| List ŽidomBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Zid 4, 1-16 |
1 Zid 4, 1 Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. 2 Zid 4, 2 Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Zid 4, 3 Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Zid 4, 4 Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; 5 Zid 4, 5 a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Zid 4, 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 Zid 4, 7 určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. 8 Zid 4, 8 Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. 9 Zid 4, 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Zid 4, 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. 11 Zid 4, 11 Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Zid 4, 12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 Zid 4, 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. 14 Zid 4, 14 Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. 15 Zid 4, 15 Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. 16 Zid 4, 16 Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.
| | Zid 4, 1-16 |
Verš 3
Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo.
Ž 95:11 - takže som im v hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku.
Verš 4
Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác;
Gn 2:2 - Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal.
Ex 20:11 - lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!
Ex 31:17 - Toto bude večným znamením medzi mnou a Izraelcami, lebo Hospodin za šesť dní utvoril nebesá i zem a na siedmy odpočíval a oddychoval.
Verš 7
určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.
Ž 95:7 - Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas!
Heb 3:7 - Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas,
Verš 12
Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca.
Kaz 12:11 - Slová múdrych sú ako ostne a ako vbité klince sú zozbierané výpovede, keď ich dal jeden pastier.
Iz 49:2 - Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca.
Ef 6:17 - Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.
Verš 13
A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.
Ž 33:13 - Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov.
Verš 14
Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania.
Heb 3:1 - Preto, svätí bratia a účastníci nebeského povolania, pozorujte Apoštola a Veľkňaza nášho vyznania, Ježiša,
Heb 6:20 - kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.
Heb 8:1 - Z povedaného je hlavné toto: máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach
Heb 9:11 - Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,
Verš 15
Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.
Heb 2:18 - lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.
Flp 2:7 - ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek,
Iz 53:9 - Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel, hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach.
2Kor 5:21 - Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.
1Pt 2:22 - On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach;
1Jn 3:5 - A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu.
Verš 16
Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.
Rim 3:25 - ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým,
Hebr 4,1 - Povzbudenie na vytrvalosť pokračuje. Pokoj, o ktorom hovorí Boh ústami Dávida, nie je odpočinok v krajine Kanaán, ale pokoj, odpočinutie v Bohu. Veď Boh v tomto žalme vyhlásil už dávno po tom, ako Izraeliti vošli do kanaánskej krajiny, že tí, čo neuveria, nevojdú do jeho pokoja. Teda zaujatie zasľúbenej zeme Jozuom nie je vstupom do pokoja, o ktorom neskôr hovorí Dávid ako o budúcom.
Hebr 4,4 - "Kdesi", t. j. Gn 2, 2. Boží pokoj je pripravený už od stvorenia sveta, keď si Boh na siedmy deň odpočinul od svojich diel.
Hebr 4,9 - Boží pokoj je vyhradený jeho vernému ľudu, Izraelu Nového zákona, ktorý oddane prijme Božie slovo.
Hebr 4,14-16 - K Ježišovi, Božiemu Synovi a Synovi človeka, môžeme mať plnú dôveru, lebo sa stal podobný nám vo všetkom okrem hriechu; je veľkňazom, ale sám prežil a pretrpel naše bolesti, pozná aj naše slabosti, takže úprimne s nami cíti a chce nám pomáhať.
Hebr 4,14 - "Prenikol nebesia" pri svojom vystúpení do neba.