| Kniha JózuaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Joz 13, 1-33 |
1 Joz 13, 1 Keď Józua bol už starý a zošlý vekom, povedal mu Hospodin: Ty si už starý, zošlý vekom, a zostalo ešte mnoho zeme, ktorú treba zabrať. 2 Joz 13, 2 Toto je zem, ktorá ešte zostala: všetky kraje Filištíncov a všetkých Gešúrijcov, 3 Joz 13, 3 počnúc od Síchóru, ktorý tečie východne od Egypta až po severnú hranicu Ekrónu, čo sa pripočítava ku Kanaáncom, päť kniežat Filištíncov: Gazanov, Ašdóďanov, Aškalóncov, Gaťanov a Ekróncov, ďalej Avijci, 4 Joz 13, 4 na juhu celá zem Kanaáncov a Meárá, čo patrí Sidóncom, až po Afék po amorejské územie, 5 Joz 13, 5 k tomu Gebal a celý Libanon na východe slnka, od Baal-Gádu po úpätie vrcholu Chermón až po vstup do Chamátu, 6 Joz 13, 6 všetkých, čo bývajú na pohorí od Libanonu až po Misrefót-Majim, všetkých Sidóncov zaženiem spred Izraelcov, len rozdeľ lósom krajinu Izraelu do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal. 7 Joz 13, 7 Teraz rozdeľ túto krajinu do dedičného vlastníctva deviatim kmeňom a polovici kmeňa Menašše. 8 Joz 13, 8 S ňou Rúbenovci a Gádovci zabrali dedičný podiel, ktorý im dal Mojžiš za Jordánom na východe, ako im ho dal Mojžiš, služobník Hospodinov: 9 Joz 13, 9 od Aroéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a od mesta, čo je uprostred údolia, i celú rovinu Médebá až po Dibón; 10 Joz 13, 10 všetky mestá amorejského kráľa Sichóna, ktorý panoval v Chešbóne až po územie Ammóncov, 11 Joz 13, 11 Gileád i územie Gešúrijcov, Maachancov a celé pohorie Chermónu a celý Bášán až po Salchu, 12 Joz 13, 12 celé kráľovstvo bášánskeho Óga, ktorý panoval v Aštáróte a v Edreí; ten zostal ešte zo zvyšku Refáovcov, ktorých Mojžiš pobil a zahnal. 13 Joz 13, 13 Ale Izraelci nevyhnali Gešúrijcov a Maachancov, a tak zostali Gešúrijci a Maachanci bývať uprostred Izraela až dodnes. 14 Joz 13, 14 Len kmeňu Léví nedal dedičný podiel; Hospodin, Boh Izraela, je ich dedičným podielom, ako im zasľúbil. 15 Joz 13, 15 Mojžiš dal kmeňu Rúben dedičstvo podľa jeho čeľadí: 16 Joz 13, 16 im pripadlo územie od Aroéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a mesto uprostred údolia; ďalej celá Nížina po Medébu, 17 Joz 13, 17 Chešbón a všetky jeho mestá, ktoré ležia na Nížine; Dibón, Bámót-Baal a Bet-Baal-Meón, 18 Joz 13, 18 Jáhac, Kedémót a Méfaat, 19 Joz 13, 19 Kirjátajim, Sibmá, Ceret-Šachár na kopci v údolí, 20 Joz 13, 20 Bét-Peór, úbočia Pisgy a Bét-Ješimót, 21 Joz 13, 21 všetky mestá na Nížine a celé kráľovstvo amorejského kráľa Síchóna, ktorý panoval v Chešbóne; Mojžiš porazil jeho i midjánske kniežatá Evího, Rekema, Cúra, Chúra a Rebu i kniežatá Síchóna, ktoré bývali v krajine. 22 Joz 13, 22 Aj veštca Bileáma, Beórovho syna, zabili Izraelci mečom s ostatnými pobitými. 23 Joz 13, 23 Hranicou Rúbenovcov bol Jordán a jeho pobrežie. Toto je dedičné vlastníctvo Rúbenovcov podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny. 24 Joz 13, 24 Mojžiš dal kmeňu Gád dedičstvo podľa jeho čeľadí: 25 Joz 13, 25 im pripadlo územie: Jazér a všetky mestá v Gileáde a polovica krajiny Ammóncov až po Aróér, ktorý leží východne od Rabby, 26 Joz 13, 26 a to od Chešbónu po Rámat Micpe a Betóním, od Machanajimu až po územie Lódebáru, 27 Joz 13, 27 a v údolí Bét-Cháram, Bét-Nimrá, Súkkót a Cáfón, zvyšok kráľovstva chešbónskeho kráľa Síchóna, Jordán a jeho pobrežie po kraj jazera Kinneret na východnej strane Jordánu. 28 Joz 13, 28 To je dedičné vlastníctvo Gádovcov podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny. 29 Joz 13, 29 Mojžiš dal polovici kmeňa Menašše jeho dedičstvo; polovici kmeňa Menašše podľa jeho čeľadí sa dostalo toto: 30 Joz 13, 30 ich územie sa rozprestieralo od Machanajimu na celý Bášán, celé kráľovstvo bášánskeho kráľa Óga a na všetky dediny Jaírove, ktoré ležia v Bášáne, šesťdesiat miest, 31 Joz 13, 31 a na polovicu Gileádu a Aštárótu a Edreí, mesta Ógovho kráľovstva v Bášáne; to pripadlo potomkom Máchíra, syna Menaššeho, polovici Máchírovcov podľa ich čeľadí. 32 Joz 13, 32 To sú dedičstvá, ktoré Mojžiš pridelil na stráňach moábskych za Jordánom, východne od Jericha. 33 Joz 13, 33 Kmeňu Léví nedal Mojžiš dedičné vlastníctvo, lebo Hospodin, Boh Izraela, je ich dedičným vlastníctvom, ako zasľúbil.
| | Joz 13, 1-33 |
Verš 33
Kmeňu Léví nedal Mojžiš dedičné vlastníctvo, lebo Hospodin, Boh Izraela, je ich dedičným vlastníctvom, ako zasľúbil.
