List Židom

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Zid 5, 1-14

1 Každý veľkňaz, ktorý je spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích: prinášať dary a obete za hriechy. 2 Je schopný spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, lebo aj sám podlieha slabostiam; 3 preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba. 4 A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. 5 Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes. 6 Ako aj inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. 7 V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. 9 A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, 10 keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka. 11 O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. 13 Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. 14 Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.

Verš 3

preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba.

Lv 9:7 - Nato Mojžiš povedal Áronovi: Pristúp k oltáru, obetuj svoju obeť za hriech aj svoju spaľovanú obeť a vykonaj obrad zmierenia za seba i za ľud. Potom prines obetný dar ľudu a vykonaj zaň obrad zmierenia, ako prikázal Hospodin.

Lv 16:6 - Áron nech privedie junca, určeného na obeť za hriech, a nech vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom.

Heb 7:26 - Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá,

Verš 4

A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona.

2Krn 26:16 - Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári.

Ex 28:1 - Privolaj k sebe spomedzi Izraelcov svojho brata Árona i s jeho synmi, aby mi konali kňazskú službu: Áron, Nádáb, Abíhú, Eleázár a Itámár, synovia Áronovi.

1Krn 23:13 - Synovia Amrámovi: Áron a Mojžiš. Áron bol však oddelený, aby on i jeho synovia posväcovali veľsvätyňu naveky, aby kadievali pred Hospodinom, slúžili Mu a v Jeho mene požehnávali naveky.

Verš 5

Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes.

Ž 2:7 - Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil.

Sk 13:33 - splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.

Heb 1:5 - Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom.

Verš 6

Ako aj inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.

Ž 110:4 - Hospodin prisahal a neoľutuje: Ty naveky si kňazom na spôsob Melchisedeka.

Heb 7:17 - Veď tak znie svedectvo o Ňom: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.

Verš 7

V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.

Mt 26:39 - Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.

Mt 27:46 - A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Mt 27:50 - A Ježiš znovu zvolal mocným hlasom a vypustil ducha.

Jn 17:1 - Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba,

Verš 8

Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti.

Flp 2:6 - ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež,

Verš 12

Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm.

1Kor 3:1 - Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi.

Hebr 5,1-3 - Kňazi i veľkňazi sa volili spomedzi ľudí, teda hriešnikov, a tak museli prinášať obety za ľud i za seba.

Hebr 5,4-6 - Kňazskú hodnosť si nik nemôže nárokovať, iba koho Boh povolá ako kedysi Árona (Ex 28, 1; Nm 3, 10 a i.). Aj samého Ježiša Krista, ktorého zrodil ako svojho Syna (Ž 2, 7), Boh urobil veľkňazom, ale nie na spôsob Árona, ale na spôsob Melchizedecha (Ž 110, 4).

Hebr 5,5 - Porov. Ž 2, 7.

Hebr 5,6 - Porov. Ž 110, 4.

Hebr 5,7-10 - Ježiš sa svojím utrpením a smrťou stal pôvodcom a prameňom našej spásy a Boh ho určil za nášho večného Veľkňaza (porov. Flp 2, 5. 11).

Hebr 5,11-14 - Náuka o Kristovej veľkňazskej hodnosti je hlboká a obsažná. Žiaľ, čitatelia ju nemôžu plne pochopiť, a to svojou vinou, lebo sa neusilovali pokročiť vo viere. Treba im ešte znova podávať duchovné mlieko, totiž začiatky kresťanskej náuky, lebo vyššie pravdy, tvrdší pokrm dospelých, by ešte nezniesli.

Hebr 5,13 - Výraz "slovo spravodlivosti" je podľa niektorých náuka, vyhradená dokonalým kresťanom. Túto náuku ide autor vysvetľovať.