Kniha Judita

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jdt 8, 1-36

1 V tých dňoch sa o tom dopočula Judita, dcéra Meráriho, syna Oxu, syna Jozefa, syna Ozíela, syna Elkia, syna Ananiáša, syna Gideóna, syna Rafaina, syna Achítuba, syna Éliho, syna Chelkiu, syna Elíaba, syna Natanaela, syna Salamiela, syna Sarasadaia, syna Izraela. 2 Jej mužom bol Manases z jej kmeňa a z jej rodu. Ten zomrel v čase zberu jačmeňa. 3 Dozeral totiž na tých, čo viazali snopy na rovine, dostal úpal, musel si ľahnúť a zomrel vo svojom meste Betulii. Pochovali ho pri jeho otcoch na poli medzi Dótanom a Balamonom. 4 Judita žila vo svojom dome ako vdova tri roky a štyri mesiace. 5 Na streche svojho domu si postavila prístrešok a okolo bedier si založila vrecovinu. Na sebe mala vdovské šaty. 6 Postila sa po všetky dni svojho vdovstva okrem dní pred sobotou a okrem soboty, okrem dní pred novmesiacom a dní novmesiaca, okrem sviatkov a dní radosti v dome Izraela. 7 Mala peknú postavu a na pohľad bola veľmi pekná. Jej muž Manases jej zanechal zlato a striebro, sluhov a slúžky, dobytok i polia, a ona to všetko spravovala. 8 Nebolo nikoho, kto by proti nej povedal niečo zlé, lebo naozaj bola bohabojná. 9 Judita sa dopočula o reptaní ľudu proti predstavenému mesta, že ľudia zmalomyseľneli pre nedostatok vody. Dopočula sa aj o všetkých slovách, ktoré im povedal Oziáš, že im prisahal, že po piatich dňoch vydá mesto Asýrčanom. 10 Poslala svoju komornú, ktorá bola správkyňou celého jej majetku, a dala si zavolať starších mesta Chabrísa a Charmísa. 11 Keď k nej prišli, povedala im: Počujte ma, predstavení obyvateľov Betulie. Nie je správne vaše slovo, ktoré ste dnešný deň povedali ľudu, keď ste vložili medzi Boha a seba prísahu, ktorú ste vyslovili. Vyjadrili ste sa, že vydáte mesto našim nepriateľom, ak vám Pán v týchto dňoch neposkytne svoju pomoc. 12 Kto vlastne ste, že ste dnes pokúšali Boha a medzi synmi ľudí ste sa postavili na Božie miesto? 13 Teraz chcete skúšať Pána, ktorý je všemohúci, ale sami nikdy nič nepochopíte. 14 Veď nie ste schopní preskúmať ani hĺbku ľudského srdca a zachytiť úvahy jeho myslenia. Ako by ste mohli preskúmať Boha, ktorý toto všetko utvoril? Ako by ste mohli spoznať jeho úmysel a poznať jeho myslenie? Nie, bratia, v nijakom prípade nedávajte podnet na hnev Pánovi, nášmu Bohu. 15 Lebo ak nám nechce pomôcť do piatich dní, má moc ochrániť nás v dňoch, v ktorých sám chce, alebo nás zničiť pred zrakom našich nepriateľov. 16 Vy si však nevynucujte od Pána, nášho Boha, určité rozhodnutie. Boh nie je ako človek, aby sa hrozbami dal zastrašiť, ani ako syn človeka, na ktorého sa dá robiť nátlak. 17 Preto očakávajme záchranu od neho a volajme k nemu o pomoc. On vypočuje náš hlas, ak s tým bude súhlasiť. 18 Lebo v našich pokoleniach nepovstal a ani v našich dňoch nie je medzi nami kmeň ani rod, ani kraj, ani mesto, kde by sa klaňali bohom zhotoveným rukou, ako sa to stávalo v dávnych časoch. 