Kniha Tobiáš

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Tob 14, 1-15

1 Tu sa končia slová Tobiho vďakyvzdania. 2 Umrel v pokoji, keď mal stodvanásť rokov a so slávou ho pochovali v Ninive. Mal šesťdesiatdva rokov, keď stratil zrak, a potom, keď začal znova vidieť, žil v hojnosti. Dával almužny, naďalej velebil Boha a oslavoval jeho veľkosť. 3 Keď umieral, zavolal si syna Tobiáša a prikázal mu: Syn môj, vezmi svojich synov 4 a ponáhľaj sa do Médska, lebo verím Božiemu slovu o Ninive, ako hovoril Nahum. Pretože všetko sa stane a uskutoční na Asýrii a na Ninive, a všetko to, čo hovorili izraelskí proroci, ktorých poslal Boh, všetko sa uskutoční. Ani jeden z týchto výrokov nevyjde naprázdno, ale všetko sa stane v svojom čase. V Médsku však bude viac bezpečia než v Asýrii a v Babylone. Preto viem a verím, že sa stane a splní všetko, čo povedal Boh, nevypadne ani jeden výrok z tých rečí z jeho slov. Všetci naši bratia, čo bývajú v krajine Izrael, budú rozptýlení a z dobrej krajiny odvlečení do zajatia. Celá izraelská krajina spustne; spustne aj Samária, aj Jeruzalem, Boží dom bude smútiť a na určitý čas ostane zhoreniskom. 5 Ale Boh sa opäť zmiluje nad nimi a vráti ich do izraelskej krajiny. Jeho dom znova vybudujú, hoci nie taký, ako bol prvý, kým sa nenaplní určený čas. Po týchto udalostiach sa všetci vrátia zo zajatia, nádherne vystavajú Jeruzalem a v ňom postavia Boží dom, ako o ňom hovorili proroci Izraela. 6 Všetky národy na celej zemi, všetci sa obrátia a úprimne sa budú báť Boha a všetci opustia svoje modly, ktoré ich zavádzali na svoje falošné cesty, a v spravodlivosti budú dobrorečiť večnému Bohu. 7 Všetci synovia Izraela, zachránení v tých dňoch, si v pravde spomenú na Boha, zhromaždia sa, prídu do Jeruzalema a naveky budú bezpečne bývať v krajine Abrahámovej. Bude im daná do vlastníctva. Tí, čo úprimne milujú Boha, budú sa radovať, ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, zmiznú z celej zeme. 8 A teraz, deti moje, prikazujem vám: 9 Slúžte Bohu v pravde a konajte, čo sa jemu páči. Aj svoje deti učte, aby konali spravodlivo a milosrdne, aby pamätali na Boha a aby v každom čase úprimne a z celej svojej sily dobrorečili jeho menu. Nuž a teraz ty, syn môj, odíď z Ninive a neostávaj tu. V ten deň, keď ku mne pochováš svoju matku, už ani neprenocuj na jeho území. Lebo vidím, že je v ňom plno neprávosti, pácha sa v ňom veľa podvodov, a oni sa nehanbia. 10 Pozri, dieťa, čo všetko vykonal Nádab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Či ho nedonútil živoriť v podzemí? Boh mu však jeho hanebnosť odplatil pred Achikarovou tvárou. Achikar vyšiel na svetlo, ale Nádab vošiel do večnej tmy, pretože sa usiloval zabiť Achikara. Ten, pretože konal skutky milosrdenstva, vyšiel z pasce smrti, ktorú mu nastražil Nádab, ale Nádab padol do pasce smrti a tá ho zahubila. 11 Nuž pozrite, deti, čo spôsobuje milosrdenstvo a čo neprávosť, ktorá zabíja. Hľa, duša ma opúšťa. Položili ho na lôžko a umrel. Pochovali ho s veľkou slávou. 12 Keď umrela Tobiášova matka, pochoval ju k svojmu otcovi. Potom odišiel aj s manželkou do Médska a usadil sa v Ekbatanách pri svojom tesťovi Raguelovi. 13 S úctou ich doopatroval. Pochoval ich v médskych Ekbatanách a zdedil dom Raguela i dom svojho otca Tobiho. 14 Umrel ako vážený muž, keď mal stosedemnásť rokov. 15 Prv ako umrel, dozvedel sa a počul o skaze Ninive. Videl, ako boli do Médska odvedení ninivskí zajatci, ktorých zajal médsky kráľ Kyaxares. Dobrorečil Bohu za všetko, čo urobil synom Ninive a Asýrie. Ešte prv ako umrel, tešil sa z Ninive a dobrorečil Pánovi, Bohu, na veky vekov.

Tob 14,1-11 - Pohania sa nakoniec vzdajú svojich modiel, vstúpia do Jeruzalema (do Cirkvi Kristovej) a budú uznávať kráľa Izraelského, t. j. Krista. Kniha Tobiáš vyznieva teda v krásne mesiášske proroctvo, ktoré predpovedá obrátenie pohanov k pravému Bohu.Podľa gr. rukopisu Tóbi mal 58 rokov, keď oslepol a po ôsmich rokoch zasa videl. Rozličné grécke rukopisy udávajú o veku Tóbiho rozličné číslice, takže jeho vek ostáva neistý.

Tob 14,4 - Pod výrazom "naši bratia" treba rozumieť najskoršie obyvateľov Južnej ríše (Júdska). Ninive dobyli r. 612 pr. Kr.