Kniha Józua

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Joz 15, 1-63

1 A toto bol los pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. Pripadol im k hranici Edoma púšte Tsin na juh, od najďaľšieho kraja poludnieho. 2 A hranicou na juhu im bolo: od konca Soľného mora, od jazyka, obráteného na juh. 3 A tiahla sa na juh popri svahu Akrabbím a prešla do Tsin a išla hore od juhu smerom ku Kádeš-barnei a prešla do Checróna a tiahla sa hore do Addára a obchádzala Karkáhu; 4 odtiaľ prešla do Acmona a vyšla k Egyptskému potoku, a hranica vychádzala k moru. To vám, povedal, bude hranicou na juhu. 5 A hranicou na východ bolo Soľné more až po dolný koniec Jordána; a hranica strany na sever bola od jazyka Soľného mora, do konca Jordána. 6 A hranica išla hore do Bét-hogly a prechádzala od severa popri Bét-arábe a hranica išla hore ku kameňu Bohana, syna Rúbenovho. 7 A hranica išla hore do Debíra, z údolia Áchor, a na sever bola obrátená ku Gilgalu, ktorý je naproti svahu Adummima, ktorý je od juhu doliny, a hranica prešla k vodám Én-šemeša a vychádzala ku studni Rogel. 8 A zase išla hranica hore dolinou syna Hinnoma ku strane Jebuzeja od juhu, to je Jeruzalem, a hranica sa tiahla hore k temenu vrchu, ktorý je naproti doline Hinnoma k moru, na západ, ktorý je na konci údolia Refaim na sever. 9 A hranica sa tiahla od temena toho vrchu k studni vody Neftoach a vychádzala k mestám vrchu Efronovho a ďalej išla hranica do Bály, a to je Kirjat-jearím. 10 A z Bály sa zatočila hranica k moru, smerom k vrchu Seira a prešla ku strane vrchu Jearím od severa, a to je Chesálon, a sišla do Bét-šemeša a prešla do Timny. 11 A hranica vyšla ku strane Ekróna, na sever, a hranica sa tiahla do Šikkeróna a prešla k vrchu Bály a vyšla do Jabneéla, a hranica vychádzala k moru. 12 A západná hranica sahala po Veľké more a po jeho územie. To bola hranica synov Júdových dookola, po ich čeľadiach. 13 A Kálefovi, synovi Jefunneho, dal podiel medzi synmi Júdovými podľa rozkazu Hospodinovho, daného Jozuovi, mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron. 14 A Kálef vyhnal ztade troch synov Enákových, Šešaiho, Achimána a Talmaiho, deti Enákove. 15 A odtiaľ odišiel hore k obyvateľom Debíra, a meno Debíra bolo predtým Kirjat-sefer. 16 A Kálef povedal: Tomu, kto zbije Kirjat-sefer a zaujme ho, dám Aschu, svoju dcéru, za ženu. 17 A zaujal ho Otniel, syn Keneza, brata Kálefovho, a tak mu dal Aschu, svoju dcéru, za ženu. 18 A stalo sa, keď prišla k nemu, že ho naviedla, aby žiadal od jej otca pole. Preto sosadla rýchle s osla, a Kálef jej povedal: Čo chceš? 19 A riekla: Daj mi požehnanie; lebo si mi dal zem na juhu; nuž daj mi aj pramene vôd. A tak jej dal horné pramene i dolné pramene. 20 To je dedičstvo pokolenia synov Júdových po ich čeľadiach. 21 A mestá od konca územia pokolenia synov Júdových popri území Edomovom na juhu boly: Kabceel, Éder a Jagúr, 22 Kína, Dímona a Adada, 23 Kédeš, Chácor a Jitnán, 24 Zíf, Telem a Bealót, 25 Chácor, Chadata a Kerijót; Checron, a to je Chácor; 26 Amám, Šema a Moláda, 27 Chacar-gadda, Chešmon a Bét-pálet, 28 Chacar-šual, Bér-šeba a Bizjótia, 29 Bála, Ijim a Ecem, 30 Eltólad, Chesil a Chorma, 31 Ciklag, Madmanna a Sansanna, 32 Lebaót, Šilchim, Ajín a Rimmon; všetkých miest bolo dvadsať deväť a ich dediny. 33 Na nížine boly Eštaol, Cára a Ašna, 34 Zánoach, Én-ganním, Tappuach a Enám, 35 Jarmút, Adullam, Socho a Azéka, 36 Šaraim, Aditaim, Gedéra a Gederotaim, štrnásť miest a ich dediny. 37 Cenán, Chadáša a Migdalgád, 38 Dilán, Micpa a Jokteel, 39 Lachiš, Bacekat a Eglon, 40 Kabon, Lachmas a Kitlíš, 41 Gedérot, Bét-dágon, Náma a Makkéda, šestnásť miest a ich dediny. 42 Libna, Eter a Ášan, 43 Jiftach, Ašna a Necíb, 44 Keila, Achzib, a Maréša, deväť miest a ich dediny. 45 Ekron i jeho mestečká i jeho dediny. 46 Od Ekrona a smerom k moru všetky, ktoré sú po strane Ašdóda, a ich dediny; 47 Ašdód, jeho mestečká i jeho dediny, Gaza, jej mestečká i jej dediny až po Egyptský potok a po Veľké more a územie. 48 A na vrchoch: Šamír, Jattír a Sócho, 49 Danna a Kirjat-sanna, ktoré je Debír, 50 Anáb, Eštemo a Aním, 51 Góšen, Cholon a Gilo, jedenásť miest a ich dediny. 52 Arab, Dúma a Ešán, 53 Janum, Bét-tappuach a Aféka, 54 Chumta, Mesto Arbeho, ktoré je Hebron a Cior, deväť miest a ich dediny. 55 Maon, Karmel, Zif a Juta, 56 Jizreel, Jokdeam a Zánoach, 57 Kain, Gibea a Timna, desať miest a ich dediny. 58 Chalchul, Bét-cúr a Gedor, 59 Márat, Bétanót, a Eltekon, šesť miest a ich dediny. 60 Kirjat-bál, a to je Kirjat-jearím, a Rabba, dve mestá a ich dediny. 61 Na púšti: Bét-arába, Middín, Sehácha, 62 Nišban, Soľné Mesto a Én-gedi, šesť miest a ich dediny. 63 Ale Jebuzejov, obyvateľov Jeruzalema, nemohli vyhnať synovia Júdovi. A tak býva Jebuzej so synmi Júdovými v Jeruzaleme až do tohoto dňa.

