Zjavenie apoštola Jána

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Zjv 10, 1-11

1 I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy 2 a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem 3 a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. 4 A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“ 5 Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku 6 a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“ 7 Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. 8 A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi.“ 9 Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ 10 Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. 11 Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch.“

Verš 1

I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy

Mt 17:2 - Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

Zjv 1:15 - Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd.

Verš 4

A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“

Dan 8:26 - Videnie o večeroch a ránach, o ktorom je reč, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vzťahuje na mnohé dni.“

Dan 12:4 - Ty však, Daniel, uzavri slová a zapečať knihu na posledný čas; mnohí ju preskúmajú a rozšíri sa poznanie.“

Verš 5

Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku

Dan 12:7 - Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: „Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko.“

Verš 6

a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“

Zjv 11:15 - Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: „Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.“

Verš 9

Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“

Ez 3:1 - I riekol mi: „Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!“

Zjv 10,1 - O dúhe pozri poznámku k 4, 3.

Zjv 10,4 - Prehovorenie siedmich hromov znamená pravdepodobne plnosť zjavenia, ktoré sa Jánovi dostalo. Nemal ho zverejniť. Porov. Dan 12, 4.

Zjv 10,5-6 - Dan 12, 7. "Času už nebude" znamená, že je zavŕšená miera Božej zhovievavosti.

Zjv 10,7 - Tajomstvo spásy, definitívne zjavené Kristom a apoštolmi, vstupuje do posledného štádia. Porov. Rim 16, 25 n.; Ef 1, 4–9; Kol 1, 25–29.

Zjv 10,9-10 - Sladkosť a horkosť knižky sa vysvetľuje rôzne. Sladkosť knižky môže spočívať v prijatí Božieho slova, horkosť v povinnosti uskutočniť ho. Podľa iných sladkosť znamená ohlasovanie spásy, vyvolenia, horkosť zase ohlasovanie súdu, prenasledovania, alebo to, že knižka obsahuje radostné a bolestné skutočnosti. V každom prípade ide o podobnosť s prorokom Ezechielom. Porov. Ez 2, 8; 3, 1–3.