| Kniha MúdrostiBiblia - Sväté písmo(VUL - Latinský - Nova Vulgata) | Múd 18, 1-25 |
1 Múd 18, 1 Sanctis autem tuis maxima erat lux; et horum quidem vocem illi audiebant, sed figuram non videbant et, quia non et ipsi eadem passi erant, magnificabant; 2 Múd 18, 2 quoniam autem, qui ante laesi erant, non laedebant, gratias agebant et, quod eos ante distulissent, donum petebant. 3 Múd 18, 3 Propter quod ignis ardentem columnam, ducem ignotae viae, et solem sine laesura gloriosae peregrinationis praestitisti. 4 Múd 18, 4 Digni quidem illi carere luce et pati carcerem tenebrarum, qui inclusos custodierant filios tuos, per quos incipiebat incorruptum legis lumen saeculo dari. 5 Múd 18, 5 Cum cogitarent iustorum occidere infantes C et uno exposito filio et liberato — in traductionem illorum multitudinem filiorum abstulisti et pariter illos perdidisti in aqua valida. 6 Múd 18, 6 Illa nox ante cognita est a patribus nostris, ut vere scientes, quibus iuramentis crediderunt, animaequiores essent. 7 Múd 18, 7 Suscepta est a populo tuo sanitas quidem iustorum, iniustorum autem exterminatio; 8 Múd 18, 8 sicut enim punivisti adversarios, sic et nos provocans magnificasti. 9 Múd 18, 9 Absconse enim sacrificabant iusti pueri bonorum et divinitatis legem in concordia disposuerunt; similiter et bona et pericula recepturos sanctos patrum iam ante decantantes laudes. 10 Múd 18, 10 Resonabat autem inconveniens inimicorum clamor, et flebilis perferebatur vox ploratorum infantium. 11 Múd 18, 11 Simili autem poena servus cum domino afflictus est, et popularis homo regi similia passus; 12 Múd 18, 12 similiter ergo omnes uno nomine mortis mortuos habebant innumerabiles. Nec enim ad sepeliendum vivi sufficiebant, quoniam uno momento, quae erat praeclarior generatio illorum, exterminata erat. 13 Múd 18, 13 De omnibus enim non credentes propter veneficia, in exterminio primogenitorum confessi sunt populum filium Dei esse. 14 Múd 18, 14 Cum enim quietum silentium contineret omnia, et nox in suo cursu medium iter haberet, 15 Múd 18, 15 omnipotens sermo tuus de caelo a regalibus sedibus durus bellator in mediam exterminii terram prosilivit, gladium acutum insimulatum imperium tuum portans; 16 Múd 18, 16 et stans replevit omnia morte et usque ad caelum attingebat stans in terra. 17 Múd 18, 17 Tunc continuo visus somniorum terribilium turbaverunt illos, et timores supervenerunt insperati, 18 Múd 18, 18 et alius alibi proiectus semivivus, propter quam moriebatur causam, demonstrabat. 19 Múd 18, 19 Visiones enim, quae illos turbaverunt, haec praemonebant, ne inscii quare mala patiebantur, perirent. 20 Múd 18, 20 Tetigit autem et iustos tentatio mortis, et interitus in eremo factus est multitudinis, sed non diu permansit ira tua. 21 Múd 18, 21 Properans enim homo sine querela propugnavit, proferens servitutis suae scutum: orationem et per incensum deprecationem; restitit irae et finem imposuit necessitati, ostendens quoniam tuus est famulus. 22 Múd 18, 22 Vicit autem iram non in virtute corporis, nec armaturae potentia, sed verbo illum, qui se vexabat, subiecit, iuramenta parentum et testamentum commemorans. 23 Múd 18, 23 Cum enim iam acervatim cecidissent super alterutrum mortui, interstitit et amputavit impetum et divisit illam, quae ad vivos ducebat, viam. 24 Múd 18, 24 In veste enim poderis, quam habebat, totus erat orbis terrarum, et parentum magnalia in quattuor ordinum lapidum sculptura, et magnificentia tua in diademate capitis illius. 25 Múd 18, 25 His cessit, qui exterminabat, et haec extimuit; erat enim sola tentatio irae sufficiens.
| | Múd 18, 1-25 |
Mud 18,1 - Izraeliti neboli v tme (Ex 10,23).
