Verš 2
Sihon king of the Amorites, who dwelt in Heshbon, and ruled from Aroer, which is upon the bank of the river Arnon, and from the middle of the river, and from half Gilead, even unto the river Jabbok, which is the border of the children of Ammon;
Dt 3:8 - And we took at that time out of the hand of the two kings of the Amorites the land that was on this side Jordan, from the river of Arnon unto mount Hermon;
Dt 3:16 - And unto the Reubenites and unto the Gadites I gave from Gilead even unto the river Arnon half the valley, and the border even unto the river Jabbok, which is the border of the children of Ammon;
Verš 4
And the coast of Og king of Bashan, which was of the remnant of the giants, that dwelt at Ashtaroth and at Edrei,
Dt 1:4 - After he had slain Sihon the king of the Amorites, which dwelt in Heshbon, and Og the king of Bashan, which dwelt at Astaroth in Edrei:
Verš 6
Them did Moses the servant of the LORD and the children of Israel smite: and Moses the servant of the LORD gave it for a possession unto the Reubenites, and the Gadites, and the half tribe of Manasseh.
Nm 21:24 - And Israel smote him with the edge of the sword, and possessed his land from Arnon unto Jabbok, even unto the children of Ammon: for the border of the children of Ammon was strong.
Nm 32:33 - And Moses gave unto them, even to the children of Gad, and to the children of Reuben, and unto half the tribe of Manasseh the son of Joseph, the kingdom of Sihon king of the Amorites, and the kingdom of Og king of Bashan, the land, with the cities thereof in the coasts, even the cities of the country round about.
Verš 7
And these are the kings of the country which Joshua and the children of Israel smote on this side Jordan on the west, from Baal-gad in the valley of Lebanon even unto the mount Halak, that goeth up to Seir; which Joshua gave unto the tribes of Israel for a possession according to their divisions;
Joz 10:40 - So Joshua smote all the country of the hills, and of the south, and of the vale, and of the springs, and all their kings: he left none remaining, but utterly destroyed all that breathed, as the LORD God of Israel commanded.
Joz 12,1 - Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska od juhu na sever ("od rieky Arnon až po pohorie Hermon"). – Arnon Vadi el Modžib vlieva sa do Mŕtveho mora. – Východná Araba ('Arába – jordánske údolie, 11,2.16), t. j. východná časť jordánskeho údolia.
Joz 12,2 - O Sehonovi pozri 2,10. – Hesebon (Chešbón), pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Pozri Nm 21,25-34; Dt 1,4; 4,46; Joz 13,10.27; Neh 9,22. Dnes je to Hesbán na severovýchod od ústia Jordána do Mŕtveho mora, asi 35 km je vzdialený od Jericha. Pozri tiež Nm 32,3.37; Joz 13,17.26; 21,37 nn.; Sdc 11,19.26. – Ga-laád, územie medzi Hesebonom a Jarmukom (Vadi el-Menádire), ktorý sa vlieva do Jordána zľava pod Genezaretským jazerom. – Jabok, Náhr ez-Zerká, tiež jordánsky prítok z ľavej strany. – Aroer, dnes 'Ar 'áir, mesto na severnom brehu Arnona. – Hranice Sehonovho územia: Južnú hranicu tvoril Arnon a najvýchodnejším bodom južnej hranice bol stred arnonského poriečia. Rieka Jabok zas bola severnou hranicou. – Západné hranice tvoril Jordán. Východné hranice nie sú udané.
Joz 12,3 - Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaretského (Kenerotského) jazera až po Mŕtve more. Svätopisec dva razy dokladá "na východe", aby tak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len východný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu Sehonovej ríše vymedzuje: Betsimot, Chirbet Suvéme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora, a Fasga (hebr. Pisga), t. j. hora Nebo naproti Jerichu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav. Pozri Dt 3,17; 34,1.
