výhody registrácie

Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Múd 10, 1-21

1 Múdrosť chránila prvého stvoreného otca sveta, jediného stvoreného, a vytrhla ho z jeho pádu, 2 dala mu moc vládnuť nad všetkým. 3 Keď sa však ten nespravodlivý od nej odvrátil vo svojom hneve, sám zahynul pre svoju bratovražednú nenávisť. 4 Zem, ktorú pre neho zaplavila potopa, znova zachránila múdrosť, keď kormidlovala spravodlivého pomocou obyčajného dreva. 5 Keď sa národy zhromažďovali a boli pritom jednomyseľné v zlobe, ona spoznala spravodlivého a chránila ho, aby bol bezúhonný pred Bohom, ba zachovala ho silným napriek súcitu s vlastným synom. 6 Ona vyslobodila spravodlivého, kým hynuli bezbožní, takže unikol ohňu, ktorý sa spustil na Päťmestie; 7 ešte stále trvá svedectvo ich zla — zostáva dymiaca pustatina, rastliny, ktorých plody nikdy nedozrievajú, soľný stĺp, ktorý sa týči ako pamätník neveriacej duše. 8 Veď tí, čo prešli nevšímavo popri múdrosti, nielenže utrpeli škodu tým, že nepoznali dobro, ale aj pre živých zanechali pamiatku na svoju nerozumnosť, aby sa ani ukryť nedalo to, čím sa previnili. 9 Múdrosť však vytrhla z útrap tých, čo jej slúžili. 10 Keď spravodlivý utekal pred hnevom svojho brata, ona ho viedla po rovných cestách; ukázala mu Božie kráľovstvo a dala mu poznať sväté veci; cez lopotu ho priviedla k bohatstvu a jeho námahu odmenila hojným úspechom. 11 Stála pri ňom, keď čelil hrabivosti utláčateľov, a pomohla mu k bohatstvu. 12 Ochránila ho pred nepriateľmi, zabezpečila ho pred tými, čo mu strojili úklady; tuhý boj rozhodla v jeho prospech, aby poznal, že zbožnosť je mocnejšia ako všetko ostatné. 13 Ona neopustila spravodlivého, keď ho predali, ale vytrhla ho z hriechu. 14 Spolu s ním zostúpila do žalára, keď bol v putách, neopustila ho, kým mu nepriniesla kráľovské žezlo a moc nad jeho utláčateľmi; ako luhárov usvedčila jeho ohováračov a dala mu večnú slávu. 15 Ona oslobodila zbožný ľud a bezúhonné potomstvo od národa utláčateľov. 16 Vstúpila do duše Pánovho sluhu a proti hrozným kráľom sa postavila divmi a zázrakmi. 17 Svätým dala odmenu za ich námahy, viedla ich zázračnou cestou, stala sa im záštitou vo dne, plameňom hviezd za noci. 18 Preniesla ich cez Červené more a previedla ich cez veľkú vodu. 19 Ale ich nepriateľov zaliala a vyvrhla ich z priepastnej hlbiny. 20 Preto sa spravodliví zmocnili koristi bezbožných a ospevovali, Pane, tvoje sväté meno, jednomyseľne chválili tvoju víťaznú ruku. 21 Pretože múdrosť otvorila ústa nemých a dala zreteľne prehovoriť jazyku maličkých.

Múd 10, 1-21





Mud 10,1 - Prvostvorený otec sveta je Adam. Keď zhrešil, múdrosť ho priviedla k pokániu.

Mud 10,3 - Nespravodlivý, ktorý zahynul pre svoj bratovražedný hnev, je Kain (Gn 4,1–16).

Mud 10,4 - Po vlnách potopy múdrosť previedla spravodlivého Noema na korábe, ktorý sa volá "slabučkým drevom", lebo, hoci bol veľký, bez pomoci Božej múdrosti nebol by zodpovedal úlohe, na ktorú bol vystavaný.

Mud 10,5 - Múdrosť našla Abraháma, ktorý tiež jej vplyvom zostal verný pravému Bohu, a hoci miloval svojho syna Izáka, jeho láska nebola slabošská; bol ochotný Bohu obetovať svojho syna. Medzi stavbou babylonskej veže a povolaním Abraháma uplynula, pravda, dlhá doba.

Mud 10,6-8 - O pohrome Päťmestia pozri Gn hl. 19; porov. Iz 15,5; Jer 48,34.

Mud 10,9-12 - Jakub utekal pred svojím bratom Ezauom do Haranu. Na ceste – v Beteli – mal videnie vo sne, v ktorom videl nebo (Gn 28, 12). Na ceste domov mal boj s anjelom (Gn 32,24 n.), v ktorom zvíťazil. Víťazstvo získal modlitbou (porov. Oz 12,4) a poznal, že bohabojnosť a pobožná modlitba je nadovšetko.

Mud 10,13-14 - Jakubov syn Jozef, porov. Gn 37,7 n.

Mud 10,15-21 - Izrael sa volá svätým ľudom a bezúhonným rodom, pretože si zachoval vieru v jedného Boha a bol Bohom povolaný k tomu, aby bol svätý (Ex 19,6). Aj jeho mravný život stál vysoko nad životom pohanov. Pritom však svätopisec sám často vyčituje chyby a hriechy národa (11,9.10; 12,21 n.; 15,2; 16,5.6.11; 18,20 n.). Boží sluha, Mojžiš konal pred faraónom zázraky a donútil ho, aby Izraelitov prepustil z Egypta. Egypťania, azda zo strachu, dobrovoľne dali Izraelitom svoje cennosti (Ex 3,21; 11,2 n.; 12,35 n.) a títo si ich mohli smelo prisvojiť ako náhradu za ťažké a darmo konané práce pri egyptských stavbách. Záštitou a nočným svetlom bol Izraelitom Boh v podobe ohnivého oblaku (Ex 13,21). Egyptské vojsko zahynulo v Červenom mori. Jozef Flávius (Starožitnosti II,16,6) píše, že si Izraeliti zobrali výstroj Egypťanov, ktorú more vyvrhlo. Zázračný prechod cez Červené more Izraeliti ospevovali chválospevom (Ex 15,1–211). Neboli národom spevavým, skôr zamĺklym (pôvodina má doslovne "nemí"), preto im múdrosť musela otvoriť ústa, aby mohli spievať chválospev.