Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Múd 12, 1-27

1 veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom. 2 Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane. 3 Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem, 4 pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva, bezbožného modlárstva, 5 taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok, črevožrútmi na obetnom hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv, pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov, 6 tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti, a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť, 7 aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia. 8 Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia, nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov, aby ich postupne ničili. 9 Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť, 10 trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie, hoc si vedel, že ich pôvod je zlý a ich zloba vrodená, že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení; 11 od počiatku boli totiž zlorečeným semenom. Ani nie z obavy pred niekým nechal si bez trestu to, čo spáchali. 12 A kto ti smie povedať: „Čo si to urobil?“, alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť? Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých? 13 Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko, žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil. 14 Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať pre tých, ktorých si potrestal. 15 Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš; odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje, ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú. 16 Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti; a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu. 17 Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu, keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci, a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť. 18 Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou, lebo kedy len chceš, máš moc poruke. 19 Takým počínaním si poučil svoj ľud, že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný. Svojim synom dal si nádej radostnú, že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia. 20 Lebo ak si nepriateľov svojich detí, ktorí boli hodni smrti, s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával, že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého, 21 s koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov, ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov! 22 Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz, by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime, a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali. 23 Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo, trestával ich vlastnými ohavnosťami. 24 Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu: Pokladali za bohov, čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie, a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať. 25 Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú, poslal smiešny trest. 26 Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť, tí musia okúsiť súd hoden Boha. 27 Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov, skrze ktorých boli trestaní, sami vo svojom utrpení zlostili, videli, že pravý Boh je ten, ktorého prv poznať odopierali. Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest.

Mud 12,1 - Vulg je v tomto verši nepresná; číta: "Ó, aký dobrý a príjemný je duch tvoj, Pane, vo všetkom!" Do súvisu sa toto zvolanie nehodí. Slová tohto verša neslobodno vykladať v zmysle panteistickom, akoby Boh bol len nejakou dušou sveta. Náš svätopisec má o osobnom, od sveta odlišnom Bohu celkom jasné pojmy. Boh je vo všetkom, preniká všetko.

Mud 12,3-6 - Boh chcel zničiť Kanaánčanov, pretože konali najodpornejšiu modloslužbu. Knihy Svätého písma (Lv 18,2.21; Dt 12,31; 18,10) spomínajú, že Kanaánčania obetovali modlám svoje dietky. Novšie vykopávky dokázali pravdivosť týchto tvrdení. (Macalister napr. našiel pod chrámom Aštartiným, ktorý začiatkom nášho storočia pri vykopávkach objavil a ktorý pochádza z rokov 1500–1300 pr. Kr., množstvo detských mŕtvol.) Žeby Kanaánčania boli pri svojich obetných hostinách jedli aj mäso modlám obetovaných ľudí, nemáme doteraz dokázané z iných historických prameňov. Ale iné národy, dokonca aj Gréci, páchali pri svojich modloslužbách aj ľudožrútstvo, nadovšetko jedli vnútornosti i črevá. Týchto orgií, sprevádzaných šialenými tancami, zúčastňovali sa len zasvätenci.

Mud 12,8 - O osách (ovadoch?), ktoré nivočili Kanaánčanov, pozri Ex 23,28; Dt 7,20; Joz 24,12.

Mud 12,10 - Praotcom Kanaánčanov bol Kanaán (Gn 9,25), syn Chama, prekliateho otcom Noemom.

Mud 12,16 - Mocnári sveta boja sa o svoju moc, preto súdia niekedy aj nespravodlivo. Boh nemusí byť nespravodlivý, veď sa nemá čo obávať o svoju moc.

Mud 12,23-27 - Egypťania vyšli so svojou modloslužbou na posmech, Boh poslal na nich ako trest práve tie zvieratá, ktoré pokladali za bohov. Ale ani tento trest ich nenapravil, hoci poznali, že pravým Bohom je ten, ktorý, presne podľa predpovedí Mojžišových, ich tými ranami tresce, preto prišli na nich najcitlivejšie tresty: usmrtenie prvorodených a potopenie ich vojska v Červenom mori. – Tieto verše sú prechodom k dlhšej stati o modlárstve (hl. 13–16).