Verš 2
na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.
Mt 21:38 - Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo.
Gn 1:3 - Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.
Ž 33:6 - Hospodinovým slovom utvorené sú nebesá a dychom Jeho úst ich všetky voje.
Jn 1:3 - Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.
Ef 3:9 - a vysvetlil, aká je správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko;
Kol 1:16 - lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho.
Verš 3
Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov;
2Kor 4:4 - V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží.
Flp 2:6 - ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež,
Kol 1:15 - On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením,
Verš 4
o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil.
Flp 2:9 - Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno,
Verš 5
Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom.
Ž 2:7 - Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil.
Sk 13:33 - splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.
Heb 5:5 - Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi.
1Krn 22:10 - On postaví môjmu menu dom. On mi bude synom a ja jemu otcom; trón jeho kráľovstva nad Izraelom upevním naveky.
Verš 6
A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží!
Ž 97:7 - Všetci sa zahanbia, čo slúžia modlám a chvastajú sa ničomnými bôžikmi; klaňať sa Mu budú všetci bohovia.
Verš 7
A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom;
Ž 104:4 - Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami.
Verš 8
ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva;
Ž 45:6 - Ostré sú tvoje šípy do srdca nepriateľov kráľových; národy padnú pod teba.
Verš 10
A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk;
Ž 102:25 - Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.
Verš 11
ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho,
Iz 51:6 - Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása sa nezruší.
2Pt 3:7 - Ale to isté Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí.
2Pt 3:10 - Príde Pánov deň ako zlodej, keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne.
Verš 13
A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož?
Ž 110:1 - Dávidov. Žalm.To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám.
Sk 2:34 - Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici,
1Kor 15:25 - Lebo On musí kraľovať, dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov.
Ef 1:20 - Túto moc dokázal na Kristovi, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach,
Heb 10:12 - On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej
Hebr 1,1-4 - V rytmickom úvode, ktorý v pôvodine tvorí jedinú vetu, svätopisec oznamuje ústrednú tému listu: Chce dokázať, že osoba Božieho Syna a jeho vykupiteľské dielo je cieľom a korunou Starého zákona, ktorý je len prípravou na Nový zákon a jeho slabým obrazom. Tam Boh zvestoval ľuďom svoje zjavenie nepriamo, prostredníctvom prorokov, tu však priamo, skrze svojho Syna, ktorý je s ním tej istej podstaty – prirodzenosti (= obraz jeho podstaty) a ktorý je stvoriteľom, udržiavateľom a zvrchovaným pánom (= dedičom) vesmíru. Porov. 2 Kor 4, 4; Kol 1, 15 n.; Jn 14, 9.
Hebr 1,2 - "Dedič všetkého" – Boží Syn, ktorý ako Boh je od večnosti pánom všetkého, je aj ako človek ustanovený za dediča a pána všetkého. V ňom sa definitívne splnili prisľúbenia dané praotcom. On je potomkom patriarchov (Gn 15, 3–4; Sir 44, 21; Rim 4, 13) a Dávida (Ž 2, 8); jemu bolo prisľúbené univerzálne kráľovstvo (porov. Dan 2, 44; 7, 14).
Hebr 1,3 - "Zasadol po pravici" – dostal ako človek účasť na Božej moci a vonkajšej sláve Božej veleby a tým aj oslavu svojej ľudskej prirodzenosti (porov. Sk 7, 55).
Hebr 1,4 - "Vznešenejšie meno zdedil" – "Meno" určuje hodnosť osoby a jej postavenie vzhľadom na iných. Aby vynikla hodnosť osoby Ježiša Krista, svätopisec ho porovnáva s anjelmi, ktorí sa v tom čase pokladali za najmocnejšie bytosti vzhľadom na spásu ľudí.
Hebr 1,5-14 - Svätopisec viacerými starozákonnými výrokmi dokazuje, že prisľúbený Mesiáš nie je jednoduchý človek, lebo je vznešenejší od všetkých anjelov. Je Božím Synom (Ž 2, 7) a anjeli sa mu musia klaňať ako svojmu zvrchovanému Pánovi (Ž 97, 8). Má účasť na kráľovskej moci Boha Otca (Ž 45, 5 n.). On je večný, nemeniaci sa a všemohúci Pán vesmíru (Ž 102, 26–28). Boh mu ako rovnému dáva podiel na svojej moci a podrobuje mu všetkých nepriateľov (Ž 110, 1).
Hebr 1,5 - Ž 2, 7; 2 Sam 7, 14. – "Dnes", t. j. od večnosti; u Boha niet nijakej minulosti ani budúcnosti, ale stále trvanie, ustavičná prítomnosť. Splodil ho duchovne, tým, že sám seba od večnosti čo najdokonalejšie poznáva a tomu poznaniu dáva výraz – je ním Božie Slovo.
Hebr 1,6 - Ž 97, 7.
Hebr 1,7 - Ž 104, 4. Slová sú zo žalmu podľa gréckeho alexandrijského prekladu nazývaného Septuaginta, s čím sa zrovnáva i Vulgáta. Nimi svätopisec upozorňuje, že anjeli, čiže posli, sú služobní duchovia, ktorých Boh používa na svoju službu a ktorí rýchle ako vietor a so zápalom ako oheň konajú a oznamujú Božiu vôľu.
Hebr 1,8-9 - Ž 45, 7–8.
Hebr 1,10-12 - Ž 101, 26–28.
Hebr 1,14 - Podľa autora slávou anjelov je, že s láskou pomáhajú ľuďom na ceste spásy, a tak spolupracujú na rozvoji Božieho kráľovstva.
