List Židom - Hebrejom

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Heb 6, 1-20

1 Preto nechajme teraz začiatky učenia o Kristovi a venujme sa tomu, čo vedie k dokonalosti. Neklaďme znova základy pokánia z mŕtvych skutkov a viery v Boha, 2 z učenia o krstoch, vkladaní rúk, zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to aj urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Veď s tými, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, a s tými, čo majú účasť na Duchu Svätom 5 a okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho veku 6 a potom odpadli, nie je možné znova začínať a viesť ich k pokániu, pretože nanovo križujú Božieho Syna a vystavujú ho posmechu. 7 Aj zem, keď vsakuje dážď, čo na ňu často padá, a rodí rastliny užitočné pre tých, čo ju obrábajú, má účasť na požehnaní Boha. 8 Ak však rodí tŕnie a bodľačie, je bezcenná a blízka prekliatiu a nakoniec býva vypálená. 9 Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a máte bližšie k spáse. 10 Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali a ešte posluhujete svätým. 11 Túžime však, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo sú pre vieru a trpezlivosť dedičmi prisľúbení. 13 Keď Boh dával Abrahámovi prisľúbenie a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého 14 slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmiťa rozmnožím. 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol splnenie prisľúbenia. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého sporu medzi nimi. 17 A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. 19 Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, 20 kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.

Verš 3

A to aj urobíme, ak to Boh dovolí.

Sk 18:21 - no pri rozlúčke povedal: Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim. A odplavil sa z Efezu.

1Kor 4:19 - Čoskoro však — ak Pán bude chcieť — prídem k vám a posúdim nie reč namyslených, ale ich moc.

Jak 4:15 - Namiesto toho by ste mali povedať: Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono!

Verš 4

Veď s tými, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, a s tými, čo majú účasť na Duchu Svätom

Mt 12:31 - Preto vám hovorím: Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu nebude odpustené.

Heb 10:26 - Veď ak dobrovoľne hrešíme po tom, čo sme poznali pravdu, nemôžme počítať s nijakou obetou za hriechy,

1Jn 5:16 - Keď niekto vidí svojho brata páchať hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život: totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Jestvuje aj hriech, ktorý vedie k smrti. O takom nehovorím, aby sa za neho prosilo.

Verš 10

Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali a ešte posluhujete svätým.

Prís 14:31 - Ten, čo utláča biedneho, potupuje svojho Tvorcu, ctí ho však ten, kto sa nad chudobným zľutúva.

Mt 10:42 - A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár čerstvej vody ako môjmu učeníkovi; amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.

Mt 25:40 - Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Mk 9:41 - Ktokoľvek vám podá pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.

Jn 13:20 - Amen, amen, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.

Verš 14

slovami: Veru, hojne ťa požehnám a veľmiťa rozmnožím.

Gn 12:3 - Požehnám tých, čo žehnajú teba, zlorečiť budem tým, čo tebe zlorečia. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.

Gn 17:4 - Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov.

Gn 22:16 - a povedal: Prisahám na seba samého — znie výrok Hospodina — pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna,

Ž 105:9 - Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi,

Lk 1:73 - na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,

Verš 16

Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého sporu medzi nimi.

Ex 22:11 - Ak mu ho naozaj ukradli, majiteľovi dá náhradu.

Verš 20

kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.

Heb 3:1 - Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania.

Heb 4:14 - Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania.

Heb 8:1 - Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach

Heb 9:11 - Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta,

Hebr 6,1 - "Z mŕtvych skutkov", t. j. hriechov.

Hebr 6,2 - "Učenie o krstoch". Nevie sa presne, o akých "krstoch" je reč. Azda ide o očistné obrady u Židov a pohanov? Alebo skôr o Jánov krst a kresťanský krst, prípadne o obrady kresťanského krstu?

Hebr 6,4 - "Osvietenie" je starokresťanský výraz na označenie krstu, ktorý osvecuje pokrsteného svetlom viery.

Hebr 6,4-8 - Morálne je nemožné (čiže veľmi ťažké), aby sa obrátili pravým pokáním tí, čo odpadli od viery po toľkých nebeských daroch. "Znova križujú Božieho Syna", lebo pokiaľ ide o nich, zapierajú Božieho Syna a odsudzujú ho na smrť, ako spravili Židia, a tak ho vystavujú posmechu.

Hebr 6,5 - Spoločenstvo kresťanov silno prežívalo sily nebeského sveta, vstupujúce do ich prítomného života.

Hebr 6,9-12 - Aby čitatelia nezmalomyseľneli tým, čo autor povedal vo v. 4–8, utešuje ich nádejou, že do- siahnu spásu.

Hebr 6,10 - "Posluhovali svätým," t. j. kresťanom.

Hebr 6,13 - Keď Boh pri svojich prisľúbeniach používa prísahu, to je len pre ľudí, aby im dal väčšiu istotu. A preto tak, ako splnil prísľub daný Abrahámovi (Gn 22, 16 n.), uskutoční aj našu nádej na večnú spásu, ak pevne zakotvíme v Ježišovi, ktorý je naším veľkňazom v nebeskej svätyni.

Hebr 6,19 - "Za oponu." Svätopisec používa obraz starozákonnej svätyne, kde svätyňa bola od Svätyne svätých oddelená oponou.