| Kniha MúdrostiBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Múd 14, 1-31 |
1 Múd 14, 1 Iný zasa, čo sa hodlá plaviť po mori, čo sa chystá precestovať divé vlniská, vzýva drevo krehkejšie než loď, čo nesie ho. 2 Múd 14, 2 Lebo túto vymyslela túžba po zisku, zhotovil ju umelecký dômysel. 3 Múd 14, 3 Tvoja prozreteľnosť, Otče, vedie ju, lebo ty si aj po mori cestu dal, spoľahlivý chodník medzi vlnami. 4 Múd 14, 4 Ukázať si chcel, že môžeš z čohokoľvek zachrániť, toho, čo nastúpi na loď, i keď nie je vycvičený námorník. 5 Múd 14, 5 Ty chceš, aby ladom neležali diela tvojej múdrosti. Preto ľudia zverujú svoj život drevu nepatrnému, prejdú cez prúd na plti a nič sa im nestane. 6 Múd 14, 6 Tak aj v praveku, keď pyšní obri hynuli, nádej sveta vyhľadala útočište na plti, a tak rukou tvojou riadená zanechala svetu pre nový rod semeno. 7 Múd 14, 7 Požehnané drevo, ktoré slúži spravodlivosti. 8 Múd 14, 8 Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. 9 Múd 14, 9 Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. 10 Múd 14, 10 Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. 11 Múd 14, 11 Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie, tiež kosílkou nohám nemúdrych. 12 Múd 14, 12 Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. 13 Múd 14, 13 Lebo od počiatku neboli, ani večne nebudú. 14 Múd 14, 14 Dostali sa na svet pre márnomyseľné ľudské blúznenie; preto im je náhly koniec súdený. 15 Múd 14, 15 Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom, dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel, a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie. 16 Múd 14, 16 Potom, po nejakom čase, sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac, napokon bol zachovaný ako zákon: klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári. 17 Múd 14, 17 Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka, lebo bývavali príliš ďaleko, z diaľky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného, aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať, akoby bol prítomný. 18 Múd 14, 18 Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali. 19 Múd 14, 19 On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší. 20 Múd 14, 20 Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru, toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka, pokladal za bytosť hodnu bohocty. 21 Múd 14, 21 Toto teda bolo živým na skazu, že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej, prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo. 22 Múd 14, 22 Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá. 23 Múd 14, 23 Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch, ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami 24 Múd 14, 24 nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. 25 Múd 14, 25 Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, 26 Múd 14, 26 prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. 27 Múd 14, 27 Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla. 28 Múd 14, 28 Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož, alebo sa oddávajú nerestiam, alebo ľahkovážne prisahajú krivo. 29 Múd 14, 29 Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov, nečakajú trest, keď prisahajú falošne. 30 Múd 14, 30 Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov, i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou. 31 Múd 14, 31 Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo prináleží hriešnikom, stíha vždycky prestúpenia zločincov.
| | Múd 14, 1-31 |
Mud 14,2 - Loď zhotovia ľudia starostlivo, modlu nedbalo (porov. 13,13–14).
Mud 14,3 - Boh je na pomoci kormidelníkovi, ako je na pomoci každému človeku. Prozreteľnosť Božia riadi a udržuje všetko. Ona vedela Izraelitom aj cez Červené more ukázať cestu.
Mud 14,6 - "Nádej sveta" bola Noemova rodina, ktorá zachovala ľudské pokolenie. – "Plťou" sa tu volá Noemov koráb. – O obroch pozri Gn 6,4.
Mud 14,7 - Svätopisec myslí predovšetkým na Noemov koráb, ale aj na každé drevo, ktoré slúži blahu ľudstva. Sv. Otcovia myslia pri tomto výroku aj na drevo Kristovho kríža, ale len v zmysle prispôsobenom.
Mud 14,13 - Prvotné náboženstvo bolo jednobožské, ako to vieme aj z Knihy Genezis a ako to novšie dokazujú národopisné a nábožensko-dejinné výskumy.
Mud 14,15-16 - Niektoré príčiny modlárstva (mylné nazeranie na prírodné zjavy) svätopisec už uviedol 13,1 n. Teraz uvádza ďalšie príčiny.
Mud 14,21 - Nešťastie (v. 15) a ohľad na mocnárov sveta (17–20) priviedli ľudí k tomu, že meno "Boh" dali kamenným a dreveným modlám.
Mud 14,23-24 - O obetovaní dietok pozri pozn. k 12,2–6. S modloslužbou (napr. kultom Baccha, Dionýza) boli často spojené najhnusnejšie orgie.
Mud 14,26 - "Smilstvo proti prírode" doslovne "zámena rodu, pohlavia".
Mud 14,27 - Meno "boh" nosia modly neprávom a iného mena nemajú. Sú ničím.