Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(CPDV - Anglický - Catholic PD)

Múd 2, 1-25

1 For they have said, reasoning with themselves incorrectly: “Our lifetime is brief and tedious, and there is no relief within the limits of man, and no one is acknowledged to have returned from the dead. 2 For we are born from nothing, and after this we will be as if we had not been, because the breath in our nostrils is like smoke, and conversation sends out sparks from the stirring of our heart; 3 therefore, when it is extinguished, our body will be ashes, and our spirit will be diffused like a soft breeze, and our life will pass away like the wisp of a cloud, just as a mist is dissolved when it is driven away by the rays of the sun and overpowered by its heat. 4 And in time our name will surrender to oblivion, and no one will have remembrance of our works. 5 For our time is like the passing of a shadow, and nothing can reverse our end, for it is signed and sealed, and cannot be returned. 6 Therefore, hurry, let us enjoy the good things of the present time, and let us quickly use up passing things, just as in youth. 7 Let us indulge ourselves with costly wine and ointments, and let no flower of youth pass us by. 8 Let us surround ourselves with rosebuds before they wither; let no meadow be left untouched by our indulgence. 9 Let no one among us be exempt from our indulgence. Let us leave behind tokens of enjoyment everywhere, for this is our portion, and this is fate. 10 Let us oppress the poor just man, and not spare the widow, nor respect the aged grey hairs of elders. 11 But let our strength be the law of justice, for what is weak is found to be useless. 12 Therefore, let us encircle the just, because he is useless to us, and he is against our works, and he reproaches us with our legal offenses, and makes known to us the sins of our way of life. 13 He promises that he has the knowledge of God and he calls himself the son of God. 14 He was made among us to expose our very thoughts. 15 He is grievous for us even to behold, for his life is unlike other men’s lives, and immutable are his ways. 16 It is as if we are considered by him to be insignificant, and he abstains from our ways as from filth; he prefers the newly justified, and he glories that he has God for his father. 17 Let us see, then, if his words are true, and let us test what will happen to him, and then we will know what his end will be. 18 For if he is the true son of God, he will receive him and deliver him from the hands of his adversaries. 19 Let us examine him with insult and torture, that we may know his reverence and try his patience. 20 Let us condemn him to a most shameful death, for, according to his own words, God will care for him.” 21 These things they thought, and they were mistaken, for their own malice blinded them. 22 And they were ignorant of the mysteries of God; they neither hoped for the reward of justice, nor judged the value of holy souls. 23 For God created man to be immortal, and he made him in the image of his own likeness. 24 But by the envy of the devil, death entered the world, 25 yet they imitate him, who are from his side.

Mud 2,1 - Neveriaci sa nazdávajú, že smrť je úplný zánik človeka. Z druhého sveta nik nemôže človeka priviesť späť k životu. Neveria v posmrtný život ani vzkriesenie.

Mud 2,2-5 - Neverci neveria v Boha Stvoriteľa. Podľa nich všetko vzniklo náhodou, aj ľudský život. Preto niet čo dúfať v nejaký večný život, smrťou sa všetko končí a po človeku pomaly neostane ani stopy. Pominuteľnosť zjavov, ktorým sa prirovnáva ľudský život, je príslovečná. Dych, ktorý vychádza nosom, je znakom telesného života (Gn 2,7; Jób 27,3; Iz 2,22; Dan 10,17). Známkou duchovného života sú slová srdca, myšlienky. Ale neverec aj tieto pokladá len za čosi hmotného, za nejakú iskru, vytvorenú tlkotom srdca. Pozri aj pozn. k 1,6.

Mud 2,6-9 - Stať vyjadruje životnú zásadu neveriacich v posmrtný život: "Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme" (Iz 22,13; 1 Kor 15,32), hoci podobné hýrenia neboli ani Izraelitom dávnejších čias neznáme (Iz 28,1 n.; 5,22). – Myrhou si korenievali víno. Ale možno tu myslieť aj na voňavé masti, ktorými sa, najmä k hostinám, natierali aj Izraeliti, ale aj Gréci a Rimania (porov. Jdt 16,7–8; Est 2,12; Mt 26,7; Lk 7,46).

Mud 2,16 - "Pokladá nás za spotvorených," rozumej: "Pokladá nás za ľudí, ktorí zradili svoje náboženstvo a svoj národ." Hriešnikmi sú egyptskí Izraeliti, ktorí zapreli svoj rod i Boha, dali sa do služieb pohanov a vydávali pohanským súdom svojich pobožných bratov (pozri v. 18 n.).

Mud 2,18-20 - Hriešnici nepoznajú tajomné Božie cesty (pozri v. 22), vidia, že Boh nepomáha pobožným, čo ich utvrdzuje v hriechu. Je veľmi pozoruhodná zhoda medzi výrazmi tejto state a výrazmi niektorých starozákonných mesiášskych proroctiev. Porov. napr. verš 18 so Ž 22,9; verš 19 s Iz 50,6; 53,7. Okrem toho sa slová tejto state často ozývajú aj v evanjeliách. Porov. reči nepriateľov Kristových pod krížom, Mt 27,43 s veršom 18; verše 13 a 16 s Jn 5,18 a 19,17; v. 13 s Jn 7,16 a 15,15, tiež s Mt 11,27. Preto sú mnohí Sv. Otcovia a aj novší katolícki exegéti toho názoru, že stať Múd 2,10–20 je mesiášske proroctvo. Iní katolícki učenci zasa zastávajú názor, že táto stať je síce mesiášskym proroctvom, ale len v zmysle predobraznom (typickom). Spravodliví, ktorých utrpenie sa tu opisuje, sú predobrazom trpiaceho Mesiáša, ktorý je Spravodlivým v plnom slova zmysle.

Mud 2,23 - Boh stvoril človeka aj pre neporušiteľnosť telesnú, v raji ho obdaril nesmrteľnosťou tela, ktorú však človek stratil, pretože podľahol pokušeniu závistlivého diabla. Had, o ktorom je v Gn 3 reč, je teda diabol. Ale zo súvisu vidieť, že tu myslí Sväté písmo skôr na nesmrteľnosť duše, veď spravodliví čakajú posmrtnú odmenu (verše 16 a 22). Preto aj smrť, o ktorej je tu reč, je smrť večná, posmrtný trest, ktorý čaká na hriešnikov. Títo budú mať hroznú príležitosť z vlastnej skúsenosti poznať diabla.