Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Múd 12, 1-27

1 Veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom. 2 Preto mierne trestáš tých, čo klesli, a keď im pripomínaš, v čom hrešia, povzbudzuješ ich, aby zanechali zlo a uverili v teba, Pane. 3 Aj dávnych obyvateľov tvojej svätej krajiny 4 si totiž znenávidel, lebo páchali ohavnosti, oddávali sa mágii a modlárskym úkonom, 5 neľútostne zabíjali deti a pri hodovaní v kruhu zasvätencov jedli ľudské vnútornosti, mäso i krv, 6 takže i rodičia vlastnými rukami vraždili bezbranné duše. Preto si sa rozhodol vyhubiť ich rukami našich otcov, 7 aby krajina, ktorá je ti najvzácnejšia, dostala v Božích deťoch obyvateľov, akých si zasluhuje. 8 No aj s nimi si zaobchádzal šetrne ako s ľuďmi, keď si ako predvoj svojho vojska poslal sršne, aby ich postupne ničili. 9 Nie že by si nebol mohol bezbožných vydať do rúk spravodlivým v bitke alebo ich zničiť naraz hroznými šelmami či tvrdým slovom, 10 ale keď si ich trestal postupne, dával si im čas na pokánie, hoci si vedel, že ich pôvod je zlý a ich zloba vrodená a že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení. 11 Veď od začiatku boli prekliatym semenom. Bez trestu si nechával tých, čo hrešili, nie preto, že by si sa niekoho bál. 12 Veď kto ti povie: Čože si to urobil? Alebo kto sa postaví proti tvojmu ortieľu? Kto ťa bude volať na zodpovednosť za vykynožené národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto vystúpi proti tebe ako obhajca nespravodlivých ľudí? 13 Veď okrem teba niet Boha, ktorý sa o všetko stará, ktorému by si musel dokazovať, že si nesúdil nespravodlivo; 14 ani kráľ, ani mocnár ti nemôže robiť výčitky za tých, ktorých si potrestal. 15 Pretože si spravodlivý, všetko spravuješ spravodlivo a pokladáš za nezlučiteľné s tvojou mocou odsúdiť toho, kto si nezasluhuje trest. 16 Veď tvoja moc je základom spravodlivosti a to, že vládneš nad všetkými, robí ťa zhovievavým k všetkým. 17 Svoju silu totiž dokazuješ tým, čo neveria v tvoju zvrchovanú moc, a tých, čo ju poznajú, trestáš za ich vzdor. 18 Ty vládneš mocou, ale súdiš zhovievavo a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou, lebo u teba chcieť znamená môcť. 19 Týmito skutkami si svoj ľud naučil, že spravodlivý musí milovať ľudí. Svojich synov si naplnil pevnou nádejou, že dávaš možnosť na pokánie za hriechy. 20 Veď ak si nepriateľov svojich detí a tých, čo si zasluhovali smrť, trestal s takou zdržanlivosťou a zhovievavosťou a dával si im čas i príležitosť odvrátiť sa od zla, 21 s akým citom si súdil svojich synov, ktorých otcom si dal prísahy a zmluvy plné dobrých sľubov? 22 Kým nás teda karháš, našich nepriateľov tisícnásobne bičuješ, aby sme my, keď súdime, pamätali na tvoju dobrotivosť, a keď nás súdiš, aby sme očakávali zľutovanie. 23 Preto si aj ľudí, čo nerozumne a nespravodlivo trávia svoj život, trápil ich vlastnými ohavnosťami. 24 Lebo sa zatúlali ďalej, než sú bludné cesty, keď za bohov pokladali to, čo je medzi živočíchmi najhnusnejšie z odporných, a dali sa oklamať ako nerozumní maličkí. 25 Preto si na nich ako na nerozumné deti zoslal posmech ako súd. 26 Tí však, čo sa nedali poučiť týmto detským trestom, zakúsia súd hodný Boha. 27 Keď sa totiž vo svojom trápení hnevali na tých, ktorých pokladali za bohov, lebo poznali, že pre nich znášajú trest, videli, že pravým Bohom je ten, ktorého oddávna odmietali brať na vedomie. Preto prišiel na nich najhroznejší trest.

Mud 12,1 - Vulg je v tomto verši nepresná; číta: "Ó, aký dobrý a príjemný je duch tvoj, Pane, vo všetkom!" Do súvisu sa toto zvolanie nehodí. Slová tohto verša neslobodno vykladať v zmysle panteistickom, akoby Boh bol len nejakou dušou sveta. Náš svätopisec má o osobnom, od sveta odlišnom Bohu celkom jasné pojmy. Boh je vo všetkom, preniká všetko.

Mud 12,3-6 - Boh chcel zničiť Kanaánčanov, pretože konali najodpornejšiu modloslužbu. Knihy Svätého písma (Lv 18,2.21; Dt 12,31; 18,10) spomínajú, že Kanaánčania obetovali modlám svoje dietky. Novšie vykopávky dokázali pravdivosť týchto tvrdení. (Macalister napr. našiel pod chrámom Aštartiným, ktorý začiatkom nášho storočia pri vykopávkach objavil a ktorý pochádza z rokov 1500–1300 pr. Kr., množstvo detských mŕtvol.) Žeby Kanaánčania boli pri svojich obetných hostinách jedli aj mäso modlám obetovaných ľudí, nemáme doteraz dokázané z iných historických prameňov. Ale iné národy, dokonca aj Gréci, páchali pri svojich modloslužbách aj ľudožrútstvo, nadovšetko jedli vnútornosti i črevá. Týchto orgií, sprevádzaných šialenými tancami, zúčastňovali sa len zasvätenci.

Mud 12,8 - O osách (ovadoch?), ktoré nivočili Kanaánčanov, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; Joz 24,12.

Mud 12,10 - Praotcom Kanaánčanov bol Kanaán (Gn 9,25), syn Chama, prekliateho otcom Noemom.

Mud 12,16 - Mocnári sveta boja sa o svoju moc, preto súdia niekedy aj nespravodlivo. Boh nemusí byť nespravodlivý, veď sa nemá čo obávať o svoju moc.

Mud 12,23-27 - Egypťania vyšli so svojou modloslužbou na posmech, Boh poslal na nich ako trest práve tie zvieratá, ktoré pokladali za bohov. Ale ani tento trest ich nenapravil, hoci poznali, že pravým Bohom je ten, ktorý, presne podľa predpovedí Mojžišových, ich tými ranami tresce, preto prišli na nich najcitlivejšie tresty: usmrtenie prvorodených a potopenie ich vojska v Červenom mori. – Tieto verše sú prechodom k dlhšej stati o modlárstve (hl. 13–16).