Mud 18,3 - O ohnivom stĺpe pozri Ex 13,21 n.; 14,19 n.; 40,38; Nm 9,17 n.; Ž 78,14; 105,39.
Mud 18,4 - Aj proroci predpovedali, že svet dostane Boží zákon prostredníctvom Izraela; Iz 2,2 n.; Mich 4,1 n. atď.; porov. Mt 5,17; Sk 2,4 n. Zákon, ktorý Boh dal Izraelitom na hore Sinaj (tóra), častejšie sa prirovnáva svetlu: Prís 6,23; Ž 19,9; 119,105; Iz 2,5.
Mud 18,5 - O zabíjaní dietok Izraelitov pozri Ex 1,15 n.22. Vyložené a zachránené dieťa bol Mojžiš; dietky zahubené vo veľkej vode bolo egyptské vojsko, ktoré zahynulo v Červenom mori.
Mud 18,6 - Boh už Abrahámovi predpovedal útlak v Egypte a vyslobodenie (Gn 15,13; porov. Gn 22,16–18; 26,3; Ex 13,5; 32,13; 33,1). Izraeliti v Egypte vopred vedeli o záhube egyptských prvorodencov, ktorí v tú hroznú noc pomreli, porov. Ex 11,4–7; 12,21–23.
Mud 18,8 - Boh volá Izraelitov z Egypta k sebe, do svojich služieb v zasľúbenej zemi.
Mud 18,9 - V tú noc, keď anjel záhuby usmrcoval egyptských prvorodených, Izraeliti vo svojich domoch, teda "skryte", obetovali veľkonočného baránka. Bol to Boží zákon, ktorému sa všetci Izraeliti podrobili a uzhodli sa, že v slasti i v strasti budú všetci úzko spolupatriť. Exodus nehovorí, žeby pri prvom slávení veľkonočného baránka Izraeliti boli spievali žalmy. Ale z neskorších správ aj z tohto miesta Knihy múdrosti vieme, že sa pri slávení tejto večere spievali chválospevy (2 Krn 30,21).
Mud 18,13 - Egyptskí čarodejníci vedeli svojimi čarami napodobniť niektoré rany (Ex 7,11.22; 8,3), preto neverili, že by Izrael mal nejaké poslanie od Boha; až pri poslednej rane, pri záhube prvorodených uznali, že Izrael je Božím synom (porov. Ex 4,22 n.; Oz 11,1; Jer 31,9–20).
Mud 18,15 - "Slovo" Božie je tu len Boží rozkaz, ktorým sa nariaďuje smrť prvorodených v "zemi odsúdenej na záhubu", v Egypte.
Mud 18,16-19 - V Ex 12,29 n. sa o snoch prvorodencov nič nehovorí.
Mud 18,20-25 - Aj Izraeliti hynuli na púšti hromadne, ale bola to iba skúška, ktorá rýchle pominula, lebo veľkňaz Áron uprosil Boha. Veľkňaz sa predstavuje ako bojovník, bojujúci zbraňami svojho úradu – modlitbou a kadidlom. Áron sa postavil medzi hromady mŕtvol a medzi živých Izraelitov a svojou modlitbou a obetou zamedzil šírenie nákazy. Veľkňazovo dlhé, tmavomodré rúcho (meíl) predstavovalo celý svet. Nevieme presne prečo. Azda preto, že v tom čase veľkňaz Izraela bol jediným veľkňazom pravého Boha na svete, zastupoval teda naozaj celý svet. Ale veľkňaz predstavoval aj vyvolený národ, pretože na náprsenke (chóšen) mal v štyroch radoch dvanásť drahokamov a na každom z nich bolo meno jedného z dvanástich Jakubových synov, podľa ktorých sa volalo dvanásť kmeňov izraelských. Konečne predstavoval veľkňaz aj samotnú velebnosť Boha, lebo na svojej veľkňazskej čiapke mal na čele zlatú tabuľku s vyrytými slovami: "Kódeš lejahwe" (Zasvätený Pánovi). Preto bola sila veľkňazovej modlitby veľká a zastavila nákazu medzi Izraelitmi. Pozri Nm 16,41–50 Vulg.