Verš 2
Emorejský král Sichon se sídlem v Chešbonu. Ten ovládal území od Aroeru na břehu potoka Arnon, totiž od středu toho potoka přes polovinu Gileádu až k potoku Jabok, tvořícímu hranici Amonců;
Dt 3:8 - Tenkrát jsme oběma emorejským králům v Zajordání odebrali zem od potoka Arnon až k hoře Hermon.
Dt 3:16 - Synům Rubenovým a Gádovým jsem dal území od Gileádu k potoku Arnon (jehož středem vede hranice) a až k potoku Jabok, který tvoří hranici Amonců.
Verš 4
Dále bášanský král Og z přežívajících Refajců. Ten sídlil v Aštarotu a v Edrei
Dt 1:4 - Poté, co porazil emorejského krále Sichona sídlícího v Chešbonu a bášanského krále Oga sídlícího v Aštarotu a v Edrei,
Verš 6
Mojžíš, Hospodinův služebník, je pobil se syny Izraele a Hospodinův služebník Mojžíš dal jejich zem do vlastnictví synům Rubenovým a Gádovým a polovině kmene Manasesova.
Nm 21:24 - Ten jej však porazil ostřím meče a obsadil jeho zem od Arnonu po Jabok, až k území Amonců (hranice Amonců byla totiž opevněná).
Nm 32:33 - Mojžíš tedy Gádovým a Rubenovým synům a polovině pokolení Manasesova, syna Josefova, přidělil království emorejského krále Sichona a bášanského krále Oga - zemi i s jejími městy včetně území pohraničních měst.
Verš 7
A toto jsou králové té země, které pobil Jozue se syny Izraele na západním břehu Jordánu od Baal-gádu v Libanonském údolí až k hoře Chalak, jež se zvedá k Seíru. Tuto zem dal Jozue izraelským kmenům do vlastnictví podle jejich podílů
Joz 10:40 - Tak Jozue dobyl celou tu zem se všemi jejími králi: hory i Negev, podhůří i východní srázy. Nikoho nenechal naživu; vše, co dýchalo, vyhladil jako proklaté, jak přikázal Hospodin, Bůh Izraele.
Joz 12,1 - Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska od juhu na sever ("od rieky Arnon až po pohorie Hermon"). – Arnon Vadi el Modžib vlieva sa do Mŕtveho mora. – Východná Araba ('Arába – jordánske údolie, 11,2.16), t. j. východná časť jordánskeho údolia.
Joz 12,2 - O Sehonovi pozri 2,10. – Hesebon (Chešbón), pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Pozri Nm 21,25-34; Dt 1,4; 4,46; Joz 13,10.27; Neh 9,22. Dnes je to Hesbán na severovýchod od ústia Jordána do Mŕtveho mora, asi 35 km je vzdialený od Jericha. Pozri tiež Nm 32,3.37; Joz 13,17.26; 21,37 nn.; Sdc 11,19.26. – Ga-laád, územie medzi Hesebonom a Jarmukom (Vadi el-Menádire), ktorý sa vlieva do Jordána zľava pod Genezaretským jazerom. – Jabok, Náhr ez-Zerká, tiež jordánsky prítok z ľavej strany. – Aroer, dnes 'Ar 'áir, mesto na severnom brehu Arnona. – Hranice Sehonovho územia: Južnú hranicu tvoril Arnon a najvýchodnejším bodom južnej hranice bol stred arnonského poriečia. Rieka Jabok zas bola severnou hranicou. – Západné hranice tvoril Jordán. Východné hranice nie sú udané.
Joz 12,3 - Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaretského (Kenerotského) jazera až po Mŕtve more. Svätopisec dva razy dokladá "na východe", aby tak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len východný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu Sehonovej ríše vymedzuje: Betsimot, Chirbet Suvéme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora, a Fasga (hebr. Pisga), t. j. hora Nebo naproti Jerichu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav. Pozri Dt 3,17; 34,1.
