Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Múd 15, 1-19

1 Ty však, Bože náš, si dobrý a si verný, si zhovievavý a všetko riadiš s milosrdenstvom. 2 I keď hrešíme, sme tvoji, známe tvoju moc; ale nezhrešíme, lebo vieme, že patríme tebe. 3 Lebo teba poznať, to je zvrchovaná spravodlivosť a uvedomiť si tvoju moc je koreň nesmrteľnosti. 4 Veď nás nezviedol zlý ľudský výmysel ani márna práca maliarov: Keď blázon pozrie na sochu pestro natretú farbami, 5 vzbudzuje v ňom dychtivosť, takže túži po bezduchej kráse neživého obrazu. 6 Milovníci zla a hodni takých nádejí sú tí, čo ich robia, aj tí, ktorí po nich túžia a ctia ich. 7 Hrnčiar namáhavo miesi mäkkú hlinu a robí z nej rozmanité predmety pre naše potreby; a z tej istej hliny robí nádoby, ktoré slúžia na slušné účely, lež i na opačné, všetky rovnako; hrnčiar rozhoduje o veci, na ktorý z tých dvoch cieľov treba použiť tú či onú nádobu. 8 A tak robí s námahou zle vynaloženou z tej istej hliny ničotného bôžika: On, čo sám len pred nedávnom povstal zo zeme a zas onedlho musí vrátiť sa ta, odkiaľ vzatý bol, keď sa bude požadovať od neho späť duša, čo mu bola vypožičaná. 9 Ale nestará sa o to, že mu treba zomrieť čoskoro ani o to, že má krátky život pred sebou, ale preteká sa so zlatníkmi, so strieborníkmi, kovolejcov napodobňuje a pokladá si za slávu, že robí napodobeniny. 10 Jeho srdce je popol a jeho nádej ničotnejšia ako zem, jeho život je bezcennejší ako hlina, 11 lebo nepoznáva toho, kto ho utvoril, kto mu dušu vdýchol, ktorá pracuje, kto vložil do neho životodarný dych, 12 lež nazdáva sa, že náš život je detská hra a žitie je len trhovisko výnosné, lebo, vraví, treba na hocičom, hoc i na zlom zarábať. 13 Takýto vie lepšie než kto iný, že dopúšťa sa zlého, keď (z tej istej) hmoty zeme tvorí krehké nádoby i bôžikov. 14 Oni sú však všetci spochabení načisto a biednejší než nemluvňa, nepriatelia tvojho ľudu, ktorí ho zapriahli do jarma, 15 lebo všetky modly pohanov i oni pokladajú za bohov, ktorí ani oči nemajú, aby videli, ani nozdry, aby vdychovali vzduch, ani uši, aby počuli, ani prsty na rukách, aby hmatali, čo i nohy majú chôdze neschopné. 16 Veď ich utvoril človek, urobil ich taký, čo i sám má dušu vypožičanú. Lebo ani jeden človek nevie spraviť boha, čo by mu bol podobný. 17 Smrteľný však dokáže len čosi mŕtve spraviť modlárskymi rukami. Veď on lepší je než tí, ktorých uctieva, pretože on žije, ale oni nie. 18 Dokonca ctia najhnusnejšie zvieratá, lebo súdiac dľa ich nerozumu, tie horšie sú ako ostatné. 19 Ani pekné nie sú, žeby bolo možné mať v nich záľubu, ako sa to môže pri pohľade na zvieratá prihodiť. Takto stratili i chválu Boha, i jeho požehnanie.

Mud 15,10 - Vyrábač modiel nemá nádeje na večný život, jeho tuzemský život je však bezcennejší než hlina, z ktorej predsa môžu vyrábať aj užitočné nádoby. Porov. Iz 44,20.

Mud 15,11 - Činná duša a životodarný dych je to isté.

Mud 15,14 - "Nepriateľmi" sa rozumejú všetci pohania predovšetkým Egypťania, ktorí za svätopiscových časov utláčali Izraelitov. – Dospelí, ktorí modly pokladajú za bohov, sú horší než deti, ktoré ešte nevedia uvažovať.

Mud 15,15 - O bezmocnosti modiel pozri aj Ž 115,4–7; 135,15–17; Bar 6,7 n.

Mud 15,19 - Boh pochválil zvieratá v Gn 1,21.25.31. Požehnal im podľa Gn 1,22. Ale stali sa zlorečenými, keď ich ľudia zneužili na modloslužbu (porov. 14,7–8).