Kniha Judita

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jdt 11, 1-23

1 Holofernes jej povedal: Žena, vzchop sa! Nech ti srdce nezviera strach, veď ja som neublížil nikomu, kto bol ochotný slúžiť Nabuchodonozorovi, kráľovi celej zeme. 2 Keby tvoj ľud, ktorý žije na vrchovine, nebol mnou opovrhol, nebol by som zodvihol svoju kopiju proti nim. Sami si to zapríčinili. 3 Teraz mi však povedz, prečo si od nich utiekla a prečo si prišla k nám. Tým, že si sem prišla, zachránila si sa. Upokoj sa! Ostaneš nažive tejto noci a aj potom. 4 Tu ti nikto neublíži. Naopak, budú sa k tebe správať dobre, ako je zvykom správať sa k služobníkom môjho pána, kráľa Nabuchodonozora. 5 Judita mu povedala: Prijmi slová svojej otrokyne. Nech smie tvoja služobnica prehovoriť pred tebou. To, čo tejto noci oznámim svojmu pánovi, nebude lož. 6 Ak budeš konať podľa slov svojej služobnice, Boh privedie tvoje dielo k šťastnému koncu a môj pán neutrpí neúspech vo svojich zámeroch. 7 Akože žije Nabuchodonozor, kráľ celej zeme, a ako trvá moc toho, ktorý ťa vyslal, aby si zaviedol poriadok vo všetkom, čo žije, vyhlasujem, že tvojou zásluhou mu budú slúžiť nielen ľudia, ale aj divá zver, dobytok a nebeské vtáctvo bude žiť vďaka tvojej moci pod vládou Nabuchodonozora a celého jeho domu. 8 Dopočuli sme sa totiž o tvojej múdrosti a o vynikajúcich schopnostiach tvojho ducha. Po celej zemi sa šíria správy, že ty jediný v celom kráľovstve si dobrý, skvelý vo svojich vedomostiach a úžasný vo vojenskom umení. 9 A čo sa týka reči, ktorú predniesol Achior v tvojej vojenskej rade, jeho výroky sa dostali do uší aj nám, pretože muži v Betulii ho nechali žiť a on im vyrozprával všetko, čo povedal pred tebou. 10 Preto, pán a vládca, nepodceňuj jeho slová, ale v srdci ich zváž, pretože sú pravdivé. Veď náš rod nebude potrestaný, meč ho nezdolá, iba ak by sa prehrešili proti svojmu Bohu. 11 Ale teraz, aby môj pán neodišiel naprázdno a bez úspechu, dopadne na nich smrť, pretože ich zachvátil hriech. Ním rozhnevajú svojho Boha, vždy keď robia niečo neprístojné. 12 Keďže im vyšla potrava a minula sa všetka voda, zaumienili si siahnuť na zvieratá a uzniesli sa zjesť všetko — i to, čo im Boh vo svojom zákone zakázal jesť. 13 Ešte aj prvotiny obilia, desiatky z vína a oleja, ktoré po posvätení opatrovali pre kňazov, čo v Jeruzaleme stoja pred tvárou nášho Boha, rozhodli sa spotrebovať, hoci týchto vecí sa nesmie nikto z ľudu rukami ani len dotknúť. 14 Do Jeruzalema poslali poslov, aby im priniesli povolenie od rady starších, lebo aj tamojší obyvatelia urobili kedysi to isté. 15 Skončí sa to takto: keď im to oznámia a oni budú konať podľa toho, ten istý deň ti budú vydaní, aby si ich zničil. 16 Preto som ja, tvoja otrokyňa, od nich utiekla, len čo som sa to všetko dozvedela. Boh ma poslal vykonať s tebou veci, nad ktorými užasne celá zem, všetci, čo sa o nich dopočujú. 17 Lebo tvoja otrokyňa je bohabojná a vo dne v noci slúži nebeskému Bohu. Ostanem teda, pán môj, pri tebe. Tvoja otrokyňa vyjde v noci do rokliny. Budem sa modliť k Bohu a on mi povie, kedy začali páchať tieto hriechy. 18 Potom prídem a oznámim ti to. Ty vytiahneš s celým svojím vojskom a nebude medzi nimi nikoho, kto by sa ti postavil na odpor. 19 Budem ťa viesť cez Judsko, kým neprídeš k Jeruzalemu. Uprostred neho postavím tvoj trón. Budeš ich hnať ako ovce, ktoré nemajú pastiera, a ani pes nezabreše svojím jazykom proti tebe. Toto všetko mi bolo povedané vďaka mojej schopnosti poznať budúcnosť. Bolo mi to zvestované a ja som poslaná, aby som ti to oznámila. 20 Jej slová sa zapáčili Holofernesovi a všetkým jeho služobníkom. Obdivovali jej múdrosť a hovorili: 21 Od jedného kraja zeme až po druhý nieto ženy s takou krásnou tvárou a takou múdrosťou v reči. 22 Holofernes jej povedal: Dobre urobil Boh, že ťa poslal preč od tvojho ľudu, aby zmocneli naše ruky a prišla záhuba na tých, čo opovrhli mojím pánom. 23 Si naozaj krásna a múdre sú tvoje slová. Ak urobíš, ako si povedala, tvoj Boh bude mojím bohom, ty budeš bývať v paláci kráľa Nabuchodonozora a na celej zemi budeš slávna.