Kniha Tobiáš

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Tob 14, 1-15

1 Tu končia slová Tóbiho chválospevu. Zomrel v pokoji stodvanástich rokov a pochovali ho s poctami v Ninive. 2 Šesťdesiatdva rokov mal, keď stratil zrak. A keď ho opäť nadobudol, žil v hojnosti a konal skutky milosrdenstva. A neprestával zvelebovať Boha a oslavovať Božiu veľkosť. 3 Keď zomieral, zavolal svojho syna Tobiáša a prikázal mu: „Syn môj, vezmi svojich synov 4 a choď do Médska, lebo ja verím Božiemu výroku, ktorý vyslovil Nahum nad Ninive. To všetko sa stane a príde na Asýrsko a na Ninive tak, ako hovorili proroci Izraela, ktorých poslal Boh. Nič nebude zrušené z ich výrokov, všetko sa splní na svoj čas. V Médsku bude väčšia istota ako v Asýrsku a ako v Babylone. Ja to viem a verím, že všetko, čo povedal Boh, sa splní a uskutoční a nevypadne ani slovíčko z proroctiev. Všetkých našich bratov, čo ešte bývajú v izraelskej krajine, rozptýlia a odvedú ďaleko z ich požehnanej zeme. Celá izraelská krajina bude pustá, aj Samária a Jeruzalem budú pusté, a Boží dom bude v žalostnom stave: vypália ho a istý čas bude spustnutý. 5 Ale Boh sa opäť zmiluje nad nimi a vráti ich do izraelskej krajiny. Zasa vybudujú Boží dom, i keď nie ako ten prvý, kým sa nenaplní určený čas. Potom sa vrátia zo svojho zajatia všetci, postavia nádherný Jeruzalem, a v ňom postavia Boží dom, ako o ňom hovorili proroci Izraela. 6 Všetky národy na celej zemi sa obrátia a budú sa úprimne báť Boha. Všetci zanechajú svoje modly, ktoré ich zvádzali do bludov, a dobrorečiť budú večnému Bohu v spravodlivosti. 7 Všetci synovia Izraela, ktorí sa v tých dňoch vyslobodia a úprimne si spomenú na Boha, zhromaždia sa a prídu do Jeruzalema. Naveky a v bezpečí budú bývať v Abrahámovej krajine a dostanú ju do vlastníctva. Radovať sa budú tí, čo milujú Boha úprimne, tí však, čo páchajú neprávosť a hriech, zmiznú z povrchu zeme. 8 A teraz vám, deti, nariaďujem: Slúžte Bohu úprimne a robte, čo sa mu páči. Aj svoje deti učte, aby žili spravodlivo a preukazovali milosrdenstvo, aby pamätali na Boha a zvelebovali jeho meno úprimne a z celej svojej sily v každom čase. 9 Ty však, syn môj, odíď z Ninive a nezostávaj tu! 10 Odo dňa, keď pochováš svoju matku vedľa mňa, neostávaj na jeho území. Lebo vidím, že je v ňom veľa neprávosti a že sa v ňom pácha veľa podvodov a nik sa za to nehanbí. Pozri, syn môj, čo urobil Nadab Achikarovi, ktorý ho vychoval. Nepriviedol ho zaživa pod zem? Ale Boh obrátil potupu do tváre vinníka: Achikar sa vrátil na svetlo a Nadab vošiel do večnej tmy, lebo sa pokúšal Achikara zabiť. Keďže Achikar preukazoval milosrdenstvo, unikol z osídla smrti, ktoré mu nastavil Nadab, a Nadab padol do osídla smrti, ktoré ho zahubilo. 11 Vidíte teda, deti moje, aký účinok má milosrdenstvo a kam vedie neprávosť: že ona zabíja. A už ma moja duša opúšťa…“ Položili ho na lôžko, zomrel a pochovali ho s poctami. 12 Keď zomrela aj matka, Tobiáš ju pochoval vedľa otca. Potom odišiel on aj jeho žena do Médska a býval so svojím tesťom Raguelom v Ekbatanách. 13 V starobe sa s úctou staral o nich a pochoval ich v médskych Ekbatanách a stal sa dedičom Raguelovho majetku tak, ako aj svojho otca Tóbiho. 14 Zomrel vážený vo veku stosedemnásť rokov. 15 Ale prv, ako zomrel, počul o skaze Ninive a videl jeho obyvateľov odvlečených do Médska, keď ich zajal médsky kráľ Kyaxares, a velebil Boha za všetko, čo urobil obyvateľom Ninive a Asýrska. Prv ako zomrel, mohol sa teda radovať nad Ninive, a zveleboval Pána, Boha, po všetky veky vekov.

Tob 14,1-11 - Pohania sa nakoniec vzdajú svojich modiel, vstúpia do Jeruzalema (do Cirkvi Kristovej) a budú uznávať kráľa Izraelského, t. j. Krista. Kniha Tobiáš vyznieva teda v krásne mesiášske proroctvo, ktoré predpovedá obrátenie pohanov k pravému Bohu.Podľa gr. rukopisu Tóbi mal 58 rokov, keď oslepol a po ôsmich rokoch zasa videl. Rozličné grécke rukopisy udávajú o veku Tóbiho rozličné číslice, takže jeho vek ostáva neistý.

Tob 14,4 - Pod výrazom "naši bratia" treba rozumieť najskoršie obyvateľov Južnej ríše (Júdska). Ninive dobyli r. 612 pr. Kr.