Mud 12,1 - Vulg je v tomto verši nepresná; číta: "Ó, aký dobrý a príjemný je duch tvoj, Pane, vo všetkom!" Do súvisu sa toto zvolanie nehodí. Slová tohto verša neslobodno vykladať v zmysle panteistickom, akoby Boh bol len nejakou dušou sveta. Náš svätopisec má o osobnom, od sveta odlišnom Bohu celkom jasné pojmy. Boh je vo všetkom, preniká všetko.
Mud 12,3-6 - Boh chcel zničiť Kanaánčanov, pretože konali najodpornejšiu modloslužbu. Knihy Svätého písma (Lv 18,2.21; Dt 12,31; 18,10) spomínajú, že Kanaánčania obetovali modlám svoje dietky. Novšie vykopávky dokázali pravdivosť týchto tvrdení. (Macalister napr. našiel pod chrámom Aštartiným, ktorý začiatkom nášho storočia pri vykopávkach objavil a ktorý pochádza z rokov 1500–1300 pr. Kr., množstvo detských mŕtvol.) Žeby Kanaánčania boli pri svojich obetných hostinách jedli aj mäso modlám obetovaných ľudí, nemáme doteraz dokázané z iných historických prameňov. Ale iné národy, dokonca aj Gréci, páchali pri svojich modloslužbách aj ľudožrútstvo, nadovšetko jedli vnútornosti i črevá. Týchto orgií, sprevádzaných šialenými tancami, zúčastňovali sa len zasvätenci.
Mud 12,8 - O osách (ovadoch?), ktoré nivočili Kanaánčanov, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; Joz 24,12.
Mud 12,10 - Praotcom Kanaánčanov bol Kanaán (Gn 9,25), syn Chama, prekliateho otcom Noemom.
Mud 12,16 - Mocnári sveta boja sa o svoju moc, preto súdia niekedy aj nespravodlivo. Boh nemusí byť nespravodlivý, veď sa nemá čo obávať o svoju moc.
Mud 12,23-27 - Egypťania vyšli so svojou modloslužbou na posmech, Boh poslal na nich ako trest práve tie zvieratá, ktoré pokladali za bohov. Ale ani tento trest ich nenapravil, hoci poznali, že pravým Bohom je ten, ktorý, presne podľa predpovedí Mojžišových, ich tými ranami tresce, preto prišli na nich najcitlivejšie tresty: usmrtenie prvorodených a potopenie ich vojska v Červenom mori. – Tieto verše sú prechodom k dlhšej stati o modlárstve (hl. 13–16).
