  | Kniha JozuaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Joz 17, 1-18 |
1 Joz 17, 1 Aj kmeňu Menaššeho lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Makír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan. 2 Joz 17, 2 Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: synom Abíezerovým, Chélekovým, Asríelovým, Šekemovým, Chéferovým a Šemídovým. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov. 3 Joz 17, 3 No Celofchád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menaššeov syn, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca. 4 Joz 17, 4 Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca. 5 Joz 17, 5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom, 6 Joz 17, 6 lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom. 7 Joz 17, 7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Mikmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom. 8 Joz 17, 8 Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom. 9 Joz 17, 9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Kána. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori. 10 Joz 17, 10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissákara. 11 Joz 17, 11 Na území Jissákara a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanaku a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma. 12 Joz 17, 12 Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine. 13 Joz 17, 13 Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vyhnať. 14 Joz 17, 14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával. 15 Joz 17, 15 Jozua im odvetil: Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejov a Refájov. 16 Joz 17, 16 Jozefovi potomkovia povedali: Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel. 17 Joz 17, 17 Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel, 18 Joz 17, 18 ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.
| | | Joz 17, 1-18 |
Verš 1
Aj kmeňu Menaššeho lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Makír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan.
Gn 46:20 - Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.
Verš 3
No Celofchád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menaššeov syn, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
Nm 26:33 - Celofchád, syn Chéfera, však nemal synov, iba dcéry. Mená Celofchádových dcér boli: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
Nm 27:1 - Vtedy pristúpili dcéry Celofcháda, ktorý bol synom Chéfera, vnukom Gileáda a pravnukom Makíra. Ten bol synom Menaššeho z rodu Menaššeho, ktorý bol synom Jozefa. Mená jeho dcér boli Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
Nm 27:1 - Vtedy pristúpili dcéry Celofcháda, ktorý bol synom Chéfera, vnukom Gileáda a pravnukom Makíra. Ten bol synom Menaššeho z rodu Menaššeho, ktorý bol synom Jozefa. Mená jeho dcér boli Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
Verš 4
Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.
Nm 27:7 - Požiadavka Celofchádových dcér je oprávnená. Musíš im dať dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne prevedieš dedičstvo po ich otcovi.
Nm 36:2 - Povedali: Hospodin prikázal nášmu pánovi, aby lósom rozdelil Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva a náš pán dostal príkaz od Hospodina, aby dedičstvo nášho brata Celofcháda pridelil jeho dcéram.
Verš 12
Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine.
Sdc 1:27 - Menašše si nepodmanil obyvateľov Bét-Šeánu ani priľahlé dediny, ani Taanak s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Dóru s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Megidda s priľahlými dedinami; a to umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine.
Joz 17,1 - O prvorodenom Manassesovom pozri Gn 41,51; 48,14. – O Machirovi 1 Krn 7,14. Machirovci ako dobrí bojovníci dostali svoj podiel v Zajordánsku, kde zvlášť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti častým nepriateľským vpádom. – K v. 4 pozri Nm 27,1–7; 36,11. – Polovica kmeňa Manassesovho dostala svoj podiel v Zajordánsku (13,30 nn.), druhá polovica tohto kmeňa dostala za podiel územie severne nad podielom Efraimovým v Predjordánsku.
Joz 17,5 - Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť podielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 podielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 podielov. – "Ostatným Manassesovým synom" (v. 6), ktorí totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku.
Joz 17,7-10 - Podáva južnú hranicu Manassesa (splýva so severnou hranicou Efraimovou, 16,8), a to západnej časti podielu. – Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo Manassesovcom, ale mesto samo už patrilo Efraimovcom. – "Hraničili" (v. 10), t. j. Manassesovci.
Joz 17,11 - Mestá Manassesovcov a Efraimovcov vo vlastnom ich území nie sú uvedené; uvádzajú sa len mestá Manassesovcov, ktoré ležali v území Aserovom a Isacharovom. – "Tri hornaté okresy" vo Vg: tretina mesta Nofet, hebr. "hannáfeth", je sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá: Betsan, Dor a Magedo (a keďže Jeblaám a Tenak boli v území Manassesa, nie teda v Aserovom alebo Isacharovom), zdá sa, že znenie LXX je pôvodnejšie než hebr., a preto treba dôsledne prekladať miesto "tri hornaté okresy" spolu tri mestá.
Joz 17,14-18 - Kmeň Jozefov mal pôvodne pridelené len Efraimské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby si zaujali aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejská vrchovina je oddelená od Efraimských hôr rovinou, ktorá je tu rozdeľovaná na dve časti: 1. nížina na pravom brehu Jordána (el-Ghór), v ktorej je Betsan, a 2. Jezraelská, či Ezdrelonská nížina, dnes zvaná Merdž ibn 'Amir. Táto je ohraničená na severe úpätím galilejských hôr, na juhozápade Karmelom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských (pohorie Gelboe, Džebel Fukú 'a) a na severovýchode Malým Hermonom (Nebí Dahí). Obe spomenuté nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.
