Mud 11,1 - Svätý prorok, ktorý viedol Izraelitov, je Mojžiš (porov. Dt 18,15.18; 34,10; Oz 12,14; Múd 7,27; 2 Kr 4,9).
Mud 11,3 - O bojoch Izraelitov na púšti pozri Ex 17,8 n.; Nm 21 n.; 21,21 n.; 21,23; 31,2 n.
Mud 11,4 - O zázračnom napojení Izraelitov pozri Ex 17,1 n.; Nm 20,2 n.
Mud 11,5 - Od tohto verša počnúc porovnáva svätopisec osud Izraelitov s osudom Egypťanov a poukazuje na to, že Božia prozreteľnosť pomáha Izraelitom takými zákrokmi, akými trestala Egypťanov. V historickom poradí uvádza tresty, ktoré stíhali Egypt, a k tomu z rozličných dôb izraelských dejín hľadá príklady, ako sa Izraelu podobným zákrokom pomohlo. Prirodzene tieto z dejín Izraelitov vzaté príklady už nenasledujú v historickom poradí. – Vo Vulg je 5. verš rozšírený neinšpirovaným dodatkom a znie: "Tým, čím boli ich nepriatelia trestaní, pretože mali nedostatok nápoja, tomu sa synovia Izraela tešili, lebo mali toho dostatok."
Mud 11,7-10 - Faraón vydal rozkaz, aby izraelských chlapcov hneď po narodení hodili do Nílu (Ex 1,15.22); z trestu za to sa voda Nílu premenila na krv (Ex 7,17 n.). Na Egypt dopustil Boh takto smäd. Izraelitom zasa dal na púšti zázračným spôsobom vodu, ale smädom, ktorý tam Izraeliti za čas trpeli, im ukázal, ako ťažko trestal Egypťanov.
Mud 11,12-13 - Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli o zázračnom napojení Izraelitov na púšti. To im zapríčinilo dvojaký žiaľ: rozpamätali sa na smäd, ktorý kedysi museli trpieť, a museli uznať, ako zázračne zahasil Pán smäd Izraelitov. Vtedy konečne zbadali Pánovu moc.
Mud 11,14 - Mojžiša, ktorého kedysi dali vyhodiť do rieky, a potom, keď žiadal prepustenie Izraelitov, posmešne odmietali, museli teraz, po východe Izraelitov, obdivovať. Porov. Ex 1,22; 2,3; 5,2–5; 17,13. 22–31.
Mud 11,15 - Týmto veršom svätopisec prerušuje prirovnávanie osudu Egypťanov a Izraelitov. Rany žiab, komárov, múch a kobyliek (Ex hl. 8. 10), ktoré postihli Egypt, sú trestom za modloslužbu, ktorú Egypťania preukazovali rozličným zvieratám, krokodílom, hadom, žabám, jaštericiam, ba aj chrobákom a muchám. V ďalších veršoch, až do konca hl. 12, hovorí o spôsobe, akým Boh tresce, potom v hl. 13 – 15 opisuje modloslužbu a len v 16,1 sa vráti k porovnávaniu osudu oboch národov.
Mud 11,22 - K obrazom a výrazom pozri Iz 40,15.