Joz 12,4 - Refaimci boli praobyvatelia zeme. Pozri Dt 3,11. Og mal dve sídelné mestá: Astarot (el-Muzerib, pri prameňoch Jarmuku) a Edrai (Der’á, juhovýchodne od Astarota). – Salecha (Salchád) leží na Hauranskom pohorí, na severovýchodnej hranici bášanskej ríše, asi 50 km od Edrai. – Bášan, úrodná rovina východne od horného Jordána medzi Jarmukom, Hauranom a Hermonom. – Gesurci a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na západnej čiastke Bášana, teda pri Jordáne a Genezaretskom jazere. – Z Galaádu patrila Ogovi len jeho severná časť, totiž územie medzi Jarmukom a Jabokom.
Joz 12,7 - O severných a južných hraniciach Predjor-dánska pozri poznámku k 11,16; "púšť" (v. 8) – pusté svahy Júdskeho pohoria.
Joz 12,9-24 - O polohe jednotlivých kráľovských miest v Predjordánsku pozri si predošlé poznámky: Jericho 2,1, – Hai 7,2, – Betel 7,2, – Jeruzalem Gn 14,17–24, – Hebron, Jerimot, Lachiš, Eglon 10,3, – Gezer, Dabir, Lebna, Makeda 10,28–39, – Madon, Asor, Semeron, Achsaf a Dor 11,1 n. – Gader (Geder), mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15,58) medzi Betle hemom a Hebronom, dnes Chirbet Džedur. – Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne, v území Simeonovom (15,30; 19,4). Pôvodne sa nazývala Sefaát, stála asi na mieste dnešnej zrúcaniny es-Sebejta, asi 35–40 km od Bersabe. Pozri tiež Nm 14,45; 21,3; Dt 1,44; Sdc 1,17. – Hered ('Arad), dnes Tell 'Arad, asi 30 km južne od Hebrona. Pozri Nm 21,1; 33,40; Sdc 1,16. – Odolam (Adullam) bolo na mieste dnešného Chirbet 'Id el-mije medzi Jaramuthom a Sochom (Joz 15,35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do Bét Džibrína. – Tafua (Tappuach): jedna bola v Šefele (Joz 15,34), kráľovské mesto, a druhá v Efraimských horách (Joz 16,8; 17,7). Mnohí ju stotožňujú s dnešným Atúf severne od Vadi Fara, iní zas s Chirbet Machne el-Foka, 5 km južne od Nabiusu. Ofer (Hefer), mesto v blízkosti Tafuy a Afeka. – Afek; miest tohto mena bolo viac. Jeden bol neďaleko Mispy (1 Sam 4,1), asi na mieste dnešného Medžel Jaábá,15 km severozápadne od Lydy; druhý Afek bol v území Aserovom pri Aku (Joz 19,30; Sdc 1,31); tretí Afek v blízkosti Jezraela (1 Sam 29,1), ktorý sa stotožňuje s dnešným Faku’a. – Saron, mesto, ktorého poloha nie je bližšie známa (na Šaronskej nížine alebo medzi Táborom a Genezaretským jazerom). LXX pokladá Saron za pobrežnú nížinu (medzi Jafou a Karmelom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by bližšie určoval polohu mesta Afeka ("afekský kráľ v Sarone"). – Tenak (Taanach), dnes Tell Ta’annek na južnom okraji Ezdrelonskej roviny, asi 7 km od Magedda. Pozri tiež Joz 17,11; Sdc 1,27; 1 Krn 7,29; 6,55; Joz 21,25. – Magedo, dnes Tell el-Mutesellim severne od Ta’anneku, blízko Hajfy. – Kádeš, uvedený medzi Magedom a Jachananom karmelským, je sotva Kádeš Neftaliho. Skôr ho treba hľadať v Tell Abu Kudés, 4 km severne od Ta’anneku. – Jachanan (Jokneam) ležal na úpätí Karmelu, kde je dnes Tell Kaimún. – Tersa (Tirsa), neskoršie prechodné sídelné mesto izraelského kráľovstva. Porov. 2 Kr 15,14; 1 Kr 14,17; 15,21; 16,6 nn; – "kráľ galgalských národov" treba čítať: galilejských, t. j. usadlých v Galilei. – V hebr. texte a vo Vg je spolu všetkých porazených kráľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa: afekský kráľ v Šarone; nemá kráľa makedského (v. 16) a madonského (v. 19), kde zas vo v. 20 zo Šimrón-Merona – Semeron – robí dvoch kráľov). V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len 30 kráľov.