Joz 12,4 - Refaimci boli praobyvatelia zeme. Pozri Dt 3,11. Og mal dve sídelné mestá: Astarot (el-Muzerib, pri prameňoch Jarmuku) a Edrai (Der’á, juhovýchodne od Astarota). – Salecha (Salchád) leží na Hauranskom pohorí, na severovýchodnej hranici bášanskej ríše, asi 50 km od Edrai. – Bášan, úrodná rovina východne od horného Jordána medzi Jarmukom, Hauranom a Hermonom. – Gesurci a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na západnej čiastke Bášana, teda pri Jordáne a Genezaretskom jazere. – Z Galaádu patrila Ogovi len jeho severná časť, totiž územie medzi Jarmukom a Jabokom.
Joz 12,7 - O severných a južných hraniciach Predjor-dánska pozri poznámku k 11,16; "púšť" (v. 8) – pusté svahy Júdskeho pohoria.
Joz 12,9-24 - O polohe jednotlivých kráľovských miest v Predjordánsku pozri si predošlé poznámky: Jericho 2,1, – Hai 7,2, – Betel 7,2, – Jeruzalem Gn 14,17–24, – Hebron, Jerimot, Lachiš, Eglon 10,3, – Gezer, Dabir, Lebna, Makeda 10,28–39, – Madon, Asor, Semeron, Achsaf a Dor 11,1 n. – Gader (Geder), mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15,58) medzi Betle hemom a Hebronom, dnes Chirbet Džedur. – Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne, v území Simeonovom (15,30; 19,4). Pôvodne sa nazývala Sefaát, stála asi na mieste dnešnej zrúcaniny es-Sebejta, asi 35–40 km od Bersabe. Pozri tiež Nm 14,45; 21,3; Dt 1,44; Sdc 1,17. – Hered ('Arad), dnes Tell 'Arad, asi 30 km južne od Hebrona. Pozri Nm 21,1; 33,40; Sdc 1,16. – Odolam (Adullam) bolo na mieste dnešného Chirbet 'Id el-mije medzi Jaramuthom a Sochom (Joz 15,35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do Bét Džibrína. – Tafua (Tappuach): jedna bola v Šefele (Joz 15,34), kráľovské mesto, a druhá v Efraimských horách (Joz 16,8; 17,7). Mnohí ju stotožňujú s dnešným Atúf severne od Vadi Fara, iní zas s Chirbet Machne el-Foka, 5 km južne od Nabiusu. Ofer (Hefer), mesto v blízkosti Tafuy a Afeka. – Afek; miest tohto mena bolo viac. Jeden bol neďaleko Mispy (1 Sam 4,1), asi na mieste dnešného Medžel Jaábá,15 km severozápadne od Lydy; druhý Afek bol v území Aserovom pri Aku (Joz 19,30; Sdc 1,31); tretí Afek v blízkosti Jezraela (1 Sam 29,1), ktorý sa stotožňuje s dnešným Faku’a. – Saron, mesto, ktorého poloha nie je bližšie známa (na Šaronskej nížine alebo medzi Táborom a Genezaretským jazerom). LXX pokladá Saron za pobrežnú nížinu (medzi Jafou a Karmelom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by bližšie určoval polohu mesta Afeka ("afekský kráľ v Sarone"). – Tenak (Taanach), dnes Tell Ta’annek na južnom okraji Ezdrelonskej roviny, asi 7 km od Magedda. Pozri tiež Joz 17,11; Sdc 1,27; 1 Krn 7,29; 6,55; Joz 21,25. – Magedo, dnes Tell el-Mutesellim severne od Ta’anneku, blízko Hajfy. – Kádeš, uvedený medzi Magedom a Jachananom karmelským, je sotva Kádeš Neftaliho. Skôr ho treba hľadať v Tell Abu Kudés, 4 km severne od Ta’anneku. – Jachanan (Jokneam) ležal na úpätí Karmelu, kde je dnes Tell Kaimún. – Tersa (Tirsa), neskoršie prechodné sídelné mesto izraelského kráľovstva. Porov. 2 Kr 15,14; 1 Kr 14,17; 15,21; 16,6 nn; – "kráľ galgalských národov" treba čítať: galilejských, t. j. usadlých v Galilei. – V hebr. texte a vo Vg je spolu všetkých porazených kráľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa: afekský kráľ v Šarone; nemá kráľa makedského (v. 16) a madonského (v. 19), kde zas vo v. 20 zo Šimrón-Merona – Semeron – robí dvoch kráľov). V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len 30 kráľov.