19 Práve preto boli naši otcovia vydaní meču a drancovaniu, a utrpeli ťažkú porážku pred očami našich nepriateľov. 20 My však nepoznáme iného Boha okrem neho, preto máme nádej, že nepohrdne nami ani nikým z nášho rodu. 21 Veď ak sa necháme zajať, padne do zajatia aj celé Judsko a bude vyplienená naša svätyňa. Boh bude za jej znesvätenie žiadať našu krv 22 a povraždenie našich bratov, zotročenie krajiny a spustošenie nášho dedičstva padne na našu hlavu uprostred pohanov, kdekoľvek budeme otrokmi; budeme na pohoršenie a na posmech v očiach tých, čo si nás podrobia. 23 Lebo toto otroctvo nás nebude viesť k milosti, ale Pán, náš Boh, ho na nás uvalí ako trvalú hanbu. 24 Ukážme teda, bratia, svojim bratom, že od nás závisí ich život a aj záchrana svätyne, chrámu i oltára závisí od nás. 25 Za to všetko ďakujme Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás skúša, ako skúšal našich otcov. 26 Spomeňte si, čo všetko urobil s Abrahámom a ako skúšal Izáka, aj čo všetko sa prihodilo Jákobovi, keď v sýrskej Mezopotámii pásol ovce Lábana, brata svojej matky. 27 Lebo ako ich vystavil skúške ohňom, aby preskúmal pevnosť ich srdca, tak sa Pán ani na nás nepomstil, ale tých, čo sa približujú k nemu, šľahá bičom, aby ich usmerňoval. 28 Vtedy jej Oziáš povedal: Všetko, čo si povedala, hovorila si z dobrého srdca a niet nikoho, kto by sa staval proti tvojim slovám. 29 Lebo tvoja múdrosť sa neprejavila až dnes, ale tvoju rozumnosť pozná všetok ľud od dávnych dní, lebo tvoje srdce je až do hĺbky dobré. 30 Ľud však trpí hrozným smädom. Preto nás prinútili konať, ako sme im sľúbili, a zaviazať sa prísahou, ktorú neporušíme. 31 Modli sa teraz za nás, veď si zbožná žena. Pán zošle dážď, aby sa naplnili naše cisterny, a potom už nebudeme omdlievať. 32 No Judita im povedala: Počujte ma! Urobím čin, ktorý si budú pripomínať synovia nášho rodu z pokolenia na pokolenie. 33 Vy sa tejto noci postavte k bráne a ja vyjdem von so svojou komornou. Práve v dňoch, po ktorých ste podľa svojho vyhlásenia mali vydať mesto našim nepriateľom, Pán mojou rukou navštívi Izrael. 34 Vy však nepátrajte po tom, čo chcem urobiť. Nepoviem vám to, až kým nedokončím svoj čin. 35 Oziáš a predáci jej povedali: Choď v pokoji a Pán, Boh, nech ide pred tebou, aby vykonal pomstu nad našimi nepriateľmi. 36 Keď opustili jej prístrešok, rozišli sa na svoje miesta.

Jdt 8,1 - Výpočet predkov Juditiných nie je rovnaký v jednotlivých rukopisoch.

Jdt 8,3 - O úpale slnka porov. Rút 1,22; 2,23; 2 Kr 4,18 n.

Jdt 8,6 - Sviatky znamenali radosť a preto Judita v také dni odkladala znaky smútku a kajúcnosti.

Jdt 8,11 - Oziáš nielen sľúbil ľudu, že vydá mesto, ak v piatich dňoch sa mu nedostane mimoriadnej pomoci, ale z nútenosti na to aj prisahal pred ľudom.

Jdt 8,18 - Izraeliti sa osvedčujú, že okrem Jahveho nectia nijakých iných bohov, a tak sa domnievajú oprávnene, že im Boh zázračne pomôže (Dt 28,1–14).

Jdt 8,34 - Nemohla svoj úmysel verejne prezradiť, aby sa o tom nepriateľ azda predčasne nedozvedel.