Verš 2

A hranicou na juhu im bolo: od konca Soľného mora, od jazyka, obráteného na juh.

Nm 34:4 - A hranica sa vám obráti od juhu hore ku svahu Akrabbím a prejde do Tsina a bude mať svoje východiská južne od Kádeš-barnee a vyjde do Chacar-adára a odtiaľ prejde do Acmony.

Verš 12

A západná hranica sahala po Veľké more a po jeho územie. To bola hranica synov Júdových dookola, po ich čeľadiach.

Nm 34:6 - A čo do západnej hranice, budete mať Veľké more, to bude hranicou. To vám bude západnou hranicou.

Verš 13

A Kálefovi, synovi Jefunneho, dal podiel medzi synmi Júdovými podľa rozkazu Hospodinovho, daného Jozuovi, mesto Arbeho, otca Enákovho, a to je Hebron.

Joz 14:15 - A Hebron sa volal predtým Kirjat-arbe , toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi. A zem mala pokoj od vojny.

Sdc 1:20 - A dali Kálefovi Hebron, tak ako hovoril Mojžiš, a vyhnal odtiaľ troch synov Enákových.

Verš 14

A Kálef vyhnal ztade troch synov Enákových, Šešaiho, Achimána a Talmaiho, deti Enákove.

Sdc 1:10 - A Júda odišiel ku Kananejovi, ktorý býval v Hebrone. A meno Hebrona bolo predtým Kirjat-arbe, a zabili Šešaja, Achimána a Talmaja.

Joz 15,1-4 - Udáva hranice územia Júdovcov, a to najprv južnú hranicu od východu na západ, potom východnú (t. j. Soľné more, čiže Mŕtve more), ďalej severnú hranicu od východu na západ a nakoniec západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké, čiže Stredozemné more. Južná a severná hranica je určená mestami. – Púšť Sin sa rozkladá na hranici medzi Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptské ho potoka (En-Nahr). – Najkrajnejšiemu juhu, totiž Kanaánu alebo Negebu. Takto južná hranica zasahovala hlboko do Sinajského polostrova. – Záliv (v. 2) a výbežok (v. 5), v hebr. doslovne jazyk. – Neskoršie bola časť južného územia Júdovho pridelená Simeonovcom, ako aj severozápadná časť zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho územia, ktorá bola ešte pred snemom v Šilo (hl. 18), na ktorom sa previedli uvedené zmeny. – Škorpiónova vysočina – Akrabbím – Nm 34,4; Sdc 1,36; 1 Mach 5,3 bude asi priesmyk es-Safa, vytvorený údolím Vadi el-Fikra, v pohorí južne od Mŕtveho mora. – Kadešbarna, Kádeš, pozri 10,41. Esron (Chesron Chasar), medzi Kádešom a Adarom pravdepodobne v kraji Vadi el-Hadire, asi 10 hodín juhovýchodne od Bersaby. – Adar, na mieste dnešných zrúcanín az-Zejfe, asi 36 km juhovýchodne od Bersaby. – Poloha Karkay je neznáma. – Asemona (Asmon), dnes Umm el-Azam, asi 25 km juhovýchodne od Bersaby.

