toho sa slová tejto state často ozývajú aj v evanjeliách. Porov. reči nepriateľov Kristových pod krížom, Mt 27,43 s veršom 18; verše 13 a 16 s Jn 5,18 a 19,17; v. 13 s Jn 7,16 a 15,15, tiež s Mt 11,27. Preto sú mnohí Sv. Otcovia a aj novší katolícki exegéti toho názoru, že stať Múd 2,10–20 je mesiášske proroctvo. Iní katolícki učenci zasa zastávajú názor, že táto stať je síce mesiášskym proroctvom, ale len v zmysle predobraznom (typickom). Spravodliví, ktorých utrpenie sa tu opisuje, sú predobrazom trpiaceho Mesiáša, ktorý je Spravodlivým v plnom slova zmysle.

Mud 2,23 - Boh stvoril človeka aj pre neporušiteľnosť telesnú, v raji ho obdaril nesmrteľnosťou tela, ktorú však človek stratil, pretože podľahol pokušeniu závistlivého diabla. Had, o ktorom je v Gn 3 reč, je teda diabol. Ale zo súvisu vidieť, že tu myslí Sväté písmo skôr na nesmrteľnosť duše, veď spravodliví čakajú posmrtnú odmenu (verše 16 a 22). Preto aj smrť, o ktorej je tu reč, je smrť večná, posmrtný trest, ktorý čaká na hriešnikov. Títo budú mať hroznú príležitosť z vlastnej skúsenosti poznať diabla.