Verš 2
Sihon, roi des Amoréens, qui habitait à Hesbon. Sa domination s'étendait depuis Aroër, qui est au bord du torrent de l'Arnon, et, depuis le milieu du torrent, sur la moitié de Galaad, jusqu'au torrent de Jabbok, frontière des enfants d'Ammon;
Dt 3:8 - C'est ainsi que, dans ce temps-là, nous conquîmes sur les deux rois des Amoréens le pays de l'autre côté du Jourdain, depuis le torrent de l'Arnon jusqu'à la montagne de l'Hermon
Dt 3:16 - Aux Rubénites et aux Gadites je donnai une partie de Galaad jusqu'au torrent de l'Arnon, dont le milieu sert de limite, et jusqu'au torrent de Jabbok, frontière des enfants d'Ammon;
Verš 4
Og, roi de Basan, seul reste des Rephaïm, qui habitait à Aschtaroth et à Edréï.
Dt 1:4 - C'était après qu'il eut battu Sihon, roi des Amoréens, qui habitait à Hesbon, et Og, roi de Basan, qui habitait à Aschtaroth et à Edréi.
Verš 6
Moïse, serviteur de l'Eternel, et les enfants d'Israël, les battirent; et Moïse, serviteur de l'Eternel, donna leur pays en possession aux Rubénites, aux Gadites, et à la moitié de la tribu de Manassé.
Nm 21:24 - Israël le frappa du tranchant de l'épée et s'empara de son pays depuis l'Arnon jusqu'au Jabbok, jusqu'à la frontière des enfants d'Ammon; car la frontière des enfants d'Ammon était fortifiée.
Nm 32:33 - Moïse donna aux fils de Gad et aux fils de Ruben, et à la moitié de la tribu de Manassé, fils de Joseph, le royaume de Sihon, roi des Amoréens, et le royaume d'Og, roi de Basan, le pays avec ses villes, avec les territoires des villes du pays tout alentour.
Verš 7
Voici les rois que Josué et les enfants d'Israël battirent de ce côté-ci du Jourdain, à l'occident, depuis Baal-Gad dans la vallée du Liban jusqu'à la montagne nue qui s'élève vers Séir. Josué donna leur pays en possession aux tribus d'Israël, à chacune sa portion,
Joz 10:40 - Josué battit tout le pays, la montagne, le midi, la plaine et les coteaux, et il en battit tous les rois; il ne laissa échapper personne, et il dévoua par interdit tout ce qui respirait, comme l'avait ordonné l'Eternel, le Dieu d'Israël.
Joz 12,1 - Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska od juhu na sever ("od rieky Arnon až po pohorie Hermon"). – Arnon Vadi el Modžib vlieva sa do Mŕtveho mora. – Východná Araba ('Arába – jordánske údolie, 11,2.16), t. j. východná časť jordánskeho údolia.
Joz 12,2 - O Sehonovi pozri 2,10. – Hesebon (Chešbón), pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Pozri Nm 21,25-34; Dt 1,4; 4,46; Joz 13,10.27; Neh 9,22. Dnes je to Hesbán na severovýchod od ústia Jordána do Mŕtveho mora, asi 35 km je vzdialený od Jericha. Pozri tiež Nm 32,3.37; Joz 13,17.26; 21,37 nn.; Sdc 11,19.26. – Ga-laád, územie medzi Hesebonom a Jarmukom (Vadi el-Menádire), ktorý sa vlieva do Jordána zľava pod Genezaretským jazerom. – Jabok, Náhr ez-Zerká, tiež jordánsky prítok z ľavej strany. – Aroer, dnes 'Ar 'áir, mesto na severnom brehu Arnona. – Hranice Sehonovho územia: Južnú hranicu tvoril Arnon a najvýchodnejším bodom južnej hranice bol stred arnonského poriečia. Rieka Jabok zas bola severnou hranicou. – Západné hranice tvoril Jordán. Východné hranice nie sú udané.
Joz 12,3 - Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaretského (Kenerotského) jazera až po Mŕtve more. Svätopisec dva razy dokladá "na východe", aby tak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len východný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu Sehonovej ríše vymedzuje: Betsimot, Chirbet Suvéme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora, a Fasga (hebr. Pisga), t. j. hora Nebo naproti Jerichu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav. Pozri Dt 3,17; 34,1.
