Zjavenie apoštola Jána

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Zjv 10, 1-11

1 Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy. 2 V ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem 3 a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojimi hlasmi. 4 Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to! 5 Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol k nebu pravú ruku 6 a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude, 7 lebo v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, sa zavŕši tajomstvo Boha, ktoré dal ako radostnú zvesť svojim sluhom prorokom. 8 Tu hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril a povedal: Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, čo stojí na mori a na zemi. 9 Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med. 10 A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach bola sladká ako med, ale keď som ju zjedol, zhorkla mi v žalúdku. 11 Tu mi povedal: Musíš opäť prorokovať o mnohých ľuďoch, národoch, jazykoch a kráľoch.

Verš 1

Videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku. Na hlave mal dúhu, jeho tvár bola sťa slnko a nohy ako ohnivé stĺpy.

Mt 17:2 - Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo.

Zjv 1:15 - Nohy mal podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd.

Verš 4

Keď prehovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som z neba hlas, ktorý hovoril: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!

Dan 8:26 - Videnie o večeri a ráne, o tom, čo ti bolo povedané, je pravdivé. Ty však to videnie udržuj v tajnosti, lebo sa týka vzdialenej budúcnosti.

Dan 12:4 - Ty však, Daniel, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až po koniec času. Mnohí odpadnú a zlo sa rozmnoží.

Verš 5

Anjel, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol k nebu pravú ruku

Dan 12:7 - Nato som počul muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodným prúdom. Pozdvihol svoju pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na večne Živého: Bude to trvať čas, dva časy a pol času, kým dôjde ku koncu moc znesvätiteľa a týmto sa všetko zavŕši.

Verš 6

a prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov, ktorý stvoril nebo i to, čo je v ňom, aj zem, i to, čo je na nej, aj more, i to, čo je v ňom: Času viac už nebude,

Zjv 11:15 - Siedmy anjel zatrúbil. A v nebi zazneli mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.

Verš 9

Pristúpil som k anjelovi a povedal som mu, aby mi tú knižku dal. Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju; v žalúdku ti zhorkne, ale v ústach bude sladká ako med.

Ez 3:1 - Povedal mi: Človeče, zjedz všetko, čo máš pred sebou! Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela!

Zjv 10,1 - O dúhe pozri poznámku k 4, 3.

Zjv 10,4 - Prehovorenie siedmich hromov znamená pravdepodobne plnosť zjavenia, ktoré sa Jánovi dostalo. Nemal ho zverejniť. Porov. Dan 12, 4.

Zjv 10,5-6 - Dan 12, 7. "Času už nebude" znamená, že je zavŕšená miera Božej zhovievavosti.

Zjv 10,7 - Tajomstvo spásy, definitívne zjavené Kristom a apoštolmi, vstupuje do posledného štádia. Porov. Rim 16, 25 n.; Ef 1, 4–9; Kol 1, 25–29.

Zjv 10,9-10 - Sladkosť a horkosť knižky sa vysvetľuje rôzne. Sladkosť knižky môže spočívať v prijatí Božieho slova, horkosť v povinnosti uskutočniť ho. Podľa iných sladkosť znamená ohlasovanie spásy, vyvolenia, horkosť zase ohlasovanie súdu, prenasledovania, alebo to, že knižka obsahuje radostné a bolestné skutočnosti. V každom prípade ide o podobnosť s prorokom Ezechielom. Porov. Ez 2, 8; 3, 1–3.