Joz 15,6-8 - Bet-Hagla (Béth-Choglá), dnes Kasr Hadžla, 7 km severozápadne od ústia Jordána. – Bet-Araba, pri Jerichu, medzi Bet-Haglou a horstvom odtiaľ na západ. – Skala Boena, asi Tuveil el-Akabe, 2 km západne od Jericha. – O údolí Achor pozri 7,24. – Debera (hebr. Debhír), asi Togrret ed-Debr, 1 km južne od Chán-Hadrúr. – Galgala, asi 5 km juhovýchodne od dnešného Jericha (pozri 4,19). – Adomim je asi Tal at ed-Dam. – "Slnečný prameň" je Ain el-Hód, čiže Studienka apoštolov, asi 1 1/2 km východne od Betánie. – Rogel (Bír Eijúb, Studnica Jóbova) je tam, kde sa zbieha údolie Kidronské s údolím Hinomským. – Údolie Ben-Enoma (hebr. Ge-ben-Hinnom) je na južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývali neskoršie obetované deti (2 Kr 23,10; 2 Krn 33,6; Jer 7,31 n; 32,35). Skrátený názov tohto údolia Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5,22). – "Vrch, ktorý leží západne od údolia Ennom" je Džebel Abu-Tór, čiže "Hora zlej rady". – Údolie Refaim je dnešná rovina Baká, od severu vrúbená "Horou zlej rady".

Joz 15,9-12 - Prameň Neftoa (Vody Neftoachove) je 'Ain Liftá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. – Efron je horský hrebeň medzi 'Ain Liftá a Karjatiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina (severne od cesty z Jafty do Jeruzalema). Bála (Karjatbál vo v. 60, Karjatiarim v 9,17), dnes Kirjat el-’Enab, či Abu Góš, 3 km južne od Kefíra, na ceste z Jaffy do Jeruzalema. Seir sú vysočiny medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh es-Sarár. Jarim (Hora lesov) je výšina 4 km juhozápadne od Karjatiarim. Na vysočine je dedinka Keslá, v ktorej je zachované meno starého Cheslona. – Bet-Šemeš (Príbytok slnka), dnešný 'Ain Šems (Prameň slnca) južne nad Vadi es-Sarár, 2 1/2 km juhozápadne od Artúfa. – Tamna, dnes Tibne, 4 km západne od 'Ain Šems. – Akaron, pozri 13,3. – Sechrona, medzi Akaronom a Jebneelom, asi dnešná Zernuka. – Vrch Bála, 4 km severovýchodne od Jebny. – Jebne-el, Jemnia, Jebna, 20 km južne od Jafy.

Joz 15,13-19 - Aksa (Achsa) je Kalebovou dcérou len v širšom zmysle (1 Krn 2,49). Vo Vg je Otoniel nazvaný "mladším bratom" Kalebovým, t. j. bol jeho vzdialenejší príbuzný. O Otonielovi pozri tiež Sdc 1,11 nn; 3,8–11. – Kaleb tu na vlastnú päsť si rozširuje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14,13). Achsa "zoskočila z osla" na znak úcty pred otcom (v. 18). – "Veno" (v. 19), doslovne v hebr. i vo Vg "požehnanie". – Vo v. 19 Vg má: "Dal si mi suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj zavlažovanú" V Júdsku, kde je málo dažďov, zem bez prameňov nemá veľkej ceny.

Joz 15,21-62 - Mestá sú zadelené do 12 skupín. Na konci každej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem 5. skupiny filištínskych miest (45–47). Najprv sú uvedené mestá v Negebe, na juhu Júdovho údelu (21–32, 1. skupina). Vypočítaných je 34 miest (ak Aen a Remon vo v. 32 pokladáme za jedno mesto), ale celkový počet je udaný 29 miest. Pravdepodobne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú vymenované mestá v nížine (33–47, t. j. 2.–5. skup. miest). Gederotaim nie je v LXX. Keď toto vynecháme, dostaneme číslicu 14 vo v. 36. – Ďalej sú uvedené mestá na vrchovine, júdskom pohorí (48–60, 6.–11. skup.). Medzi v. 59 a 60 vypadla jedna skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto znení: "Tekua, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Etam, Kulon, Tatam, Sores, Karem, Galem, Beter a Manocho: jedenásť miest s ich dedinami."– A 12. skupina sú mestá na júdskej púšti (v. 61).

Joz 15,63 - Jeruzalem patril Benjamínovcom (18,16–28), ale Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1,21). Takisto ani Júdovci nemohli sa zmocniť tohto opevneného mesta, ktoré bolo tesne na ich severnej hranici, hoci ich aj mocní Jebuzejci stále ohrozovali. Tak sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným mestom medzi podielom Júdovcov a Benjamínovcov až do čias kráľa Dávida, ktorý konečne premohol Jebuzejcov (2 Sam 5); – "až dodnes" – porov. pozn. 7,26.