Joz 12,4 - Refaimci boli praobyvatelia zeme. Pozri Dt 3,11. Og mal dve sídelné mestá: Astarot (el-Muzerib, pri prameňoch Jarmuku) a Edrai (Der’á, juhovýchodne od Astarota). – Salecha (Salchád) leží na Hauranskom pohorí, na severovýchodnej hranici bášanskej ríše, asi 50 km od Edrai. – Bášan, úrodná rovina východne od horného Jordána medzi Jarmukom, Hauranom a Hermonom. – Gesurci a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na západnej čiastke Bášana, teda pri Jordáne a Genezaretskom jazere. – Z Galaádu patrila Ogovi len jeho severná časť, totiž územie medzi Jarmukom a Jabokom.
Joz 12,7 - O severných a južných hraniciach Predjor-dánska pozri poznámku k 11,16; "púšť" (v. 8) – pusté svahy Júdskeho pohoria.
Joz 12,9-24 - O polohe jednotlivých kráľovských miest v Predjordánsku pozri si predošlé poznámky: Jericho 2,1, – Hai 7,2, – Betel 7,2, – Jeruzalem Gn 14,17–24, – Hebron, Jerimot, Lachiš, Eglon 10,3, – Gezer, Dabir, Lebna, Makeda 10,28–39, – Madon, Asor, Semeron, Achsaf a Dor 11,1 n. – Gader (Geder), mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15,58) medzi Betle hemom a Hebronom, dnes Chirbet Džedur. – Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne, v území Simeonovom (15,30; 19,4). Pôvodne sa nazývala Sefaát, stála asi na mieste dnešnej zrúcaniny es-Sebejta, asi 35–40 km od Bersabe. Pozri tiež Nm 14,45; 21,3; Dt 1,44; Sdc 1,17. – Hered ('Arad), dnes Tell 'Arad, asi 30 km južne od Hebrona. Pozri Nm 21,1; 33,40; Sdc 1,16. – Odolam (Adullam) bolo na mieste dnešného Chirbet 'Id el-mije medzi Jaramuthom a Sochom (Joz 15,35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do Bét Džibrína. – Tafua (Tappuach): jedna bola v Šefele (Joz 15,34), kráľovské mesto, a druhá v Efraimských horách (Joz 16,8; 17,7). Mnohí ju stotožňujú s dnešným Atúf severne od Vadi Fara, iní zas s Chirbet Machne el-Foka, 5 km južne od Nabiusu. Ofer (Hefer), mesto v blízkosti Tafuy a Afeka. – Afek; miest tohto mena bolo viac. Jeden bol neďaleko Mispy (1 Sam 4,1), asi na mieste dnešného Medžel Jaábá,15 km severozápadne od Lydy; druhý Afek bol v území Aserovom pri Aku (Joz 19,30; Sdc 1,31); tretí Afek v blízkosti Jezraela (1 Sam 29,1), ktorý sa stotožňuje s dnešným Faku’a. – Saron, mesto, ktorého poloha nie je bližšie známa (na Šaronskej nížine alebo medzi Táborom a Genezaretským jazerom). LXX pokladá Saron za pobrežnú nížinu (medzi Jafou a Karmelom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by bližšie určoval polohu mesta Afeka ("afekský kráľ v Sarone"). – Tenak (Taanach), dnes Tell Ta’annek na južnom okraji Ezdrelonskej roviny, asi 7 km od Magedda. Pozri tiež Joz 17,11; Sdc 1,27; 1 Krn 7,29; 6,55; Joz 21,25. – Magedo, dnes Tell el-Mutesellim severne od Ta’anneku, blízko Hajfy. – Kádeš, uvedený medzi Magedom a Jachananom karmelským, je sotva Kádeš Neftaliho. Skôr ho treba hľadať v Tell Abu Kudés, 4 km severne od Ta’anneku. – Jachanan (Jokneam) ležal na úpätí Karmelu, kde je dnes Tell Kaimún. – Tersa (Tirsa), neskoršie prechodné sídelné mesto izraelského kráľovstva. Porov. 2 Kr 15,14; 1 Kr 14,17; 15,21; 16,6 nn; – "kráľ galgalských národov" treba čítať: galilejských, t. j. usadlých v Galilei. – V hebr. texte a vo Vg je spolu všetkých porazených kráľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa: afekský kráľ v Šarone; nemá kráľa makedského (v. 16) a madonského (v. 19), kde zas vo v. 20 zo Šimrón-Merona – Semeron – robí dvoch kráľov). V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len 30 kráľov.