Nm 18:20 - Hospodin riekol Áronovi: V ich krajine nebudeš mať vlastníctva ani podielu medzi nimi. Ja som tvoj podiel i tvoje vlastníctvo uprostred Izraelcov.
Dt 10:9 - Preto sa Lévímu nedostalo podielu ani dedičného vlastníctva s jeho bratmi. Hospodin sám je jeho dedičným vlastníctvom, ako mu povedal Hospodin, tvoj Boh.
Dt 18:2 - Avšak dedičné vlastníctvo nebudú mať medzi svojimi bratmi. Hospodin je ich dedičným vlastníctvom, ako im zasľúbil.
Verš 22
Aj veštca Bileáma, Beórovho syna, zabili Izraelci mečom s ostatnými pobitými.
Nm 31:8 - Okrem iných pobitých usmrtili i piatich midjánskych kráľov: Evího, Rekema, Cúra, Chúra, Rebu. Aj Bileáma, syna Beórovho, zabili mečom.
Verš 23
Hranicou Rúbenovcov bol Jordán a jeho pobrežie. Toto je dedičné vlastníctvo Rúbenovcov podľa ich čeľadí, mestá a ich dediny.
Nm 34:14 - Veď kmeň Rúbenovcom už prevzal podľa svojho otcovského domu, i kmeň Gádovcov podľa svojho otcovského domu, aj polovica kmeňa Menaššeho prevzala svoje dedičné vlastníctvo.
Joz 13,1 - Jozue dostáva od Boha rozkaz, aby rozdelil Predjordánsko (v. 7). Ako dôvod, prečo nemá odkladať s prevedením tohto rozkazu, udáva sa jeho vysoký vek. Zomrel vo veku 110 rokov; pri delení krajiny mal iste vyše 90 rokov. – Podľa 11,16–20 dobyli Izraeliti celú Palestínu. Predsa však zostalo ešte mnoho neobsadenej krajiny, lebo si nepodrobili Kana- ánčanov vo všetkých okrskoch. Porov. poznámku k v. 11,21 nn. – Vg: "… zostalo veľmi mnoho krajiny a nie je dosiaľ rozdelená lósom."
Joz 13,2-5 - Presnejšie vymedzuje, ktoré kraje treba ešte vydobyť a obsadiť; – "kraje Filištíncov" je päť filištínskych mestských kráľovstiev, vymenovaných vo v. 3. Porov. 11,22; 1 Sam 5,6.– Gesurci nie sú tí, ktorí sa spomínajú s Maáchovcami (12,5; 13,11) v severnom Zajordánsku; tu je to národ, ktorý býval v susedstve Filištíncov, v južnej Palestíne. Porov. 1 Sam 27,8. – Šichor (Vg "Kalná rieka") je tu "Egyptský potok". Vadi el-Ariš, (Nm 34,5) na hranici egyptsko-palestínskej. – Filištínske mestá: Akaron, dnes Ákir, 10 km juhozápadne od er-Ramie; Gaza v juhozápadnom kúte Palestíny, asi 4 km od Stredozemného mora; Azot, dnes Esdúd severnejšie od Gazy; Askalon (Aškelón), dnes Askalán, 2 km severovýchodne od Gazy; Get bol niekde v blízkosti Bet-Džibrína (dnes Tell-es-Safije alebo Tell Zakarja). – Aviti bývali na juhu Filištínska, azda totožní s Gesurcami vo v. 2. – Maára, jaskyňovitý kraj (či jaskyňa?) vo Fenícii. – Afek treba hľadať v blízkosti Akarona. – Gibliti sú obyvatelia Gebala vo Fenícii. Emat (Hamat) na rieke Oronte. – Časť nezaujatej kanaánskej zeme ("to patrí Kanaánčanom") je ohraničená na severe sidonskou Maárou, na juhu Afekom a na východe územím Amorejčanov (amorejskí horali).
Joz 13,6 - Maserefot Majím, pozri 11,8.
Joz 13,8 - "S nimi", t. j. s polovicou kmeňa Manassesovho.
Joz 13,9-12 - Udáva rozlohu a hranice Zajordánska. Pozri poznámky k 12,1–6. Presná poloha mesta, ktoré ležalo niekde v strede arnonského poriečia, nie je nám známa. – Madaba je mesto na moabskej náhornej rovine 9 1/2 hod. východne od Jericha. – Dibon, dnes Dibán severne od Aroera.
Joz 13,14 - LXX nemá "obety a žertvy (Vg)". Podľa toho sám "Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom…" (v. 33).
Joz 13,25 - Aroer vo v. 25 je iný než vo v. 9.
Joz 13,30 - "Jairove dediny" (Chavvóth-Jair) – pozri Nm 32,41; Dt 3,14. Júdovec Jair pôvodne zaujal a podľa svojho mena nazval len 23 dedín. Tento počet časom vzrástol na 60.